Jatky majú za cieľ vytlačiť ľudí z Gazy na Sinaj a rozšíriť impérium Izraela

Povedzme si na začiatok stručne základné a známe fakty. Od dátumu vzniku Izraela po skončení druhej svetovej vojny sa datujú aj ich problémy so susedmi. Miesto toho, aby si Izrael vážil toho, že dostal príležitosť mať svoj vlastný štát, začal postupne eskalovať napätie v tomto priestore a obsadzovať násilím územia svojich susedov. V priebehu desaťročí militantná politika Izraela neraz vyústila do priamych vojenských konfliktov v tejto oblasti s cieľom okupácie cudzích území. (Gaza, Golanské výšiny, Západný breh Jordánu a pod.). Ak si na internete pozriete postupne vývoj udalostí na mapách, zistíte, že z Palestíny Izrael už „odkrojil“ toľko, že jej hrozí zánik. Táto dlhodobá agresia Izraela mala za následok vznik aj nelegálnych alebo iných vojenských, polovojenských zoskupení, ktoré začali brániť svoje územia. Násilie plodí vždy násilie. Daň, ktorá sa zaplatila je vysoká v podobe desaťtisícov ľudských obetí. Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) vydala niekoľko rezolúcií na riešenie, avšak Izrael ich vždy odignoroval. Má za sebou totiž silného partnera, ktorým sú USA. Izrael sa de facto stal americkým policajtom v priestore Blízkeho východu a plní Američanmi uložené úlohy.

Dnes v oblasti Gazy prebiehajú boje medzi Hamasom a Izraelom. Áno je treba odsúdiť útoky Hamasu, ale je treba odsúdiť zároveň aj izraelské útoky, ktoré sú pre palestínske obyvateľstvo likvidačné. Sme svedkami porušení rezolúcií BR OSN, porušení Ženevského dohovoru a iných medzinárodných zákonov. V pásme Gazy prebieha genocída civilného obyvateľstva.

Kam teda bude viesť pozemná invázia Izraela? K totálnemu vyčisteniu pásma Gazy od Palestínčanov a obsadeniu tohto územia Izraelom? Veľmi pravdepodobné. Izrael po vzore USA beztrestne pácha zločiny a spolieha sa na to, že zostanú nepotrestané.

Je známe, že izraelské útoky zabili viac ako 10 000 Palestínčanov, z ktorých takmer polovicu tvoria deti, pričom mnohonásobne toľko bolo vážne zranených. Liečia sa v nemocniciach bez liekov a elektriny. Organizácia Spojených národov odhaduje, že najmenej 600 000 Palestínčanov je bez domova v dôsledku bombardovania.

Západné inštitúcie ospravedlňujú masaker ako „právo Izraela brániť sa“ – toto právo však bolo Palestínčanom odopierané od okamihu, kedy Izrael začal okupovať ich územia a vyháňať ich z nich.

Údajné „právo Izraela na sebaobranu“ je oficiálna línia politiky v Británii – slúži ako západné krytie a spoluúčasť na zločinoch proti ľudskosti, ktoré Izrael pácha: masové zabíjanie a svojvoľné ničenie; „úplné obliehanie“ Gazy, ktoré ju pripravilo o jedlo a vodu; útoky na komunitnú infraštruktúru, ako sú nemocnice, školy, mešity a pod.

Britskí a americkí politici zborovo tvrdia, že Izrael musí dostať čas a priestor, aby „zničil Hamas“. Lenže Izrael neničí len Hamas, ale vraždí i civilné obyvateľstvo a ničí infraštruktúru Gazy vrátane nemocníc. Benjamin Netanjahu tvrdí, že v priestoroch pod nemocnicami sú základne Hamasu. Keby aj boli, nedáva mu to právo zabíjať ľudí v nemocniciach.

Treba si uvedomiť jednu zásadnú vec. Izrael má oveľa väčšie ciele ako „zničiť Hamas“. Izrael pochopil, že okupované a utláčané národy nikdy neprijmú svoje podrobenie. Stále hľadajú spôsoby, ako odolať. Aj keď sa podarí zničiť Hamas, z ďalšej generácie, ktorá je v súčasnosti traumatizovaná izraelskými bombami, sa objaví nový protivník.

Dlhodobé koloniálne ambície Izraela nahradiť Palestínčanov v ich vlastnej vlasti je jasné. Výsledkom izraelskej politiky v Gaze bola chudoba, podvýživa, nečistá voda, preľudnenie a nedostatok bývania, ako aj trauma z uväznenia vo svojom vlastnom vyhradenoSoubor načten, velikost: 9472 znaků.m priestore a občasného bombardovania Izraelom, aby pokoril akýkoľvek odpor, pomaly menili Gazu z väzenia na tábor smrti. Tvrdenie Izraela a tzv. kolektívneho Západu o tom, že nevedeli o útoku Hamasu na Izrael je nezmysel. Izrael má jednu z „najlepších“ a najagresívnejších tajných služieb na svete. Izrael potreboval vyprovokovať útoky Hamasu proti Izraelu, aby mohol začať genocídu obyvateľstva a zmocniť sa územia Gazy. Časť obyvateľstva môže byť presunutá na Sinaj.

Britská vyššie uvedená investigatívna stránka uvádza, že tieto plány nie sú nové. Podrobnosti o predpokladaných etnických čistkách a pláne „Veľkého pásma Gazy“ prvýkrát unikli do izraelských médií v roku 2014. Myšlienka bola pripojiť Gazu k Sinaju a vymazať hranicu medzi nimi. Washington by pomohol zabezpečiť medzinárodné financovanie zóny voľného obchodu na Sinaji. Vzhľadom na vysokú nezamestnanosť, masívne preľudnenie enklávy sa očakávalo, že Palestínčania v Gaze postupne presunú centrum svojho života na Sinaj, kde sa usadia alebo sa presťahujú do vzdialených egyptských miest. Po úniku týchto informácií egyptskí a palestínski predstavitelia tento plán odsúdili. Neskôr Mohamed Mursi, ktorý viedol krátkodobú vládu Moslimského bratstva, vyslal do Washingtonu delegáciu. Tam Američania navrhli, aby „Egypt postúpil tretinu Sinaja Gaze v dvojfázovom procese trvajúcom štyri až päť rokov“. Mursí odmietol.

Plán Veľkej Gazy dostal ďalšiu podporu v roku 2018, keď sa uvažovalo o jeho zahrnutí do „mierového“ plánu Donalda Trumpa tzv. „dohoda storočia“ na Blízkom východe. Predpokladalo sa, že projekt budú financovať štáty Perzského zálivu ako súčasť ich normalizácie s Izraelom. Keby sa tento projekt realizoval, dosiahlo by sa obsadenie palestínskych území Izraelom bez boja a likvidácia Palestíny. Palestínčania by boli zbavení svojho práva vrátiť sa do svojich domovov a o dve – tri generácie neskôr by sa už identifikovali ako Egypťania, s ktorým by splynuli.

Keď to všetko zhrnieme, tak momentálne sme svedkami pokusu Izraela za podpory USA o likvidáciu palestínskych území, palestínskeho obyvateľstva, presun zbytkov palestínskeho obyvateľstva mimo záujmový priestor Izraela s cieľom konečného riešenia palestínskej otázky. Zásadná otázka teda znie: Bude sa BR OSN a svetové spoločenstvo bezmocne pozerať na páchanie izraelsko – amerických zločinov alebo sa vzoprie a vyvinie dostatočné úsilie na zastavenie tohto zločinného plánu a potrestanie vinníkov? Pretože skutočné riešenie je v ukončení násilia a vrátení všetkých Izraelom okupovaných území štátom, ktorým pred okupáciou patrili.

To o čom sa dnes nehovorí je to, že dlhoročná stratégia Izraela bola vo vzťahu k Palestíne, nikdy nedovoliť vznik samostatného štátu Palestína. Times of Israel to jasne napísal: „Väčšinu času bolo izraelskou politikou zaobchádzať s Palestínskou samosprávou ako s bremenom a s Hamasom ako s aktívom. Krajne pravicový poslanec Bezalel Smotrich, teraz minister financií v tvrdej vláde a líder strany Náboženský sionizmus, to sám povedal v roku 2015. Izrael teda podporoval Hamas, ktorý vnímal ako prekážku vzniku štátu Palestína. Až do chvíle kedy sa im to vymklo dňa 7. októbra 2023 z rúk. (útok Hamasu).

Portál Global Research zverejnil nasledujúce Netanjahuove slová: „Každý, kto chce prekaziť vznik palestínskeho štátu, musí podporiť posilnenie Hamasu a prevod peňazí Hamasu…Toto je súčasť našej stratégie – izolovať Palestínčanov v Gaze od Palestínčanov na Západnom brehu.“

(Benjamin Netanjahu,vyhlásenie na stretnutí členov Knessetu jeho strany Likud v marci 2019).

Na záver ešte jeden fakt, ktorý Západ utajuje resp. sa o ňom nedočítate v dezinformačnom mainstreame. Izraelu nejde len o vytlačenie obyvateľstva Palestíny a Arabov z Gazy. Ide im tiež o konfiškáciu a zmocnenie sa pobrežných zásob zemného plynu v pásme Gazy v hodnote mnohých miliárd USD. Supy kolektívneho Západu už na svoju korisť čakajú...

https://www.declassifieduk.org/...

https://www.jpost.com/...

https://www.globalresearch.ca/...

https://www.timesofisrael.com/...

https://archive.md/...