Zikova smrť

Trápil som sa spolu s ním a chcel dokázať, že mýty o "bojových psoch" sú neopodstatnené.

Kto číta moje poviedky pravidelne tak vie, že Ziko bol veľmi problémový. Do jeho problémov som ho dostal ja. Spravil som z neho agresívneho psa na žiadosť jeho majiteľa. Potom som svoje kroky oľutoval, ale bolo už neskoro. Rozhodol som sa, že to napravím a keď už sa zdalo, že sa mi to podarilo, Ziko umrel. Keby som bol nejaký exhibicionista, tak by som sa doslova naňho hneval. Mal som pripravený scenár jeho návratu do normálneho života a svoje víťazstvo nad všetkými neprajníkmi, ktorí robia všetko pre to, aby vygumovali tieto plemená z povrchu zeme. Bolo to nesmierne ťažké obdobie, ale neľutujem. Ziko bol bojovník a sám si vybral svoju smrť. Zomrel v boji, ktorý bol preňho asi osudným. Nepobil sa doslova, ale spoza mreží. Od chvíle, keď zabil nešťastného tuláka, o ktorom píšem v aktualitách som sa rozhodol, že už nikdy nebude strážiť. Vycvičil som si na stráženie iných psov a tí ho "dostali". Dráždili ho v mojej neprítomnosti natoľko, že mu utrhlo srdce. Mal na nich, ale bol za mrežami.

Ziko bol frajer a bol si vedomý svojej sily. Bol to pán pes. Až pri jeho smrti som si uvedomil zúfalstvo ľudí, ktorí nechcú nič viac len spravodlivosť a tej sa im nedostáva. Volia radšej svoju smrť. V nezlomnej viere v Božiu spravodlivosť ju volia.

Ja som z neho spravil zabijaka, pretože sa mi to hodilo. Videl som vidinu určitého zisku. Bože aká podobnosť s Irakom. Amerika v minulosti tiež zasypala toto územie zbraňami hromadného ničenia. Nik v dnešnej dobe nepochybuje o tom, že zbrojní inšpektori hľadajú v Iraku zbrane, ktoré tam sami priviezli. A tu je pravda...

Pes nám bol daný na to, aby sme sa videli. Ja osobne nepochybujem o Zikovej sile, ktorá bola neskutočná pre chápanie nezainteresovaných. Zachránil ma niekoľko krát, keď to bolo treba a určite by to robil i naďalej. Nestihol som ho spasiť, umrel.

Nechcem zasahovať do vášho života, pretože mi je ukradnutý. Denne počúvam a vidím vaš boj o prežitie. Chcete pokoriť jeden národ, ktorý nie je predajný. Verte mi, to je opakovanie dejín. Ziko sa stal symbolom v moje duši a dal mi jedno ponaučenie, ktoré sa týka celého ľudstva: Zostaňte sami sebou a umožnite to aj iným okolo seba. Neprerábajte neprerobiteľné a snažte sa o dialóg. Samozrejme pridávam jeden citát, ktorý už bol raz povedaný:

Svojím sebectvom sme zničili toľké stvorenia. A svojou pýchou sme spôsobili okolo seba žiaľ. Je prirodzené, že Bohu, ktorý je pamäťou sveta a píše do knihy, ustarostený naším útekom k ničote, príde na myseľ zatarasiť nám cestu. A je isté, že na to, aby nám zatarasil cestu, nestačia slová. Tak veľa ich povedal, ale my sme nepočúvali! Účinný spôsob, ako nás zastaviť, je bolesť a on vie, ako ňou narábať.

CARLO CARRETTO

Dnes už viem, že žiaden pes v mojej prítomnosti nebude agresívny. Ja to nepotrebujem. Naučil som sa v mojom živote rozličným spôsobom svojho boja o prežitie a vyhrávam na každej čiare. Myšlienka, že v porovnaní s Bohom sme ničím a nemáme nič, mi dáva za pravdu. Som proti vojne a je mi ľúto, že som využil smrť bojovníka Zika na túto myšlienku. Ľudia, buďte proti vojne! Nie je to riešenie.

Denne počúvame koľko významných aj bezvýznamných ľudí opustilo tento svet. Kto má právo povedať, kto je významný a kto bezvýznamný? Kto vidí do súkromia tisícov ľudí, ktorí umreli len tak, alebo pre vyšší princíp našej civilizácie. O smrti zvierat ani nehovorím. Zikova smrť mi otvorila oči. Bol to pes, ktorý bol bezvýznamný pre vás, ale pre mňa znamenal všetko. Nedokážem to napísať ináč, len takto:

Som proti vojne i keď som bezvýznamný.