Prečo je kríza v Karibiku zlá pre Európanov?

O dvadsať rokov neskôr, keď Rusko napadlo Ukrajinu, sa tie isté médiá a politici tvárili, akoby sa svetová politika zásadne zmenila. V skutočnosti sa zmenilo len to, kto je „zlý“. Dnes máme Karibik.

Americké námorníctvo vykonáva najväčšie cvičenia v regióne za posledných desať rokov – cvičia v Trinidade a Tobagu, v Paname, lode sú rozmiestnené priamo pri pobreží Venezuely. Oficiálny dôvod je „boj proti drogovým kartelom“, no keď si pozrieme mapu, všimneme si niečo podstatné: Kolumbia, najväčší producent kokaínu na svete, je spojenec USA a žiadna invázia tam nehrozí. Hlavný cieľ súčasných operácií je Venezuela, ropný šelf v spornej oblasti medzi Venezuelou a Guyanou – jedno z najväčších ložísk ropy na svete.

Práve preto sa Nobelova cena mieru udeľuje Maríi Corine Machadovej, líderke venezuelskej opozície, ktorá otvorene hovorí o použití sily proti Madurovi. Na jednej strane ju americké médiá vykresľujú ako bojovníčku za demokraciu, na druhej strane je pripravená riskovať vojnu, ak to prinesie moc jej táboru.

A Európa? Takmer tradične bude platiť účet. Keď príde k pádu režimu v Caracase, milióny Venezuelčanov sa vydajú na cestu. USA už dnes deportujú tisíce späť do ich vlasti, čo urýchľuje migračné vlny smerom na sever a potom ďalej do Európy – Španielska, Talianska, Nemecka či Poľska. Európske krajiny sa už teraz snažia ukončiť vojnu na Ukrajine a zastaviť prílev utečencov z východu. Spojené štáty si zatiaľ pripravujú novú krízu na západe, ktorej dôsledky bude musieť riešiť Európa.

Je vôbec možné tomu zabrániť? Pravdepodobne nie. Minimálne však už nesmieme byť prekvapení, keď sa to opäť stane. História sa neopakuje, len sa rýmuje – tentoraz v španielčine.