Kto nám vládne?

Krok za krokom budeme rozohrávať grandióznu tragédiu zániku týchto národov až do úplného a nezvratného umlčania ich sebavedomia. Z literatúry a umenia napríklad odstránime ich sociálnu podstatu, odnaučíme umelcov zobrazovať a sledovať čokoľvek z tých procesov, ktoré pochádzajú z vnútra národa.

Literatúra, divadlo, filmy - všetko budeme všemožne podporovať a oslavovať. Najhanebnejšie ľudské pocity budeme podporovať a budeme vyzdvihovať takzvaných umelcov, ktorí budú presadzovať chuť sexu, násilia, sadizmu, zradcovstvo a ďalšie nemorálnosti. Vo vedení hospodárstva vytvoríme chaos a zmätok, budeme postupovať nenápadne, ale budeme tak aktívne vytvárať despotizmus úradníkov a úplatkárov. Poctivosť a slušnosť budú terčom posmechu.

Len niekoľko málo ľudí si potom domyslí, o čo ide. Ale takýchto ľudí postavíme do bezvýchodiskovej situácie, urobíme z nich terče posmechu, nájdeme spôsob, ako ich ohovárať a vyhlásime ich za odpad spoločnosti. Vytrháme duchovné korene spoločnosti, znevážime základy morálky národov. Takto budeme narušovať pokolenie za pokolením, zameriame sa na deti a na mládež. Budeme ich rozvracať, učiť nerestiam a tak budú mravne upadať. Vytvoríme z nich cynikov, bezduchých ľudí a kozmopolitov. Takto to urobíme..."

/z archívu redakcie, krátené/

Po prečítaní tohto textu v nejednom človeku vyvstane otázka: „Boli tieto slová vyslovené reálne, alebo sú iba podvrhom archívov a historikov?“

Nie je však úmyslom riešiť na tomto mieste autentickosť textu. Od roku 1945 uplynulo viac ako 60 rokov. Sme v súčasnosti. Aká je?

Nuž, pozorne sa rozhliadnime okolo seba.

V dnešnej dobe je na Zemi len málo ľudí, ktorí sa „v hodine dvanástej“ usilujú zachrániť to, čo sa ešte zachrániť dá. Týchto ľudí však nenájdeme ani v politike, ani v ekonomike štátu a ani v náboženstvách. Sú to odvážni a nenápadní jednotlivci v národoch, po celej Zemi. Sú to tichí rozsievači dobra a nádeje, ktorí často aj za cenu „posmechu davov“ ukazujú nemnohým, ktorí sa postupne prebúdzajú zo súčasného opojenia sa konzumom cestu k Pravde a Božím Zákonom.

Uvedomujú si, že sú to paradoxne práve pozemské zákony, ktoré sú tak často vzdialené od princípov Pravdy, Spravodlivosti a Božej Múdrosti.

„Kto nám vládne?“ Zmysel tejto otázky pochopíme lepšie, ak si položíme inú otázku: „Ako by mali vyzerať praví vládcovia?“

V článku Českého AΩ Inštitútu „O budúcich vládcoch“ sa okrem iného dočítame:

„Pravý vládca (kráľ, správca, vyšší vedúci, prezident, premiér) musí byť trvalým, viditeľným vzorom v naplňovaní všetkých prirodzených cností ľudského ducha:

- pokora a skromnosť; tieto vlastnosti musia všade ďaleko predchádzať samotnú osobu vládcu

- pravdovravnosť a priamosť majú byť ozdobou čistoty jeho ducha

- rozhodnosť a pevná vôľa sa majú dať vyčítať zo všetkých podstatných krokov jeho rozhodovania o osude krajiny (národa, kraja)

- odvaha a statočnosť majú umocňovať jeho pravé a čisté presvedčenie, vyplývajúce zo znalosti Božej Vôle

- nepodplatiteľná spravodlivosť vládcu musí s chladnou a ostrou istotou múdro zasahovať všade tam, kde vznikajú zárodky nerovnováhy a nepokoja

- chápavá milosrdnosť a láska, ktorá charakterizuje veľkosť ducha, má byť nádhernou korunou všetkých pravých vládcov, ktorí budú smieť v budúcnosti vládnuť na Zemi.

Aká je súčasnosť? Vážna. Mimoriadne vážna!

Vládnu nám „priority“ rozumu v tých najokatejších ale aj najrafinovanejších podobách. Médiá nám svojou rozsiahlou a každodennou propagandou predkladajú prostredníctvom ľudí na rôznych, i tých najvyšších postoch tzv. novodobú „politickú kultúru“ v neúnavných zápasoch o moc, pozemský vplyv, ako i snahy o materiálne zabezpečenie na úkor iných. Tiež moderné „umenie“ a kultúra, či pomýlené, všetkým hodnotám vzdialené snahy jednotlivcov, ktoré sa nedôstojným spôsobom šíria napr. aj na internete sú znamením spoločnosti, nachádzajúcej sa na potápajúcej sa lodi.

Za všetko uveďme jeden nedávny, ale konkrétny príklad zo susedného Česka. V rozhovore redaktora denníka Hospodárskych novín so súčasným najvyšším predstaviteľom politickej scény sa redaktor okrem iného, dotkol aj témy súčasných viditeľne narastajúcich klimatických zmien na Zemi. Z článku vyberáme:

HN: Evropská komise ve středu schválila novou směrnici omezující emise CO₂ u automobilů. Týden předtím panel OSN zveřejnil zprávu, která znovu varuje, že globální oteplování je jedno z největších nebezpečí pro celou civilizaci. Předtím byla publikovaná Sternova zpráva o podobných hrozbách. A vy do toho řeknete, že globální oteplování je falešný mýtus. Zkuste vysvětlit, jak jste na to přišel?

Já jsem na to nepřišel, to je falešný mýtus a myslím, že každý seriózní člověk a vědec to říká. Odkazovat na panel OSN je nefér. To není vědecká instituce, to je politický orgán, to je jako vytvořit nevládní organizace zeleného zabarvení. To není žádný výběr neutrálních vědců, vyvážená skupina vědců. To jsou zpolitizovaní vědci, kteří tam přicházejí už s jednostranným názorem a zadáním. Je opět nedůstojnou taškařicí, že není vyčkáno na květnovou zprávu tohoto panelu, ale už teď se reaguje zásadním způsobem na politické shrnutí tohoto reportu, kde všechny ty "ale", "když", "kdyby" jsou vyškrtnuty a vynechány a jsou tam jednoduché teze.

To je přece takové neuvěřitelné selhání všech, médii počínaje, politiky konče. Pokud na toto Evropská komise okamžitě naskočí, tak je to další obrovský důvod, aby o ničem podobném nerozhodovala a nechala to na jednotlivých státech.

HN: Neexistuje dost empirických důkazů a vlastníma očima viděných skutečností, že člověk planetu ničí a škodí sám sobě?

To je takový nesmysl, že snad větší jsem ještě neslyšel.

HN: Nevěříte, že si ničíme svoji planetu?

Budu dělat, že jsem to vůbec neslyšel. To může říkat snad jen pan Al Gore, normální člověk těžko. Žádné ničení planety nevidím, nikdy v životě jsem neviděl a nemyslím, že nějaký vážný a rozumný člověk by to mohl říci. Vy zastupujete ekonomický tisk, tak předpokládám jistou ekonomickou erudici. Na to vám odpoví ta moje knížka. Ale například víme, že existuje obrovská vazba mezi ohledem na přírodu a vyspělostí a bohatstvím lidské společnosti. Je evidentní, že čím chudší lidská společnost je, tím brutálněji se k přírodě chová, čím vyspělejší, tak to platí opačně.

Zrovna tak platí, že jsou společenská uspořádání, která likvidací třeba soukromého vlastnictví a podobně ničí přírodu daleko více, než společenství svobodnější. To jsou dlouhodobé tendence a vedou jednoznačně k tomu, že příroda dnes 8. února 2007 je ochraňovaná neskonale více než osmého února před deseti, padesáti, sto lety.

Jak je tedy možné vyslovit tu větu, kterou jste vyslovil? V bezvědomí? Nebo jako provokaci? Že bych byl tak naivní a nechal se vyprovokovat k těmto odpovědím? Spíš myslím, co na srdci, to na jazyku, je to prostě váš názor...“

S prezidentom ČR sa rozprával Petr Šimůnek, Michal Růžička, skrátené.
http://hn.ihned.cz/3-20391220-Al+Gore-500000_d-65

Milí čitatelia, citované slová z rozhovoru, uverejneného v spomenutých novinách dňa 09. 02. 2007 nie sú prvoaprílovým žartom, ale smutnou realitou.

Pochopiteľne, mnoho politikov má svoje dôvody, aby súčasnú celospoločenskú, a teda aj klimatickú situáciu zľahčovalo a prípadne i zavádzalo verejnosť podobne, ako to v tomto smere urobil prezident Českej republiky. Jedným z dôvodov môže byť neznalosť súvislostí a zákonitostí života, teda nepochopenie prvotných princípov ľudskej existencie. Celkom iste je tým hlavným dôvodom v tomto prípade politické súperenie, neúcta a neznášanlivosť.

Mnohí jednotlivci vo vysokých spoločenských postaveniach zneužívajú problémy súčasnosti na svoje mocenské ciele a s nimi zneužívajú aj varovný signál prírody, prejavujúci sa klimatickými zmenami enormného nárastu.

Mnohí to robia očividným spôsobom, čo je, samozrejme, „vodou na mlyn“ pochybovačom a skeptikom. Prečo sa však ani politici nedokážu k mnohým závažným problémom postaviť vecne, s nadhľadom človeka rýdzeho charakteru?

Odpoveď je jednoduchá. Vládnutie, spravovanie krajiny podľa tých najvyšších ľudských princípov upadlo už dávno do zabudnutia a súčasní „vladári“ na Zemi ani nemajú záujem vládnuť podľa najvyšších ľudských a mravných ideálov.

Súčasní predstavitelia vlád na Zemi sa ani z ďaleka neusilujú o všeobecný duchovný i pozemský vzostup ľudstva a o taký pokrok vo vývoji človeka na Zemi, ktorý nám predurčujú Zákony Stvorenia. Takmer všetky ľudské snahy v súčasnosti sú hlboko zahľadené iba do matérie tejto Zeme, bičované chamtivosťou a rôznymi neresťami.

Dokedy to ešte potrvá?

Aj v tomto prípade je odpoveď jednoduchšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Rovnako, ako sa príroda a v nej pôsobiace živly na Zemi už neraz prejavili mohutnými otrasmi, pri ktorých z jej povrchu zmizli celé civilizácie, rovnako ani v súčasnom období vývoja ľudstva, poznačeného tým najohavnejším drancovaním prírody a pokrivením všetkých ľudských i morálnych hodnôt, nenechajú také prevratné zmeny na seba dlho čakať.

Človek nechápe, že príroda a všetky tvory, celý vesmír i do nadpozemských Výšin sa rozprestierajúce Stvorenie, majú svoj počiatok v tvorivom čine Darcu Života, v Bohu, Stvoriteľovi všetkého.

Z tohto najvyššieho Tvorivého Princípu pochádzajú všetky pravidlá, ktoré na Zemi už po celé tisícročia nerešpektujeme. Príroda a jej bytostné sily, ktoré tak isto podliehajú tejto Najvyššej Sile, narovnávajú a narovnajú v mocnom vzopretí sa všetko falošné a pokrivené ľudské úsilie. Tí, ktorí blížiace sa očistné pôsobenie živlov prekonajú, pretože sa usilovali a namáhali, aby v poslednej chvíli prebudili v sebe už takmer zasypané pravé ľudské vlastnosti, precitnú do novej vývojovej epochy na planéte Zem a po dlhom období sa konečne opäť slobodne nadýchnu. Navždy oslobodení od plytkostí, ktoré nám dnešná spoločnosť zvrátenými spôsobmi ponúka.

Neopísateľný prejav vďaky ich prinúti v zbožnej úcte padnúť na kolená, pretože pochopia a prežijú, že je iba Jeden Vládca a Majiteľ všetkého toho, čo smieme v podobe každodenných darov všetci s rovnakou mierou užívať.

Kto nám teda vládne?

To nech si v sebe zodpovie každý sám. Každý predsa zodpovedá za všetky svoje činy, i za svoj život. Tí však, ktorí sú v duchu čistí a detskí, nech neustávajú vo svojom hľadaní, pomoc je na blízku...

Kolektív redakcie Slovenského občianskeho združenia pre posilňovanie mravov a ľudskosti

Článek mi přišel emailem s poukazem, že byl rovněž uveřejněn na stránkach Slovenského občianskeho združenia pre posilňovanie mravov a ľudskosti.

Doplnění vydavatele:

Mám k textu určité výhrady:

(1) V úvodu článku se cituje část údajného projevu Allena Dullese. Pokoušel jsem se ten projev najít v originále. Wikipedia se u hesla Dulles zmiňuje o tom, že od roku 1990 ruská protizápadní média referují o tzv. Dullesově plánu na zničení Ruska. Prý jde o projev z roku 1945 před Kongresem USA. Podle Wikipedie žádný takový projev není znám. Ale Anatolij Ivanov publikoval v roce 1971 novelu Вечный зов a slova jedné postavy se prý téměř shodují s uváděným projevem.

(2) Prošel jsem si stránky Občanského sdružení pro posilování mravů a lidskostí, odkud mi poslali tento článek. Jde zjevně o nábožensky orientované sdružení, což by nemuselo vadit. Ale... Nějak se mi to nelíbí. Nikde na stránkách jsem nenašel nějaký oficiální název jejich společenství. Nemluvím o občanském názvu, ten tam je, mluvím o náboženském názvu směru, třeba adventisté, jehovisté apod. Jako kdyby se za to styděli...

Čím více jsem se proklikával jejich stránkami, tím divnější pocit jsem měl. Nabízejí tam takové věci, jako Voda světla. Par kapek vás zbaví deprese. Cena takticky není uvedena. No nekupte to. :-)

Odkaz z jejich stránek vede na Český institut pro rozvoj a ochranu díla „ve světle pravdy“. A opět žádné pojmenování náboženského směru. Nicméně musí jít o centrálně řízenou instituci napříč hranicemi, když mají webové stránky v osmi jazycích. V menu Naše cíle uvádějí, že (cituji) nabízejí pomocnou ruku všem vážně hledajícím, nové výhledy a vědění, přednášky a semináře, odpovědi na životní otázky. Hm. Něčím mi to připomíná scientology. Vám ne?

Nakonec jsem se rozhodl článek publikovat, protože odmyslím-li si příliš časté odkazy na Vyšší moc, lze s obsahem souhlasit.