Epidémia neplodnosti III. Spoločenské faktory, promiskuita a strata záujmu o sex

V predošlých článkoch som prebral tému chemických látok, ktoré vplývajú na klesajúcu plodnosť. Teraz sa pozriem na spoločenské vplyvy, ktoré situáciu ešte viac zhoršujú.

Spoločenská dehonestácia materstva a rodiny

Aj tento faktor môže nepriamo prispievať ku klesajúcej pôrodnosti.

Média prezentujú ako moderný životný štýl promiskuitu, neveru, rozvody a bezdetné rodiny orientované na kariéru. Všetky tieto faktory zneisťujú páry od toho, aby sa rozhodli pre deti. Pokiaľ pár predpokladá, že sa za pár rokov rozíde alebo rozvedie, bude mať výrazne menšiu chuť zakladať si rodinu a radšej ten čas strávi pri užívaní antikoncepcie.

Veľmi závažný problém je mediálna dehonestácia tehotenstva a materstva. Tehotenstvo je prezentované médiami ako “choroba” a materstvo ako ponižujúca činnosť brániaca žene v osobnom rozvoji a budovaní kariéry. Pod týmto vplyvom mnoho žien odkladá založenie rodiny na neskorší vek, a sú nemilo prekvapené, keď sa potom dieťa nedarí a nedarí.

Ekonomické faktory a odkladanie materstva

Samotné ekonomické faktory by na pokles pôrodnosti nestačili. V minulosti boli ľudia chudobní, ale aj tak mali kopu detí. Dnes ale pod vplyvom médií ľudia až príliš hodnotia ekonomické otázky založenia rodiny. A radšej dajú primárne prednosť splácaniu hypotéky bytu a úveru za auto, aby potom s prekvapením zistili, že im na uživenie detí naozaj nezostávajú peniaze.

Samozrejme mnohé profesie sú dnes naozaj natoľko podhodnotené, že je z nich problém rodinu uživiť (typicky napríklad učitelia, predavačky…). Aj tu ale zohrávajú svoju rolu príliš vysoké požiadavky na životný štandard pre plánované dieťa, ktoré z daného platu nie je možné zrealizovať.

Chybná interpretácia optimálneho počtu detí pre rodinu

Veľkou chybou je, že väčšina párov sa domnieva, že pre udržanie stabilnej populácie je optimálne mať 2 deti. To je veľmi závažný omyl. Toto číslo totiž zabúda, že existujú ľudia, ktorí nebudú mať deti, aj keby chceli:

• odhady hovoria, že v súčasnosti je až 1/7 párov neplodná.
• ďalej sú tu ľudia, ktorí sú príliš škaredí a nedarí sa im nájsť partnera pre založenie rodiny
• potom tu máme ženy, ktoré kvôli kariére odkladali materstvo po 30-tke a sú rady, ak sa im podarí splodiť aspoň 1 dieťa, poprípade zostanú bezdetné.
• a napokon sú tu osoby s poruchou sexuálnej orientácie (homosexuáli a asexuáli)

Keď sa zohľadnia všetky tieto skupiny, tak je jasné, že nestačí, aby zostávajúce páry mali iba 2 deti. Ako optimálny počet sa javia 3 deti na rodinu.

Strata záujmu o sex

V poslednom desaťročí sa po celom svete objavuje doteraz nevídaný fenomén a to úplná strata záujmu o sex.

V tomto smere je mimoriadne extrémna situácia v Japonsku, kde v súčasnosti veľká časť populácie kompletne stratila záujem o sex. Nechce sa mi veriť, že by to bolo čisto iba v dôsledku pracovného stresu.

“V zemi stále přibývá mužů po třicítce bez sexuální zkušenosti. Národní institut výzkum populace a sociálního bezpečí totiž přišel se zprávou (pozn: rok 2007), že v Japonsku je každý čtvrtý muž mezi 30 a 34 roky panicem. …. “Je tady jedenáct procent lidí, kteří odpověděli neplatně v tomto výzkumu, a já se s vámi vsadím, že většina z nich jsou panicové. A ačkoli je tady 65 procent těch, kteří řekli, že mají sex, je mezi nimi spousta těch, jejichž zkušeností je jediná noc v nevěstinci. A od té doby nic, takže ve skutečnosti je mezi nimi spousta virtuálních paniců,” dodal Watanabe.”

“Prieskum z roku 2011 ukázal, že až 61% slobodných mužov a 49% slobodných žien vo veku 18 až 34 rokov nikdy nemali nijaký vzťah. Ďalší prieskum dokázal, že asi tretina ľudí do tridsať rokov nikdy nebola na schôdzke.

Štúdia Japonského združenia pre plánovanie rodičovstva však odhalila oveľa horší fakt. 45% japonských žien vo veku 16 až 24 rokov „sex nezaujíma, alebo sa im dokonca až hnusí.” Viac ako štvrtina mužov je na tom rovnako.”

“Počet osamocených lidí dosáhl rekordních výšin. Přehled z roku 2011 zjistil, že 61% svobodných mužů a 49% žen ve věku 18-34 neudržuje žádný druh romantických vztahů, což je oproti předchozím pěti letům nárůst o skoro 10%. Další studie zjistila, že třetina lidí pod 30 ani nikdy nerandila.”

“Výskum ministerstva zdravotníctva, práce a sociálnych vecí z roku 2010 ukázal, že 36% mužov medzi 16 až 19 rokmi sa o sex vôbec nezaujíma. Guardian tvrdí, že asi 45% japonských žien vo veku 16 až 24 rokov „nemá záujem o ten zavrhnutiahodný sexuálny kontakt“. V jednom z prieskumov vyšlo, že iba 27% ľudí spí so svojim partnerom každý týždeň.”

• http://www.novinky.cz/koktejl/117444-ctvrtina-japoncu-neprisla-nikdy-o-panictvi.html
• http://www.novinky.cz/koktejl/88849-japonsko-proziva-sexualni-krizi.html
• http://www.novinky.cz/zena/styl/83599-japonsti-muzi-stale-vice-dbaji-o-svuj-zevnejsek.html
• http://www.novinky.cz/koktejl/90711-v-japonsku-neni-nouze-o-ctyricetilete-panice.html
• http://www.lifenews.sk/content/japonci-vymieraj%C3%BA-sex-ich-ob%C5%A5a%C5%BEuje
• http://dolezite.sk/Proc-mladi-lide-v-Japonsku-sekli-se-sexem-NdDmFq.html
• http://www.lifenews.sk/content/japonsko-polovica-obc%C3%AD-strat%C3%AD-v-bud%C3%BAcnosti-50-%C5%BEien
• http://www.zemavek.sk/articles/view/japonsko-vymiera-a-straca-zaujem-o-sex

Môžeme iba hádať, čo je skutočnou príčinou. Určite na to majú významný vplyv hormonálne disruptory, ktoré som popísal v predošlých kapitolách. Ďalšou príčinou je rozrastajúci sa fenomén extrémnej sociálnej fóbie v Japonsku (označovanej pojmom hikikomori [psali jsme o tom zde, zde a zde, poznámka editora], čo sú ľudia, ktorí sa boja sociálnych interakcií do tej miery, že sa neodvažujú vyjsť z domu). Ohľadom samotnej príčiny vzniku hikikomori je mnoho otázok. Je možné, že sa jedná o nejakú formu otravy ťažkými kovmi, buď z elektrotechnického priemyslu, z morských rýb alebo z rôznych čoraz kontroverznejších vakcinačných programov. Je zaujímavé, že začiatkom 90.rokov sa na Slovensku v mojom okolí objavilo náhle viacero ľudí s príznakmi sociálnej fóbie, dokonca sa objavovali na túto tému v médiach články. Po pár rokoch sa všetky problémy stratili a viac neobjavili. Čo to bolo? Zase nejaký vakcinačný experiment? Bolo by tiež zaujímavé skúsiť porovnať, či japonský fenomén “hikikomori” nie je to isté, ako americká epidémia autistov. Aj autizmus v USA postihuje predovšetkým chlapcov, prejavuje sa podobnými známkami sociálnej izolácie a bol pomerne jednoznačne spojený s hliníkom vo vakcínach.

Problém s nezáujmom o sex sa už rozrastá aj po Európe, vrátane ČR a SR

“Ze statistik vyplynul ještě jeden zajímavý fakt: mladá generace sice začíná se sexem o něco dřív, ale dopřává si ho méně často. […] Oproti tomu frekvence sexuálního kontaktu za posledních deset let klesla na pouhých méně než pět za měsíc pro obě pohlaví. […] Nejméně souloží Japonci – skoro každý druhý manželský pár tam žije bez sexu, varovné zprávy ale přišly i z nám mnohem bližšího regionu, než je Dálný východ. Kupříkladu ve Francii dokonce každý pátý muž ve věku mezi 18 a 24 lety uvádí, že o milostný život nemá absolutně zájem. “

(Sexuální kontrarevoluce. Tablety a telefony vytlačily sex z postele)

“Dnešní generace do pětadvaceti let vystřídá v průměru deset sexuálních partnerů, než se usadí a založí rodinu či dlouhodobý vztah. Jejich rodiče přitom před svatbou měli v průměru jen pět sexuálních partnerů. […] Každý sedmý mladý (do pětadvaceti let) měl více než dvacet sexuálních partnerů před svatbou. Třetina mladých ani nečeká, že potká životního partnera a je smířená s doživotním střídáním protějšků.“ (Před svatbou mají mladí více sexuálních partnerů, než měli jejich rodiče)

“Ženy stráví studiem v průměru téměř 19 let. První dítě se proto stále více ženám rodí až kolem třicítky. Stihnou tak kvůli biologickým hodinám jedno, nanejvýš dvě děti. […] Jedním z důvodů je právě prodlužující se doba studia. Do vysokých škol nastupuje stále více dívek. Po získání vzdělání je pak prioritou najít odpovídající zaměstnání. „Absolvovat školu, odejít na mateřskou a začít si hledat první zaměstnání kolem třicítky je spolehlivá cesta k profesní sebevraždě. […] Vyšší vzdělání je vyžadováno u více profesí. Stejně jako nutnost hned po absolutoriu zahájit kariérní postup. Ubývají ale méně kvalifikovaná zaměstnání, do nichž je možné nastoupit ve kterémkoli věku. To jsou faktory, které narušují tradiční vývoj rodiny.” (Češi jsou stále vzdělanější, mít děti už ale nestíhají)

Rusku sa podarilo zvrátiť nepriaznivý demografický trend!

Po roku 1992 došlo v Rusku v priebehu niekoľkých rokov k drastickému poklesu pôrodnosti.

Článok http://www.forbes.com/sites/markadomanis/2013/04/24/if-russia-is-a-dying-nation-so-is-every-other-country-in-eastern-europe/ ukazuje krivky pôrodnosti z Východnej Európy po roku 1990, ktoré vo všetkých krajinách v rokoch 1990-1992 ukazujú extrémny prepad pôrodnosti z hodnoty vyše 2,0 na hodnoty 1,4 a do konca roku 1999 dosahujúc minimá 1,2 až 1,1. Čo mali tieto krajiny spoločné, že u nich zhodne v rovnakej dobe takto drasticky poklesla pôrodnosť?

Pravdepodobne to bola jedna z častí “Harvardského projektu”, ktorý si dal cieľ zredukovať populáciu Ruska na 15 miliónov ĺudí.

Každopádne, pred pár rokmi Vladimír Putin odštartoval iniciatívu na podporu pôrodnosti v Rusku. A čuduj sa svete, situácia sa začala zlepšovať!

”Keďže strata takmer milióna detí každý rok predstavuje hrozbu pre ruskú demografickú stabilitu, vláda rovnako ako Ruská pravoslávna cirkev iniciovali pro-life opatrenia a programy, aby ďalej redukovali počty potratov. […] V roku 2013 prezident Vladimír Putin podpísal zákon zakazujúci reklamu týkajúcu sa potratov. Predtým, v roku 2011, bol schválený zákon zakazujúci potraty nenarodených detí starších ako 12 týždňov a stanovil čakaciu lehotu 2 až 7 dní pre ženy, ktoré chcú ísť na potrat. Vláda takisto vyplatí rodičom jednorázový detský bonus v ekvivalente asi 11 500 euro za každé narodené dieťa.” […] „Ruská demografická zima ešte neskončila, ale už vidíme náznaky jarného odmäku,“vyjadril sa Mosher. (Ruské prolife iniciativy zvrátily trend. Počet potratov klesá, počet pôrodov rastie)

”Za tri roky po sebe v Rusku sme zaznamenali prirodzený rast populácie. Áno, zatiaľ nie je veľký, ale je. Čo chcem tým povedať? Podľa všetkých prognóz sme už mali skĺznuť do novej demografickej jamy […] čo nám hovorili a predpovedali odborníci-demografovia aj z Organizácie Spojených národov. Ale nestalo sa. A predovšetkým preto, že polovica novorodencov dnes – to je druhé, tretie a ďalšie dieťa v rodine. Rodiny chcú mať deti, chcú ich vychovávať, veria v ich budúcnosť, uverili vlastnej krajine, počítajú s podporou štátu. Považujem za potrebné predĺžiť program poskytovania materského kapitálu najmenej na ďalšie dva roky.” (Z prejavu Vladimíra Putina k Federálnemu zhromaždeniu)