Potrebuje minister vojny USA Austin preprať špinavé peniaze z predaja drog?

Molano povedal, „že Kolumbia je hrdá na to, že jej prezident Joe Biden udelil toto označenie. Na základe toho plánujeme prehĺbiť naše väzby a preskúmať nové oblasti spolupráce, ako je obranný výskum a vývoj." USA aj Kolumbia naďalej zdieľajú hodnoty obrany demokracie a rešpektovania ľudských práv. Kolumbijský národ bude úzko spolupracovať s USA v boji proti obchodníkom s narkotikami, ktorí sú hrozbou pre demokraciu, životné prostredie a obyvateľstvo“.

Toľko z oficiálnych stanovísk týchto pánov. Tieto vyjadrenia slúžia pre novinárov a očakáva sa od nich, že zverejnia o stretnutí samé pozitívne vyjadrenia.

Dešifrujme si však tieto stanoviská na základe faktov z nedávnej minulosti. Poznanie minulosti a súčasného diania vedie k správnym záverom toho, čo sa môže udiať v budúcnosti. Skúmanie oficiálnych stránok amerického ministerstva obrany prinášajú informácie, ktorých rozborom sa môžeme dozvedieť, kam smerujú záujmy americkej politiky a zvlášť záujmy amerických militaristov.

Biden svoje vyjadrenie, ktorým označil Kolumbiu za hlavného vojenského spojenca mimo NATO bolo cielené. A bolo cielené proti Venezuele. Kolumbia je susedom Venezuely, ktorá má najväčšie svetové zásoby ropy. Kolumbia podporovala v CIA vyškoleného Venezuelčana Guaidóa, ktorého úlohou bolo uskutočniť Američanmi plánovanú farebnú revolúciu. Guaidó sa vyhlásil začiatkom roku 2019 za samozvaného prezidenta Venezuely a spôsobil politickú krízu. Politická situácia je vo Venezuele naďalej zložitá aj kvôli tomu, že USA a Veľká Británia uznali Guaidóa za vodcu.

Jeden z hlavných prvkov politickej stability vo Venezuele je armáda, ktorá je lojálna súčasnému oficiálnemu prezidentovi Madurovi. Nepochybujem o tom, že Austin na rokovaní s Molanom preberal aj otázku destabilizácie venezuelskej armády. Venezuelská roka nedá Američanom spávať a môžu sa pokúsiť o prevrat na spôsob chilského scenára z roku 1973.

Samostatnou kapitolou je spolupráca USA s kolumbijskými narkokartelmi. USA je totiž najväčší odberateľ kolumbijských drog. CIA je desaťročia známa tým, že je odberateľom kolumbijských drog a dopúšťa sa nezákonnej činnosti tým, že predajom drog prepiera špinavé peniaze a financuje nimi nelegálnu organizáciu farebných revolúcií všade po svete. Kolumbijská drogová chobotnica, je aj dobre vyzbrojená a neštíti sa „hájiť“ svoje záujmy vraždením civilného obyvateľstva, bojovať proti kolumbijskej armáde a pod. Obhajcovia ľudských práv obviňujú nelegálne polovojenské jednotky z masakrov, „zmiznutí“ a prípadov mučenia, núteného vysídlenia obyvateľstva zo svojich záujmových priestorov a pod. Obyvatelia s nimi musia spolupracovať, ak si chcú zachrániť holé životy. Podľa kolumbijského Národného centra pre historickú pamäť zahynulo v konflikte s drogovými kartelmi od roku 1958 do roku 2013 cca 220 000 ľudí. Toto všetko by sa nemohlo diať, keby v Kolumbii okrem zločinu nevládla obrovská miera korupcie s podporou USA. Podľa úradu Transparency for Colombia malo v celej kolumbijskej spoločnosti sklony ku korupcii viac ako 51% úradníkov naprieč celým riadiacim spektrom Kolumbie.

Kolumbijská drogová chobotnica stále vymýšľa nové „inovatívne“ spôsoby pašovania. Napríklad 5. februára t.r. kolumbijská polícia zhabala približne 3,5 tony kokaínu v severnom prístave Cartagena. Išlo o piate zadržanie tekutého kokaínu od novembra 2021 a prišlo len týždeň po objavení takmer 20 000 kokosových orechov naplnených tekutým kokaínom, ktoré sa tiež našli v prístave Cartagena a smerovali do Talianska.

O tom, o aký obrovský biznis tu ide svedčí aj cena. Kokaín vyrobený za 1 500 dolárov/kilo v pralesných laboratóriách sa môže predávať v uliciach USA až za 50 000 dolárov/kilo. 

Heroín, kokaín a iné nelegálne drogy vytvárajú ročné príjmy v stovkách miliárd dolárov – bonanza podporovaná vládou USA, na ktorej sa podieľajú skorumpovaní úradníci, CIA, organizovaný zločin, americké a západné finančné inštitúcie a pod. Dnes sa do Spojených štátov dováža viac drog ako kedykoľvek predtým a ničia životy hlavne mladých ľudí. Drogovo závislí ľudia sú zárukou, že nebudú venovať pozornosť tomu, čo sa v spoločnosti deje a štát masy takto ľahšie ovláda.

O tom ako sa americká spoločnosť na americký spôsob dokáže vysporiadať s investigatívnymi novinármi svedčí nasledovný príklad:

V roku 1996,   investigatívny novinár Gary Webb poukázal na distribúciu kokaínu v USA. Crack kokaín zaplavil chudobné a afroamerické komunity, najmä v Kalifornii. Negatívne dôsledky boli obrovské. San Jose Mercury News zverejnilo vyšetrovanie Garyho Webba ako výbušný trojdňový seriál na titulnej strane s názvom „Dark Alliance.“ 

Zahraničná politika a mediálny establishment tento príbeh spočiatku ignorovali. Ale po dvoch mesiacoch rastúcej pozornosti a rozhorčenia, najmä v afroamerickej komunite, sa v NY Times, Washington Post a LA Times spustil protiútok. Samotný LA Times pridelil 17 reportérov na to, aby Webba znemožnili. Útok mainstreamových médií sa podaril. Gary Webb bol ako novinár degradovaný a potom „prepustený“. Jeho povesť bola zničená a nakoniec spáchal samovraždu. Film z roku 2014 s názvom „Kill the Messenger“ je pravdivým príbehom investigatívneho amerického novinára, ktorý poukázal na drogovú mafiu a účasť štátu v distribúcii drog. Garry Webb zomrel na údajnú samovraždu, ktorú si mal spôsobiť dvomi výstrelmi do hlavy podľa „oficiálneho“ vyšetrovania!!! Kto tomu uverí?

Viem si teda predstaviť, že americko-kolumbijské rokovania sa viedli aj na tému: spolupráce zbrojného priemyslu USA a Kolumbie s cieľom vývozu amerických zbraní, spolupráce v oblasti distribúcie drog pre získavanie čiernych peňazí pre CIA alebo iné napr. vojenské spravodajské organizácie a financovanie nelegálnych aktivít všade po svete, možnosti destabilizácie politickej situácie vo Venezuele s cieľom zvrhnutia Maduru a dosadenia bábkového proamerického režimu a následné zmocnenie sa obrovského venezuelského nerastného bohatstva. Možné je, že Austin lanáril Molana k vstupu do zločineckej aliancie NATO. V krajine s takou obrovskou mierou korupcie to nebude problém zorganizovať.

PS:

Terajší minister vojny Austin sa zúčastnil vojny a okupácie Iraku, bol druhým najvyšším veliteľom všetkých vojenských zložiek v Iraku, riadil okolo 152 000 vojakov v krajine kde bolo okolo 100 000 mŕtvych civilistov, zúčastnil sa vojny v Afganistane. Pri svojom odchode z Iraku USA donútili Iračanov objednať si americké zbrane za miliardy USD. Stručný výpočet jeho aktivít, na základe ktorých ho kľudne možno označiť za vojnového zločinca.

Z mesta SNP Ivan Štubňa

Viac na:

U.S., Colombia Plan Closer Military Ties

Liquid Cocaine - a Rising Trend Among Colombia's Traffickers