Prezident Putin sa v Turecku vystavuje zatknutiu, únosu alebo zavraždeniu

Podľa údajov UNHCR ku koncu roka 2022 do Ruska odišlo 1 275 315 utečencov. Zaujímavé je, že údaje Ruska nie sú aktualizované ako u iných krajín. Izvestija uvádza údaj OSN, podľa ktorého najviac Ukrajincov prijalo Rusko – 2 852 395. Skutočnosť je taká, že v Rusku sa nachádza najväčší počet utečencov z územia Ukrajiny aj s rodinami, čiže vrátane detí.

ICC začal svoju činnosť 1. júla 2002, po nadobudnutí platnosti Rímskeho štatútu, zmluvy medzi štátmi, ktoré ho zriadili. Zvláštne je postavenie USA. V auguste 2002 vláda USA schválila zákon o ochrane členov americkej armády (ASPA), ktorý obmedzoval spoluprácu USA s ICC a snažil sa zabrániť tomu, aby bol americký vojenský personál obvinený a vzatý do väzby na základe rozhodnutí ICC. Po uzákonení ASPA začala vláda USA rokovať o bilaterálnych dohodách o imunite s členskými krajinami ICC na celom svete v súlade s článkom 98(2) Rímskeho štatútu. Až 119 štátov zo 123, ktoré podpísali tieto dohody, prisľúbilo, že nevydajú občanov USA na svojom území na stíhanie ICC. Bidenova administratíva napríklad potvrdila nesúhlas USA s vyšetrovaním ICC v Afganistane a na palestínskych územiach. Celá činnosť ICC je tak sprofanovaná, nedôveryhodná a kontroverzná. Tým, že USA majú podpísané bilaterálne dohody ešte neznamená, že zločiny spáchané USA sa nestali. Smutnou skutočnosťou je, že tieto štáty vedome kryjú a ochraňujú zločincov z USA.

Čiže USA sa vyhýbajú stíhaniu svojich predstaviteľov za vojnové a iné zločiny v jurisdikcii ICC a naopak na svojich protivníkov využívajú všetky možné páky na ich obvinenie a stíhanie. USA šli až tak ďaleko, že v júni 2020 prezident Trump vydal výkonný príkaz, ktorým povoľuje ekonomické sankcie voči zamestnancom ICC na základe zistenia, že akýkoľvek pokus ICC vyšetrovať, zatknúť alebo stíhať personál USA alebo spojencov bez súhlasu USA alebo ich spojencov „predstavuje nezvyčajnú a mimoriadnu hrozbu pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku Spojených štátov. Tomu sa hovorí úplná zvrátenosť a zneužívanie medzinárodného práva a jeho inštitúcií.

Dnes sme svedkami Američanmi vyprovokovanej zástupnej vojny USA a NATO proti Rusku na teritóriu Ukrajiny. Cieľ je jasný. Zničenie Ruska, ovládnutie jeho obrovského nerastného bohatstva a vydláždenie si cesty k ovládaniu sveta Američanmi podľa vzoru Hitlera. USA tento cieľ neopustia. Rusko rovnako si nemôže dovoliť podľahnúť diktátu USA a NATO lebo by prišli o svoju existenciu a všetky ostatné slovanské štáty takisto. Situácia je patová lebo ani jedna strana necúvne. Svet je v maximálnom ohrození spustenia jadrovej vojny, ktorej regionálnu podobu sa Američania v Európe chystajú spustiť. Východisko je iba jedno. Zastaviť boje a donútiť USA, aby si sadli k rokovaciemu stolu. Američania sa tomu budú brániť. Nechcú skončiť vojnu pre obrovské zisky z vojny, a neposlednom rade preto, že by stratili úlohu svetového hegemóna. Tú však stratia tak či tak. Vznikne nový svetový poriadok, v ktorom USA nebudú hrať ani prvé ani druhé a možno ani tretie husle. Pred ICC preto patria predovšetkým americkí predstavitelia vlády, Pentagonu, CIA a ďalšie osoby ohrozujúce svetový mier.

Vráťme sa k Putinovi. Jeho návšteva Turecka môže prebehnúť absolútne hladko. To by bol ten lepší prípad. Treba si však uvedomiť, že hlavne USA, Ukrajina, a iné bábky NATO by radi videli Putina bez moci. Čiže určite je na Erdogana vyvíjaný tlak z Pentagonu, aby Putina na stíhanie ICC vydal. Otázka je, do akej miery podľahne a poruší medzinárodné právo. Môže byť aj naplánovaný jeho únos a následné vydanie ICC. USA, Ukrajina a ich tajné služby môžu Putina zavraždiť pod zorganizovanou falošnou vlajkou (False Flag). Zločinec a narkoman Zelensky riadený ukrajinskými náckami sa trasie túžbou po smrti Putina. Stať sa môže tiež to, že Putina zavraždia počas jeho cesty do Turecka alebo na jeho ceste späť do Ruska.

Vraždy politikov pre USA sú súčasťou ich štátnej politiky. V dnešnej dobe, kedy v USA desaťročia vládnu zločinci (Biden, Bushovci, Clinton, Obama a pod.) sa to v histórii už neraz stalo. Spomeňme aspoň bratov Kennedyovcov, M.L. Kinga, Zorana Djindića, Slobodana Miloševića, Alda Mora, Olafa Palmeho, Muammara Káddafího, Jásira Arafata, Mahátma Ghándího, Indíra Ghándiovú, Rádžíva Ghándího, Jicchaka Rabina a pod. Tieto vraždy nesú podpis amerických a britských tajných služieb.

Putin napriek tomu, že Erdogan ho už viackrát pri vzájomných dohodách podrazil, Erdoganovi zrejme dôveruje. Erdogan je za svoju prvotnú inštaláciu na post prezidenta vďačný CIA, ktorá mu pomohla dostať sa do úradu. Od tej doby vzťahy Erdogana s predstaviteľmi USA značne ochladli. Ale vždy je ešte Erdogan nevypočítateľný a ak bude mať z toho Turecko prospech, je možné, že Erdogan Putina opäť podrazí.

USA aj Ukrajina určite kalkulujú s tým, že po smrti Putina sa Rusko stiahne z Ukrajiny a tento konflikt prehrá. Je to veľmi zlý odhad. Dôjde k takému vyostreniu svetovej bezpečnostnej situácie, že takmer s istotou môžeme očakávať jadrovú vojnu. Na mieste Putina by som do Turecka necestoval. Nie zo zbabelosti, ale z obozretnosti a zodpovednosti za bezpečnosť Ruska. A keby sa Putin rozhodol predsa len osobne rokovať s Erdoganom, mal by tak urobiť tam, kde bude jeho ohrozenie minimalizované. Čiže mimo Turecka. Napríklad na lodi v medzinárodných vodách Čierneho mora za prítomnosti jeho ochrany vojnovými loďami a leteckými silami Ruska.

Poznámka na záver: Prokurátorom ICC je Brit Karim Khan, ktorý viedol vyšetrovací tím OSN v Iraku. Jeho činnosť a výsledky nie sú verejnosti dostatočne známe. Boli skonštatované zverstvá,ale nikto nie je na ICC zozname obvinený. Pracoval tiež na ICTY (tribunál pre bývalú Juhosláviu), ktorý bol riadený z USA. Khan je známy tým, že na medzinárodných právnych postoch háji americko-britské záujmy v rozpore s nezávislosťou medzinárodného práva. Preto pre neho nebol problém vydať zatykač na Putina.

Viac na:

https://data2.unhcr.org/en/situations/ukraine

https://iz.ru/1472836/2023-02-20/bolee-53-mln-bezhentcev-s-ukrainy-i-iz-donbassa-pribyli-v-rossiiu-za-god

https://tass.ru/obschestvo/17091725

https://bdp.parl.ca/sites/PublicWebsite/default/en_CA/ResearchPublications/200211E#a5-5

https://www.dw.com/ru/v-kakih-stranah-bolse-vsego-ukrainskih-bezencev/a-65301918

Z mesta SNP Ivan Štubňa