Hlásenie z Nemecka

Minulý rok som z Lipska napísal, že Nemecko stratilo svoju autonómiu a príčetnosť. Počas pôsobenia na tamojšej univerzite som si všimol, že všetci moji študenti otvorene sympatizovali s moslimskými utečencami, takže som navrhol, aby pozorne preskúmali lokajstvo svojej vlády pri nekonečnej vojne US proti moslimom.

Najlepší spôsob, ako pomôcť Afgáncom, Iračanom, Líbijcom a Sýrčanom, zjavne nebude ich pozbíjať a rozbombardovať im krajiny. Ale moji študenti o tom nechceli nič počuť, lebo by to znamenalo byť antiamerickým, a to je veľké tabu v ich vazalskej krajine. V hale mojej univerzity visel veľký plagát varujúcim pred xenofóbiou, islamofóbiou, homofóbiou, sexizmom, antisemitizmom a antiamerikanizmom.

Najväčším tabu v Nemecku je rola Izraela v sériovej deštrukcii moslimských, ale aj Európskych krajín. Po dekádach masírovania holokaustom, žiadny slušný Nemec nemôže škaredo zazrieť do smeru hociktorého židovského predstaviteľa. To platí napríklad o Georgovi Sorošovi. Napriek tomu, že je Nemecko systematicky demontované, moji študenti to nechceli vidieť.

Predminulý mesiac bol podozrivý Sýrčan v Lipsku vzatý do väzby, iba aby po niekoľkých hodinách spáchal samovraždu. Celý tento príbeh je samozrejme absurdný. Akcie pod falošnou vlajkou sa dajú rozpoznať aj bez toho, aby sa musela zakrývať skutočná kriminalita moslimov. Podobne ako v US, kde sa podnecujú konflikty medzi čiernymi a bielymi, Moslimovia sa nasadzujú do Európy aby sa šírili rozdrobenosť a chaos.

Milióny ožobráčených mladých mužov z kultúry, kde sa zazerá na alkohol a odhalené ženy, sú importované do krajiny piva a plážového nudizmu. Čo sa už len môže pokaziť? Môj priateľ z Hamburgu o tom podáva hlásenie:

„Veci sa pomaly ponárajú do chaosu. „Utečenci“ sa valia naďalej (tento rok zatiaľ 600.000). Ministerstvo vnútra minulý rok hrdo oznámilo, že minulý rok ich prišlo do Nemecka iba 880.000, a nie 1.1 milióna, ako sa hovorilo predtým. Problém ale je, že nikto nevie, koľko ich nebolo zaregistrovaných. Hranice boli otvorené, vlastne stále sú, takže proste prišli a zmizli.

Dobrý príklad: v lete 2015, ešte predtým, ako utečenecká kríza dosiahla svoj vrchol, sme mali v Bavorsku míting G20. Bol intenzívne strážený desiatkami tisíc policajtov – a hádajte čo? Počas jedného týždňa „našli“ 14.000 ilegálov – osôb, ktoré prekĺzli do Nemecka. To bolo počas JEDNÉHO týždňa. A odvtedy to viac nerobili.

Mestá sa menia – keď idete na hlavnú stanicu hociktorého mesta, uvidíte množstvo cudzích mužov – Arabov a černochov. Vo Franfurkte polícia priznáva, že stratila kontrolu nad hlavnou stanicou ohľadne predaja drog a drobných zločinov.

V Lipsku vo štvrti Connewitz známy klub Conne musel priznať, že majú maličký problémik s novou klientelou. Ženy sa tam prestali cítiť bezpečne, objavilo sa násilie, sexuálne obťažovanie, atď. Takže v klube museli zvýšiť bezpečnostné opatrenia. Aj keď sa veľmi snažili nepôsobiť rasisticky, každému s dvoma zdravými mozgovými bunkami bolo jasné, o ktorej skupine návštevníkov je reč.

Napriek tomu nám oficiálne tvrdia, že nie sú žiadne problémy s nárastom násilia, krádeží, znásilnení, drogami, atď. Ale Nemci vidia niečo úplne iné. Hnev je na vzostupe. Znásilnenia a iné incidenty máme na dennom poriadku.

V Drážďanoch nejaké nemecké deti ohrozovali nožom Sýrčana. V médiách to bolo masovo odsudzované. Potom nejaký nemec hodil na mešitu silnejší delobuch. V médiách sa to označovalo ako „bombový útok“. Tento rok sme mali bombový útok, keď sa utečenec odpálil v dave ozajstnou výbušinou, pričom zranil 10 ľudí. Aj keď vtedy sa jednalo o skutočnú bombu, nám sa predkladá, že máme odsudzovať tých, čo hodili delobuch na stenu mešity, pričom nikto nebol zranený a na stene ostal iba čierny fľak.

Ale utečenca, ktorý sa odpálil v dave, alebo jeho „kolegu“ vo vlaku, ktorý (našťastie) bezúspešne napadol cestujúcich sekerou, nie, tých veru odsudzovať nesmieme.

Neustále nám tvrdia, že Nemci, ktorí napadnú utečencov, reprezentujú „škaredú tvár Nemecka“ – niečo, začo sa máme hanbiť. Ale nehovoria nám o tom, že predtým sa v Bautzene pobilo približne 80 Nemcov a 30 utečencov, že počas dlhých týždňov predtým sa utečenci na verejnosti opíjali, obťažovali ženy, pokrikovali oplzlosti na okoloidúcich, atď.

Závoj politickej korektnosti je hrubý a ťažký a visí nad všetkým.

Minulý mesiac, Sýrsky extrémista, člen ISIS-u, utiekol pred záťahom polície, ktorá ho chcela zadržať (plánoval – uhádli ste – bombový útok na letisku). Počas úteku ho zadržali traja Sýrčania, ktorí ho spútali a odovzdali polícii.

Hľaďte! – ten úbohý bastard sa obesil vo svojej cele. Komické, ako žiaden z týchto teroristov nedokáže dlho prežiť po svojich činoch. Samozrejme sa vynárajú dohady o tom, ako je to celé podozrivé. Pravdu sa už nedozvieme. Tajné služby sú nepochybne za niektorými, ale nie všetkými takými incidentmi. Je to tajomstvo – a ten, kto sa odváži to skúmať nemá šťastný život, takže sa o to pokúšajú iba nemnohí.

Mali sme teda tlač plnú článkov o „prvých Sýrskych hrdinoch“ Nemecka. Iba provokatéri jemne naznačujú, že podľa nemeckého práva je spútanie osoby nezákonné (nemecký zákon má výnimky pre konanie v sebaobrane, ale to nebol tento prípad).

Pred pár mesiacmi traja Nemci urobili to isté. Zadržali Iračana, ktorý v supermarkete ohrozoval fľašou ľudí. Spútali ho ku stromu a zavolali políciu. To mediálne odsúdenie! Ako mohli zobrať zákon do vlastných rúk? Hanba, hanba, hanba! To nemôžeme tolerovať!

O nejaký čas neskôr tu máme troch Sýrčanov, ktorí urobia to isté, a tento krát je všetko správne. Je to v pohode. Hrdinovia. Odvážni chlapci. Hurá, hurá, trikrát hurá!

Niektorí ľudia sú z toho poriadne frustrovaní, niektorí sa časom obrátia k násiliu a niektorí proste odídu. Vieme, že hlavne vysoko kvalifikovaní Nemci potichu odchádzajú z krajiny, väčšinou do Austrálie, na Nový Zéland, do Kanady, všade inde len aby utiekli pred touto zmenou.

Lebo zmena to je, ale nie k lepšiemu. Vyzerá to, akoby si niekto tam hore zaumienil zmeniť základnú podstatu Nemeckej spoločnosti. Keďže väčšina ľudí je zaneprázdnených zarábaním peňazí, starostlivosťou o rodinu, atď., neuvedomujú si prebiehajúci rozklad Nemecka.

Okej, už máme mestské časti, kde polícia stráca kontrolu a ženy tam v noci nechodia – ale nemýľte sa, nejedná sa o getá. Ešte nie. Ako keby v Bonne jazyková škola nevydala varovanie pre zahraničných študentov nechodiť do istých oblastí, pretože tam hrozí prepadnutie alebo znásilnenie. Keď iba táto škola zaznamenala 250 incidentov svojich žiakov v týchto oblastiach – ale prestaň už s tým, si snáď rasista, alebo čo?

Áno, máme stále viac a viac mešít. Sú tu aj bývalí moslimovia ako Sabatina James alebo Hamed abdel-Sayed, ktorí kritizujú islam, ale jedná sa iba o výnimky. Keď Sabatina James v hlavných správach povie, že detské manželstvá (ktorých počet rastie) sú ohavné, moderátor jej oponuje, že nie všetky sú ohavné. Niektoré sú fajn.

Štastná to krajina! Pomaličky, pomaly, mestá, ulice, životný štýl – všetko sa mení. Zakážme bravčové v škôlkach – prečo nie! Premenujme Vianočné trhy na Zimné trhy – aby sme nikoho neurazili. Zaveďme v kúpeľoch oddelené dni pre ženy a mužov. A nakoniec, povedzme Nemcom že šária nie je taká zlá – v podstate perfektne zapadá do našej ústavy, základného zákona federálnej republiky!

Je naozaj zvláštne všetko to pozorovať, Linh. Naša krajina sa nám pred očami pomaly mení. Aby som sa neopakoval – neviním za to moslimov. Sú iba pešiakmi v hre, ako som hovoril predtým. Ale človek sa musí vedome prinútiť, aby nevidel, že cesta na ktorej sme, vedie k nenávisti, násiliu a (možno) nakoniec k občianskej vojne.

Podľa môjho názoru budú prví vzdorovať východní Nemci – možno urobia puč alebo niečo podobné a odtrhnú sa z federácie. Je to možné.

Nedá sa zmeniť základná podstata spoločnosti a očakávať, že všetci to akceptujú. Nemecká podstata Nemecka, jeho vlastná kultúra, by sa zmenila takým spôsobom, že by už nebola nemecká. Bolo by to niečo iné. Niekto sa tomu bude brániť a myslím, že to budú východní Nemci.

Tak, ako niekedy predikovala CIA – do roku 2020 budeme mať v Európe občianske nepokoje. Myslím, že to stihneme ešte skôr.

Niekedy sa samozrejme zamýšľam, prečo by sily za tým chceli zničenie Nemecka, ale sú to iba špekulácie. Počíta sa výsledok.

Lebo jedno je isté: Nemecko pomaly eroduje, mení sa, morfuje do multikultúrnej spoločnosti bez koreňov, v ktorej každá skupinka podozrivo sleduje tú druhú, v ktorej si zopár bohatých dobre žije v ohradených komunitách a v ktorej sa zvyšok populácie snaží iba prežiť ďalší deň. Trend je daný.

Stále je nádej, pretože je tu niečo nazývané osud. A myslím (alebo dúfam) že osud má zopár prekvapení pre sily v pozadí. Všetko môže nakoniec dopadnúť inak. Uvidíme.

Toto je cesta ku koncu sveta.

Toto je cesta ku koncu sveta.

Nie s treskom, ale... s väčším treskom.“