Dôsledky nových ruských zbraňových systémov

Prejav Vladímira Putina ku obom komorám parlamentu 1. marca nebol kvôli nastávajúcim ruským prezidentským voľbám, ako sa to zdôrazňovalo na voľbami posadnutom Západe. Putinov prejav bol o donútení Amerických elít ku, ak nie mieru, aspoň nejakej forme zdravého rozumu, vzhľadom na ich absolútne odlúčenie od geopolitickej, vojenskej a ekonomickej reality nového formujúceho sa sveta. Podobne ako s Gruzínskom v r. 2008, toto donútenie bolo založené na vojenskej sile. Ruská armáda, ešte pred Sergejom Šojgu, si aj napriek zjavným nedostatkom za päť dní poradila s Američanmi trénovanou a čiastočne aj vyzbrojenou Gruzínskou armádou. Ruské technológie, personál a bojové činnosti boli jednoducho lepšie. Tento scenár je nemožný medzi Ruskom a USA; za predpokladu, že sa mýtus o Americkej technologickej nadradenosti nerozplynie ako dym.

Americké silové elity, z ktorých väčšina neslúžila ani deň v uniforme a ani neštudovala na vojenských akademických inštitúciách, a ktorých odbornosť ohľadne vojenských, technologických a geopolitických záležitostí je založená na niekoľkých seminároch o jadrových zbraniach alebo prinajlepšom na analýzach informačnej služby amerického kongresu, proste nie sú schopné porozumieť podstate a aplikácii vojenskej sily. Jednoducho nemajú na čom stavať. Lenže, ako produkty americkej pop-vojenskej kultúry (tiež známej ako vojna–porno a propaganda), táto zbierka právnikov, politických „vedcov“, sociológov a novinárov, ktorá neustále varí v Americkej strategickej kuchyni rôzne geopolitické a vojenské doktríny, rozumie iba jednému: keď ich blízkemu niekto namaľuje terč na chrbát alebo na čelo.

Putinov odkaz pre USA bol jednoduchý: pripomenul ich povýšenecké odmietanie čo len zvážiť postoj Ruska ku zmluve ABM (zmluva o obmedzení systémov protibalistických rakiet). Pre Foregin Policy to vystihol Jeffrey Lewis v nečakanom záchvate úprimnosti:

Skutočný pôvod pre vznik nových bizarných jadrových zbraní neleží v nedávnom znížení prahu použitia jadrových zbraní zo strany USA, ale v rozhodnutí Bushovej administratívy z roku 2001 vystúpiť zo zmluvy ABM a dvojitom zlyhaní Bushovej a Obamovej administratívy zmysluplne sa angažovať pri ruských obavách ohľadne amerických protibalistických rakiet. Putin vo svojom prejave uviedol: „Počas všetkých týchto rokov po jednostrannom odstúpení USA od zmluvy ABM, sme intenzívne pracovali na pokročilej výzbroji a zbraniach, ktoré nám umožnili prielom vo vývoji nových modelov strategických zbraní. Tento technologický prielom je teraz tu. Žiaľ, nikdy sme nedosiahli diplomatický prielom, ktorý sme potrebovali.

Putinov odkaz bol jasný: nepočúvali ste nás vtedy, počúvajte nás teraz. Potom pokračoval s niečím, čo sa dá označiť za stretnutie vojensko-technologického Pearl-Harboru so Stalingradom. Strategické dôsledky nových zbraňových systémov, ktoré Putin predstavil, sú nesmierne. V podstate sú historické. Samozrejme, mnoho amerických znalcov to podľa očakávania označilo za hrozbu, ako sa to od americkej „expertnej“ vojenskej komunity čaká. Iní zase takí pohŕdaví neboli a zopár ich bolo aj úprimne šokovaných. Celkový dojem bol deň po Putinovom predstavení nasledovný: náskok v raketovej technike je skutočný, v podstate sa nejedná o medzeru, ale technologickú priepasť. Paradoxne, táto priepasť nespočíva tam, kde to mnohí pripúšťajú – ako napr. balistická raketa RS-28 Sarmat, ktorej existencia a približné charakteristiky boli už asi rok známe. Je nepochybný technologický úspech mať raketu s prakticky neobmedzeným doletom a schopnosťou lietať rôznymi trajektóriami, čím sa stane každá antibalistická obrana neúčinnou. Útok smerovaný cez Južný pól a Južnú Ameriku je eventualita, ktorej armáda USA nedokáže čeliť. Zrejme po dlhé roky.

Ani nový hypersonický klzák s rýchlosťou Mach 20+, nazývaný Avangard, ktorý už je v sériovej výrobe, nebol neočakávaný – USA majú svoj vlastný program pre tento typ zbraní, hoci zatiaľ neúspešný. Tieto nápady rezonovali v USA od polovice minulého desaťročia, zastrešené pod programom bleskového globálneho úderu. Áno, sú to ohromujúce úspechy Ruska, pričom Lewisovo označenie „bizarné“ sa dá chápať ako eufemizmus pre „nemáme nič porovnateľné“, ale ani toto nie je bod, ktorý šokuje najviac. Niekoľko mojich predošlých článkov sa venovalo oblasti, kde USA zaostávajú viac ako inde – všetky druhy krídlatých rakiet. Pred mnohými rokmi som predpovedal, že reálny úpadok amerických ozbrojených síl sa prvotne prejaví práve v tejto oblasti. Dnes je úplne očividné, že Rusko má drvivý vojensko-priemyslený náskok v krídlatých a aero-balistických raketách a vedie v tejto kľúčovej oblasti o desaťročia.

Zatiaľ čo západní myslitelia diskutovali o všetkých tých exotických, a nepochybne ohurujúcich zbraňových systémoch schopných kdekoľvek na svete precízneho jadrového úderu, mnoho skutočných odborníkov zadržiavalo dych, keď bola ukázaná Kinžal (dýka). Je to zásadný menič hry, z hľadiska geopolitického, strategického, operačného, taktického a psychologického. Už nejaký čas sa vie, že ruské námorníctvo zaviedlo revolučnú proti-lodnú Mach 8+ raketu 3M22 Zircon. Aj v porovnaní s pôsobivými a prakticky nezachyteľnými raketami Zircon je Kinžal svojimi vlastnosťami šokujúca. Táto aero-balistická raketa, zrejme založená na rakete Iskander, svojou rýchlosťou Mach 10+, vysokou manévrovateľnosťou a dosahom 2000 kilometrov, vypúšťaná z MiG-31BM, práve prepísala knihu o vojenskom námorníctve. Urobila veľké námorné flotily a eskadry zastaranými. Čítate správne. Žiadna protivzdušná alebo protiraketová obrana na svete (možno s výnimkou nadchádzajúceho systému S-500, špecificky vyvíjaného pre zachytenie hypersonických cieľov) nie je schopná s ňou niečo urobiť a pravdepodobne bude trvať desaťročia, kým sa nájde protizbraň. Žiadny moderný ani perspektívny protivzdušný systém vo flotile NATO nevie zachytiť ani len jednu raketu s týmito charakteristikami. Salvo 5-6 týchto rakiet garantovane zničí každú skupinu lietadlovej lode alebo hocijaké iné zoskupenie lodí, a to všetko bez použitia nukleárnych hlavíc.

Typické nasadenie tejto zbrane, keďže vieme, že už je zavedená v Ruskom južnom vojenskom okruhu, je jednoduché – najpravdepodobnejší variant je vypustenie z MiG-31BM v medzinárodných vodách Čierneho mora, čím sa uzavrie celé východné Stredomorie pre každú loď alebo skupinu lodí. Rusko vie takto tiež uzavrieť Perzský záliv. Takisto sa vytvorí masívna no-go zóna v Tichom oceáne, nakoľko z leteckej základne Centralnaya Uglovaya Air Base môžu do nesmiernej vzdialenosti oceánu patrolovať MiG-31BM. Je pritom pozoruhodné, že nosičom pre Kinžal je MiG-31 – pravdepodobne najlepší stíhač v histórii. Schopnosť MiG-31 dosahovať vysoko nadzvukové rýchlosti (nad Mach 2) je zrejme kľúčový faktor pri štarte rakety. Ale nezávisle na procedúrach potrebných pre štart tejto desivej zbrane, bezprostredné dôsledky po jej zavedení sú nasledovné:

1. Definitívne odsúva letecké lode do pozície projekcie sily iba proti slabým a bezbranným protivníkom, ďaleko od pobrežných vôd Ruska, či už Stredomoria, Pacifiku, alebo severného Atlantiku. Vytvára tiež no-go zóny pre každý z 33 amerických krížnikov a torpédoborcov so systémom Aegis, ktorý je kľúčový pre americkú protibalistickú obranu.
2. Skupiny lietadlových lodí sa v prípade konfliktu stávajú úplne irelevantnými, platí to aj pre každú loď, nezávisle na svojej protivzdušnej a protiraketovej obrane. Kompletne anuluje stovky miliárd dolárov investovaných do týchto platforiem a zbraní, z ktorých sa stali tučné bezbranné ciele. Celý koncept vzdušno-námornej vojny, známy ako Spoločný koncept pre prístup a manévrovanie v globálnom meradle (Joint Concept for Access and Maneuver in the Global Commons, JAM-GC), čo je základný kameň americkej globálnej dominancie, sa stáva nepoužiteľným – je to fiškálna a doktrinálna katastrofa.
3. Kontrola oceánov a zamedzenie prístupu na oceáne sa stávajú tým istým. Kto má túto zbraň, ovláda rozľahlé oblasti oceánov, ktoré sú ohraničené iba doletom rakety Kinžal a jej nosičov. Taktiež eliminuje nutnosť lodnej podpory pre ponorky v danej oblasti, kde by hrozilo odhalenie protiponorkovým letectvom nepriateľa, takže má multiplikačný efekt.

Program modernizácie MiG-31 na BM beží už niekoľko rokov, frontové jednotky vzdušných síl dostávajú pravidelný prísun lietadiel, takže má Rusko dostatok nosičov. Dnes je jasné, prečo bola realizovaná táto modernizácia – urobila z MiG-31BM vypúšťaciu platformu pre Kinžal. Ako sa vyjadril námorný generál James L. Jones v r. 1991, po prvej vojne v Golfskom zálive: „Aby spanikárila skupina lodí, stačí aby videla, ako niekto hodí do vody zopár 50 galónových sudov.“ Kinžal efektívne zadrží každú loď, ktorá nemá samovražedné sklony, tisíce kilometrov od ruského pobrežia a urobí ju irelevantnou. Žargónom laika to znamená jednu vec – americké hladinové loďstvo sa stalo prázdnou silou, dobrou iba na vojenskú parádu a mávanie vlajkami v blízkosti slabých a málo rozvinutých krajín. Ale to by sa dalo zvládnuť aj so zlomkom astronomických nákladov na tieto platformy a zbrane.

V tejto chvíli je ťažké predpovedať, aký politický dopad bude mať v USA Putinov príhovor. Dá sa ale predpovedať budúcnosť často spomínanej asymetrie. Toto klišé je celé nesprávne. Oznámenie a demonštrovanie nových zbraňových systémov 1. marca tohto roku nebola žiadna asymetria, ale ohlásenie a definitívny príchod novej paradigmy vo vedení vojny, vojenskej technológii a následne aj v stratégii a operatívnych postupoch. Staré pravidlá a poučky prestali platiť. USA na to neboli a nie sú pripravené, napriek varovaniam skutočných odborníkov, aj zvnútra Spojených štátov, pred rozvíjajúcou sa vojensko-technologickou paradigmou a americkou krátkozrakosťou vo všetkých oblastiach svojich ozbrojených zložiek. Ako bol nútený priznať plukovník Daniel Davies:

Akokoľvek bola v minulých časoch hrdosť oprávnená, rýchlo zmutovala do nechutnej arogancie. Dnes je pre národ vyloženým nebezpečenstvom. Asi nič neukazuje toto nebezpečenstvo lepšie, ako akvizičný systém Pentagonu.

Vzhľadom na skúsenosti s americkým prístupom ku armáde sa už dnes dá predpokladať, že v dohľadnej dobe zo strany USA nepríde žiadna významná technologická odpoveď. Jednoducho nemajú čím odpovedať, okrem naštartovania rotačiek na doláre, čo bude iba viesť k bankrotu. Tu je pointa: Rusi o tom vedia a Putinov príhovor nebol o priamom vyhrážaní sa USA, ktoré sú bezmocné proti množstvu ich hypersonických zbraní. Rusko sa neusiluje o zničenie USA. Cieľ Ruska je iný – vytiahnuť zbraň na opilca a násilníka, ohrozujúceho nožom v bare všetkých naokolo a prinútiť ho vypočuť si, čo hovoria ostatní. Inými slovami, Rusko si do súboja na nože prinieslo strelnú zbraň, lebo to vyzerá byť jediná cesta, ako dnes vyjednávať s USA.

Ak budú mať varovania a demonštrácie ruskej vojensko-technologickej prevahy účinok, čo bol od začiatku ruský zámer, môžu sa začať zmysluplné rozhovory o novom usporiadaní sveta medzi kľúčovými geopolitickými hráčmi. Svet si už nemôže dovoliť domýšľavého a nadutého tyrana, ktorý si neuvedomuje, čo robí a ohrozuje stabilitu a mier. Americká samovyhlásená hegemónia sa totiž skončila vo sfére, ktorá je kľúčová pre každého hegemóna (či už skutočného alebo domnelého) – vo vojenskej oblasti. Bola mŕtva už dlhšiu dobu, chcelo to len Putinov príhovor na pripomenutie si starej banality na štýl Al Caponeho, totiž že človek ďalej zájde so zbraňou a dobrým slovom, ako len s dobrým slovom. Veď napokon Rusko to skúsilo len s dobrým slovom, a nefungovalo to, takže USA si za to môžu sami.