Zastavme tyranov v Slobode zvierat

Uvítacia miestnosť je celkom sympatická recepcia. Ďalej je chodba - dvere, ktoré sa pred normálnymi smrteľníkmi nikdy neotvoria. Za nimi je chodba z ktorej sa ide jednotlivých miestností. Je tam veterinárna ambulancia a ďalej už len miestnosti s klietkami a kotercami. Sú aj miestnosti bez klietok, kde je aj 15 psov mnohokrát vo výkaloch aj niekoľko hodín. Pochopiteľne ešte horšie sú na tom tie psy ktoré sú tam v kotercoch alebo klietkach. Pracovníci SZ tvrdia, že to je karanténa, ale mám skôr pocit, že tam skrývajú pekných a čistokrvných psov, aby ich verejnosť nevidela.

Vrátim sa teraz k tej opatere mačiek. Ako dobrovoľníčka som tam chodila v roku 2010 asi od augusta do novembra. Keby milovníci mačiek videli ako je tam s mačkami zaobchádzané tak by museli pracovníkov SZ ukameňovať. Nachádzali sme tam mačky v úbohom stave. Klietky boli špinavé, mačky vo výkaloch a zo zdravotnej stránky v biednom stave. Veterinárka síce pravidelne chodila a pichala im injekcie, ale mala som pocit, že všetkých liečila rovnako. Viac krát som sa snažila aj v sobotu spojiť telefonicky s pani Dugovičovou lebo naozaj sme niekedy boli tak bezradné čo máme s mačkami robiť, ale pani D. nikdy telefón nedvihla. Mačky mali k dispozícii 2 miestnosti vybavené klietkami. Niekedy tam bolo aj 30 mačiek, malé úbohé mačiatka choré nachladnuté s vyhnisanými očami. Strašný pohľad a ešte väčšia bezmocnosť.

Nikdy som nevidela, že by klietky dezinfikovali. Proste keď sa klietka uvoľnila prišla tam ďalšia mačka. Pri recepcii boli mačky, ktoré sa našli počas dňa alebo v noci aj 24 hodín v prepravkách bez vody, jedla a vo výkaloch a nikoho to netrápilo. My sme fakt niekedy neverili vlastným očiam. Nikto tie mačky nezobral a neodniesol aspoň do tých klietok a dal im najesť. Úplne na to kašlali.

Raz tam bolo 5 malých čiernych mačiatok s poriadne hnisavými očkami. Bolo im treba dávať kvapky asi 5x denne. Takže my sme ich ošetrili v sobotu. V nedeľu išla kamarátka a už tam tie mačiatka neboli. Vraj ešte v sobotu večer ich odniesli do Rakúska. Najprv sme tomu verili. Ja som tam potom začala chodiť častejšie ako len v sobotu a vtedy som zistila, že mačky miznú podozrivo zo dňa na deň. Jeden deň ich tam bolo aj 15 a na druhý deň nič.

Raz tam bolo malé tigrované mačiatko. Dodnes ho mám pred očami a tisnú sa mi slzy do očí, keď si predstavím ako strašne plakalo a škriabalo sa po klietke. V ten deň som ho žiaľ nezobrala domov. Na druhý deň som do SZ telefonovala, že si preňho prídem a zoberiem ho. Ale už tam na druhý večer nebolo a nikto o ňom nič nevedel.

Jednu sobotu tam bolo tiež plno mačiek. Všetky klietky boli plné. Z jednej miestnosti sa ozývalo strašné mňaučanie, tak sme sa tam išli pozrieť. V miestnosti boli ďalšie prepravky s mačkami (ako dlho to nikto nevie). Malé dve mačiatka boli v prepravke s väčšími mriežkami na dverách. Tieto mačiatka boli popreplietané pomedzi tieto mriežky. Nechápem ako sa im to podarilo. Mleli skoro z posledného, lebo ich to škrtilo. Bolo to hrozné. Ledva sa nám ich podarilo vyslobodiť. O dva dni kopu mačiek zmizlo ...

Oni tie mačky utrácali, alebo ich hoci aj v tej najväčšej zime vypúšťali niekde do lesa. A bolo im jedno či to boli malé mačiatka alebo krásne mnohokrát veľmi prítulné mačičky. Bolo sa ich treba za každú cenu zbaviť aj za cenu ich pomalého umierania.

Raz sme tam medzi psíkmi objavili týraného psa. Bol kosť a koža a volal sa Vláčik. Nechápala som ako mohli dať psa, ktorý ledva stál na nohách do koterca s iným psom, ktorý mu okamžite zjedol všetku potravu. Dali sme mu všetky mačacie kapsičky ktoré nám zostali. Celú noc som na neho myslela. Ráno som mu uvarila kura s cestovinami a utekala som ho nakŕmiť. Pracovníčka pani Alena na recepcii nebola moc nadšená, že som priniesla psovi jesť, ale teda čo už. Zavolala kolegyňu a tá išla so mnou Vláčika nakŕmiť. Musela vynaložiť veľké úsilie, aby udržala druhého psa, aby sa Vláčik mohol najesť. S takým istým jedlom som tam išla aj v pondelok. Ale to už ma k Vláčikovi nepustili. Ja som musela uprosiť pracovníčku, aby jedlo aspoň k Vláčikovi zaniesla. Tak mi ho vychmatla, ale vrátila sa za pár sekúnd. Neverím, že ho dala Vláčikovi. V utorok už Vláčik nebol. Vraj si ho niekto zobral.

Tak isto záhadne zmizol pes menom Tinko, ktorého si moja kamarátka chcela zobrať domov. Prirástol jej k srdcu, keď ho chodila venčiť. Oznámila na recepcii, že si príde preňho o 2 dni. Keď o dva dni prišla psa nebolo. Vraj si ho niekto zobral.

Tam záhadne vždy zmizne zviera o ktoré sa začne niekto zaujímať. Pomaly ale iste som začala byť nepohodlná.

Zaujímala som sa aj o psíkov, ktoré celé týždne boli v budove v malých klietkach zatvorené aj po 2 až 3. Väčšinou čistokrvné alebo veľmi pekné psy. Keď sme sa k nim priblížili psy sa celý triasli a tisli sa do rohu klietok. Tak som sa opýtala, prečo tieto psy sa nemôžu venčiť. Vraj preto, lebo sú to všetko stratené psy a keby sa náhodou objavil majiteľ tak by sa hneval. Odpoveď ma tak šokla, že som sa nezmohla na slovo. Tieto psy skrývajú pred verejnosťou, aby si ich pracovníci SZ mohli výhodne umiestniť kde oni chcú. Po tejto mojej zvedavosti sme boli upozornení, že keď idem dozadu k mačkám, nesmieme sa pozerať do miestnosti naľavo ani napravo. Vraj nás do týchto vecí nič nie je. Neskôr miestnosti pred nami zatvárali.

Raz tiež to bolo v sobotu nejaký pán v dobrej viere donieslo 7 asi dvojtýždňových mačiatok. Boli v krabici a zabalené v modrej deke. Mačiatka boli veľmi pekné. Hneď ako ich doktor zbadal chcel ich utratiť. Pomaly na kolenách som ho prosila, aby chvíľu počkal že zoženiem pani, ktorá dokáže takéto mačiatka vychovať. Trvalo to 10 minút a boli sme 3 ktoré by sme si mačiatka rozdelili. Doktor mačiatka aj tak utratil. Dodnes mám z toho nočnú moru. Ješitnosť toho doktora bola obrovská. Hneď to žaloval pani Dugovičovej. No a pani Dugovičová využila situáciu a na druhý deň mi oznámila že som tam nežiaduca, lebo som nezvládla situáciu a opovážila som nesúhlasiť s konaním doktora. Váženej pani predsedníčke nezáležalo na tom že tam chodím zadarmo robiť, že tam nosím za svoje peniaze jedlo a podstielku pre mačky. Podstatné je že som mala so všetkým súhlasiť a nestarať sa do ničoho. Ale to by som musela mať myslenie 4 pracovníčok, ktoré tam útulok obhospodarujú a to našťastie nemám. Ja nie som typ ktorý sedí za počítačom a tvári sa že pomáham. Ja som chodila do útulku fyzicky a chcela som pomáhať zadarmo! Ale to čo som videla som nemohla akceptovať. Ak to je jedno zamestnancom, ktorí by mali zachraňovať zvieratá tak mne nie. Dostávajú peniaze na starostlivosť, ale pravda je bohužiaľ iná.

A ešte k tým pitbulom z článku „Pomôžme zvieratkám v SZ“ Majiteľ mal psa ktorého vyslobodil z klietky zo Slobody zvierat, na záhrade v záhradnom domčeku, keď mu ho niekto ukradol. Záhadne sa pes ocitol znovu v útulku. Neviem či je tam dodnes, ale nie je toho človeka, ktorý by dokázal pohnúť a presvedčiť pani Dugovičovú, aby psa vrátila späť majiteľom. Dokonca majiteľ pitbula má zákaz vstupu do útulku a pani D. naďalej drží psa v SZ. To je už vrchol najväčšieho svinstva. Ten pes bol na majiteľa naozaj naviazaný.

Do dnešného dňa nechápem prečo sa neozve bývalá pani predsedníčka a konečne nevyjde najavo ako sa pani D. stala predsedníčkou SZ? Netrápia ju životy týchto zvierat?

A naozaj si všetci myslíme alebo je to fakt tak, že títo pracovníci SZ sú nedotknuteľní a nikto nemôže túto organizáciu, ktorú by som dnes nazvala KONEČNÁ PRE ZVIERATÁ zmeniť zas na SZ? Ja som presvedčená, že ak ste toto dočítali dokonca tak Vám záleží na zvieratách. Možno je to tam teraz krásne a po medializácii si dávajú väčší pozor, ale podstatné je že veci ktoré som videla sa naozaj stali a je potrebné žiadať zmenu. Zmenu vedenia, ktoré vedelo o týchto skutočnostiach a nič s tým neurobilo. Podporujem Janku a mali by ste jej byť vďační za to, že Vám ukázala čo sa v SZ deje. Ani ja a nikto nechce, aby SZ skončila, ale títo ľudia tam zostať nemôžu.

Transport psů ze Slobody zvierat, jak jej zachytila rakouská policie

Další zdroje

• Záchráňme Slobodu zvierat - pred ňou samou
• Policajný špecialista šokuje: Z útulkov miznú stovky psov!
• Tipy Nového Času: Ako zabrániť záhadným zmiznutiam psíkov?!
• Jopova exláska o Slobode zvierat: Neviem, kam sa podelo šesť psov!
• Verdikt: Sloboda zvierat psov usmrcovala z neznámych príčin!