V predvečer dňa D a hodiny X

Protiruská hystéria na Západe dosiahla v posledných dňoch nebývalú intenzitu. Tri západné „iniciatívy“, ktoré jednoznačne smerovali k maximálnemu vyhroteniu vzťahov s Moskvou, dostali nové impulzy pre ich ďalší rozvoj:

Iniciatíva 1:

„Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla vytvorenie štruktúry na správu ruských aktív. Podľa nej by sa zablokované prostriedky ruskej centrálnej banky a majetok ruských oligarchov skonfiškovaný v dôsledku sankcií mali spojiť do fondu, ktorého prostriedky by sa mali investovať a zisky z týchto investícií by sa mali použiť na kompenzačné platby Ukrajine. Šéfka Európskej komisie spresnila, že západné krajiny zablokovali 300 miliárd eur z rezerv ruskej centrálnej banky a 19 miliárd eur zo súkromných fondov ruských podnikateľov.“

https://news.mail.ru/economics/54115181/?frommail=1

Iniciatíva č. 2:

„Európska komisia navrhla, aby 27 krajín EÚ prijalo cenový strop pre ruskú ropu na úrovni 60 dolárov za barel, vysokí predstavitelia štátov združenia vo štvrtok popoludní už začali o návrhu diskutovať.“

https://tass.ru/ekonomika/16475871

Iniciatíva č. 3:

„Francúzske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že začalo spolupracovať s európskymi a ukrajinskými partnermi na zriadení osobitného medzinárodného tribunálu, ktorý by vyšetril konanie Ruska na Ukrajine. „Pokiaľ ide o návrh na zriadenie osobitného tribunálu pre zločiny Ruska na Ukrajine, začali sme pracovať s našimi európskymi a ukrajinskými partnermi,“ uviedol hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí. Hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí tiež poznamenal, že Paríž podporuje vyšetrovanie ukrajinskou justíciou a Medzinárodným trestným súdom v Haagu s cieľom postaviť zodpovedných za tieto zločiny pred súd.“

https://www.kommersant.ru/amp/5695127

Všetky tieto tri západné „iniciatívy“ majú spoločného menovateľa. Ich hlavným cieľom je vytvoriť fiktívny „právny rámec“, ktorý by zdanlivo legitimizoval plány na okradnutie Ruskej federácie s perspektívou zobrať našej krajine prakticky všetky jej materiálne, územné a prírodné zdroje.

To je skutočná likvidácia Ruskej federácie.

Východiskom týchto krokov bude zabavenie tristo miliárd dolárov ruských menových rezerv, ktoré už boli Rusku ukradnuté v prospech Západu. Na zámienke a právnej forme tejto rekordnej „akcie“ vo svetových dejinách veľmi nezáleží – každý západný súd v tejto veci vynesie akýkoľvek protiruský verdikt, ktorý západní vládcovia potrebujú.

Druhá a tretia iniciatíva majú dlhodobejší cieľ. Západ dokonale chápe, že Rusko s ním nebude obchodovať s energonosičmi za minimálne ceny, ktoré mu boli uložené. Na tom je založený výpočet.

Západná propaganda vo svete bude túto tému prezentovať pod omáčkou „spravodlivého rozhorčenia pokrokového ľudstva, ktoré sa nemôže zmieriť so situáciou, keď si Rusi privlastňujú leví podiel svetových energetických zdrojov a odmietajú ich predávať zvyšku sveta za spravodlivé ceny“.

Podľa toho sa objavia nálady v prospech radikálneho riešenia tohto „problému“. V štýle: „Ak sa s nami Rusko nechce láskavo podeliť o svoje zdroje,“ budeme sa k nemu správať zle a jednoducho mu ich zoberieme.

S rovnakým cieľom je v súlade aj iniciatíva č. 3. Tribunál pre Ruskú federáciu, formálne „pre Ukrajinu“, by mal v prvom rade vyriešiť problém legalizácie vyššie uvedeného zabavenia 300 miliárd dolárov.

A po druhé, otvoriť právnu cestu k vyvlastneniu všetkého ruského bohatstva, zdrojov a územia vo všeobecnosti na základe biliónových žalôb, ktoré neváhajú podať alebo už čiastočne podali všetci, ktorí chcú – napríklad Poľsko, Pobaltie a Moldavsko.

Je samozrejmé, že Rusko ani prstom nepohne, aby pristúpilo na toto povýšenecké obťažovanie zo strany Západu. Dnes už bola v tejto súvislosti poskytnutá prvá odpoveď:

„Tribunály, ktoré navrhujú niektoré západné krajiny na vyšetrenie ruských akcií na Ukrajine, nebudú mať žiadnu legitimitu. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov vo štvrtok povedal novinárom. „Pokiaľ ide o pokusy o vytvorenie nejakých tribunálov, nebudú mať žiadnu legitimitu, nebudeme ich akceptovať a odsúdime ich,“ povedal hovorca Kremľa.“

O niečo skôr reagoval podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev rovnako ostro na hrozbu Západu, že 300 miliárd dolárov ukradnutých Rusku použije na vlastné účely:

„Ak budú vnútroštátne akty krádeže ruského majetku prijaté na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia OSN, ktoré si nepriateľské krajiny vycucali z prsta, nebudeme mať na výber.

Budeme musieť neodvolateľne zabaviť peniaze a aktíva súkromných investorov z týchto krajín, hoci nie sú zodpovední za hlupákov vo svojich vládach. Šťastnou zhodou okolností máme v našej krajine zahraničné pôžičky, zmrazené účty a iné cennosti v hodnote viac ako 300 miliárd dolárov. Dosť na to, aby sme nahradili to, čo bolo Rusku ukradnuté.“

(Trik, ktorý vytvára dojem „širokej“ podpory „sveta“ pri hlasovaní v OSN spočíva v tom, že vo Valnom zhromaždení OSN už dlho existuje elitná aliancia, ktorú štedro platí Západ. V rámci nej určitá časť rozvojového sveta výmenou za uznanie ako „rešpektovaní partneri“ a iné, vôbec nie virtuálne, „príjemnosti“ tvorí poslušne hlasujúcu prozápadnú „agresívne poslušnú väčšinu“.

A tak vo veľkom a v malom obchoduje so záujmami vlastných krajín a národov výmenou za prijatie na okraj „globálnej elity“.)

Táto ostrá negatívna reakcia Ruska na tvrdenia Západu bola celkom predvídateľná a Západ s ňou musel vopred počítať, čo mu celkom vyhovuje.

Odmietnutie Ruska splniť „spravodlivé požiadavky svetového spoločenstva“ týkajúce sa zaplatenia reparácií a predaja surovín za ceny stanovené Západom bude Rusko považovať za vytvorenie absolútne neúnosnej situácie, ktorá ohrozuje samotné základy existencie svetovej civilizácie“, ktorá musí v každom prípade nájsť riešenie.

A pokiaľ Moskva neurobí ústupky Západu dobrovoľne, mala by byť k tomu donútená.

Nejde o nič iné ako o všeobecné kontúry „casus belli“, t. j. legitímnu zámienku na vojnu zo strany Západu, ktorú usilovne pripravuje, aby ospravedlnila v očiach svojho obyvateľstva a tohto sveta budúcu vojnu s Ruskom.

Presnejšie povedané, invázia vojsk druhého sledu východného frontu Západu (prvým je zhoršujúca sa situácia na Ukrajine) na ukrajinské územie a jeho vstup do priameho ozbrojeného konfliktu s Ruskom.

Toto je v súčasnosti všeobecné strategické pozadie. Pokiaľ ide o niektoré znepokojujúce špecifiká, pozornosť púta súbežnosť nasledujúcich udalostí:

„Poľsko zintenzívňuje prípravy na obsadenie území na západnej Ukrajine,“ povedal riaditeľ Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin. Poľský prezident Andrzej Duda podľa neho nariadil poľským agentúram, aby urýchlene pripravili oficiálne zdôvodnenie svojich nárokov voči západnej Ukrajine. Varšava chce zároveň na týchto územiach usporiadať referendá, aby „zabezpečila legitímnosť plánovaných akvizícií“.

„Rumunské orgány vyzývajú ukrajinské vedenie, aby uznalo, že moldavský jazyk nie je ,,prirodzený „. Rumunský minister zahraničných vecí Bogdan Aurescu to povedal po stretnutí so svojím ukrajinským kolegom Dmitrijom Kulebou. „Minister Aurescu pripomenul opakované žiadosti rumunskej strany adresované ukrajinskej strane, aby uznala absenciu tzv. moldavského jazyka,“ uvádza sa vo vyhlásení.“

Ruská zahraničná spravodajská služba je dostatočne seriózna organizácia na to, aby svoje informácie považovala za pravdivé.

A poľský zhon s formálnymi zámienkami na obsadenie západoukrajinských území jasne signalizuje akútny nedostatok času na strane poľských orgánov, čo pravdepodobne súvisí s určitými politicko-vojenskými rozhodnutiami, ktoré už boli prijaté na Západe.

Činnosť Rumunska treba chápať presne tak isto, čo nemá nič spoločné s čisto jazykovými problémami. Ale umožní Bukurešti, aby v prípade uznania Moldavcov žijúcich na juhozápade Ukrajiny za nositeľov rumunského jazyka ich považovala za Rumunov.

A motivovať tak budúce pripojenie tohto územia k zjednoteniu jedného národa.

A čo je najdôležitejšie! Všetky uvedené udalosti sa konajú takmer súčasne! Takáto náhoda jednoducho nemôže byť náhodná.

A určite je odrazom nejakého spoločného akčného plánu, ktorý už vstúpil do fázy praktickej realizácie. Ak je to tak, udalosti v nasledujúcich dňoch a týždňoch sa budú vyvíjať čoraz rýchlejšie a budú mať čoraz zlovestnejší charakter. A daj Bože, aby som sa mýlil.