Svetová prestíž na slovenský spôsob

Slovensko sa ocitlo pod paľbou ostrej svetovej kritiky za "najhoršie rasistické útoky" na osoby anglických futbalistov. Ako poznamenal tréner anglického futbalového tímu Sven Goran Eriksson - na Slovensku "je to ako na Divokom Západe". Futbalová asociácia tiež oznámila, že podala sťažnosť organizácii UEFA na neadekvátne správanie sa slovenskej polície, ktorá údajne použila prílišnú fyzickú silu voči rozvášneným anglickým fanúšikom.

Poďme sa trochu bližšie pozrieť na trojicu faktov vďaka ktorým sa tešíme tejto unikátnej pozornosti celého sveta.

Bod č.1 - "Najhoršie rasistické útoky"

Britskí futbalisti vraj boli "šokovaní" udalosťami z bratislavského štadióna, ktoré údajne "nezažili nikde inde v európe" (čo je samo o sebe dosť v rozpore s iným tvrdením, ako sa dočítate ďalej). Prejavy rasizmu boli "natoľko extrémne, že bolo mužstvo šťastné, keď konečne prekročilo hranice slovenskej republiky bez ujmy na zdraví", dozvedáme sa zo zahraničnej tlače. Neviem ako vy, ale ja osobne mám dosť vyhranený názor na niektorých "tradičných" návštevníkov futbalových podujatí. Veľmi často sú to vymetené prasatá, ktoré si proste prídu na štadión zavrieskať, pobiť sa a za výdatnej podpory alkoholu "povzbudit" svoje obľúbené mužstvo. Samozrejme, nájdu sa výnimky, ktoré však iba potvrdzujú pravidlo. Čo ale teda očakávať od podobných indivíduí? Je viac než logické že žiaden z fanúšikov neprekypuje nadšením keď sa súper dostane k lopte, a to ku všetkému na "svätej" domácej pôde. Bežným zvykom v akejkoľvek krajine je v takejto situácii dávať svoje "rozhorčenie" patrične nahlas a "vyberane" najavo. Samozrejme tomu tak bolo aj v tomto prípade, ale čo náhoda nechcela, anglický tím sa neskladá iba z hráčov bielej pleti a ako je príznačné pre túto dobu politickej korektnosti, niekto to konečne musel "schytať" aj vo futbale. Ako sa vyjadril jeden (hádate správne, príslušník "menšiny") člen anglického mužstva - "v Anglicku už k tomuto skoro vôbec nedochádza, ale keď hrám v Európe, deje sa to stále!". Ako teda raz a navždy vysvetliť svetu, že na "čiernych" nám nikto vrieskať nebude (samozrejme, na bielych je to ako ináč - v poriadku)? Chce to poriadny exemplárny trest, nech sa všetci naučia. Lenže potrebujeme niekoho ako obetného baránka a voči takému Nemecku si to samozrejme dovoliť nemôžeme. Ktorú európsku krajinu teda nechať verejne roztrhať v médiách bez toho, aby sa nad tým ktokoľvek vôbec pozastavil? Ako sa veľmi príznačne na otázku slovenských novinárov vyjadril anglický tréner - "slovensko nepoznám a nechápem, prečo by ma malo zaujímať".

Je pravda, že slovenskí fanúšikovia sa na štadióne správali ako prasatá. Bučali a húkali keď sa súper dostal k lopte, avšak už je menej pretriasanou skutočnosťou je fakt, že to robili rovnako keď boli pri lopte hráči čierni ako keď mal loptu slávny David Beckham. To už však nie je fakt, ktorý sa nám "hodí do krámu". A najhoršie rasistické útoky? Samozrejme, na bielych hráčov je bučať dovolené, ale pri čiernych hráčoch je to považované za prejav rasizmu. Tu sa vďaka tomu celkom ponúka istá asociácia, ktorej prípadné domyslenie však nechám na čitateľoch samotných.

Futbalová asociácia už však zvažuje vylúčenie slovenských fanúšikov z podujatí v Anglicku. Očividne je slovenské "rasistické" bučanie ďaleko nebezpečnejšie ako "demoličné čaty" britských výtržníkov, ktorí majú vstup naopak všade povolený. Na záver iba poznámka, že je vlastne dobre že sme prehrali - viete si predstaviť, o čo väčší by boli slováci "rasisti" keby si zhodou okolností ešte aj dovolili vyhrať zápas nad čiernymi hráčmi?

Bod č.2 - "Divoký Západ podľa Erikssona" alebo "Kauza Jones a Holland"

V predvečer kvalifikačného zápasu sa skupinka anglických fanúšikov, vo svete ďaleko slávnejších pod označením "rowdies" rozhodla pohostiť v nemenovanom bratislavskom podniku. Britskí rowdies sú téma na samotnú knihu, preto iba v skratke spomeniem že sa jedná o skupinu s tak výbornou organizáciou, že by jej snáď mohla závidieť kdejaká teroristická skupina. Vo svete sú títo rowdies nechválne známi ako "demoličné čaty", ktoré či už pred zápasom alebo po ňom demolujú čo im príde pod ruku a terorizujú miestne obyvateľstvo. Menšia skupinka týchto rowdies mala v Bratislave isté problémy s pochopením výrazu "zatváracia doba" a porozumela mu naopak ako "začíname si sami čapovať pivá a následne rozbijeme celý bar". To prinútilo majiteľa baru k zavolaniu bezpečnostnej služby, ktorej za svoju ochranu platí a vyústilo až k následnej krvavej potýčke. Svetová tlač si pri referovaní o tomto incidente nebrala servítky pred ústa a tak sa zhrození dozvedáme, ako sa na slovensku bez výstrahy strieľa po bezbranných civilistoch. Realita je bohužiaľ trochu iná, a síce, že proti skupinke šesťdesiatky rozvášnených (a do veľmi agresívnej nálady pripitých) rowdies stáli traja (!) pracovníci bezpečnostnej agentúry, ktorí boli nútení použiť služobné zbrane na 16 (slovom šestnásť) varovnych výstrelov do vzduchu. Dav sa podarilo mierne ukľudnit až po tom, ako boli Phil Holland a Gareth Jones zasiahnutí odrazenými guľkami do kolena a do krku. Neboli by to médiá, aby sa po tejto udalosti nevrhli ako zmyslov zbavené a tak sa napríklad z úst anglického trénera vzápätí dozvedáme:

"Počul som zo svojej hotelovej izby - kde som sledoval video - výstrely, a najprv som si myslel, že sú to petardy. Pozrel som sa dole na námestie a vyzeralo to ako na Divokom Západe. Videl som políciu a nebol som si istý, čo sa presne deje. Ostal som vo svojej izbe".

Ani to mu však nebráni v tom, aby sa cítil byť expertom na vzniknutú situáciu a šíril zo Slovenska strach kde sa dá. A britská verejnosť? Tá je lačná po krvi a nie je sa čomu diviť - niekto sa predsa odvážil vztiahnuť ruku na "nadľudí" z hrdého Albionu, a to dokonca tak prízemná krajina ako nejaké "Slovensko". Záver? Oficiálni činitelia požadujú "razantnú akciu voči Slovensku". Máme sa teda na čo tešiť, očakávajme niečo dnes veľmi módne - kobercové bombardovanie Bratislavy v priamom prenose CNN a BBC ako razantnú demonštráciu britskej veľkoleposti a nadradenosti.

Bod č.3 - "Mlátenie žita na Slovenský spôsob"

Ďalším z obvinení je údajne neprimerané použitie sily slovenskou políciou voči (ako inak - britským) davom na štadióne. Veľmi civilizovaní anglickí fanúšikovia (na rozdiel od tých našich - "rasistických") sa nejak nedokázali stotožniť s padnutím vedúceho slovenského gólu a tak sa rozhodli vytrhnúť plot, oddeľujúci ich od fanúšikov slovenských. Britské médiá k tejto skutočnosti poznamenávajú, že ich "rozzúril rasizmus slovenských fans". Stačilo im iba niekoľko sekúnd na zdemolovanie prvého z dvoch ochranných plotov, ktorý ich delil od krvavej potýčky so slovenskou časťou obecenstva. Špeciálna zásahová jednotka slovenskej polície našťastie tentokrát neváhala a dala sa do ukľudňovania rozvášnených rowdies jedinou im zrozumiteľnou rečou - obuškami. No rowdies rovnako nezaháľali a keďže im boli všetky fľaše odobrané už pri vstupe na štadión, použili ako zbraň sedačky povytŕhané z tribúny, ktoré hádzali na policajné zložky. V následnej potýčke vznika situácia, pri ktorej boli údajne niektorí fanúšikovia v ohrození života ušľapaním, čo samozrejme veľmi znepokojuje britské oficiálne miesta, ktoré sú však očividne veľmi kľudné z faktu, že nadľudia z tejto krajiny rozsievajú skazu všade tam kam prídu, nehľadiac teraz iba na vytrhané sedačky a zničené bariéry. Od slovenských policajtov sa asi očakávalo, že si s nimi podajú ručičky a milo im jednému po druhom vysvetlia, že robiť neporiadok na štadióne sa skutočne nepatrí a následne si spolu všetci v kruhu zaspievajú nejaké anglické športové piesne.