Vojaci NATO písali na bomby v roku 1999 – „Happy Easter“...

„Čas plynie a rana v srdci sa nezaceľuje.“ Takto začína svoje spomienky Marija Tošović z Merdare pri Kuršumliji, ktorá mala vtedy 21 rokov.

Nato vtedy bombardovalo kazetovými bombami a raketami typu Tomahawk dedinku, ktorá má okolo 150 obyvateľov a v jej blízkosti sa nenachádzali žiadne vojenské ciele. Na následky bombardovania zomrel Marijin muž Božin a jedenásťmesačná dcérka Marije Bojana. Marija bola v tom čase v siedmom mesiaci tehotenstva a bola ťažko ranená. Napriek tomu v júni 1999, sedem dní po skončení besnenia NATO, porodila zdravú druhú dcérku Anđelku.

Spomína Marija na hrozné chvíle tragédie:

„Náš dom sa nachádzal blízko cesty. V ten večer sme si ľahli skôr, aby sme na druhý deň včaššie vstali a pripravili všetko potrebné na veľkonočné sviatky. Tesne pred polnocou sme začuli hluk a pochopili sme, že v blízkosti padla bomba. Rýchlo sme vstali a odišli sme do pivnice. Sedeli sme potichu so strachom a obavami, lebo okolo padali bomby. Vtedy to buchlo. Náš dom dostal priamy zásah raketou Tomahawk ako som sa neskôr dozvedela. Všetkých nás v dome zasypali trosky. Keď som sa prebrala z bezvedomia ako vo sne som počula muža ako ma volá...Videla som ho zasypaného kameňmi. Vedľa neho ležala Bojana...“

Túto hroznú explóziu počuli Marijini rodičia a brat, ktorých dom sa nachádzal v blízkosti. Pribehli a z úplne zdemolovaného domu holými rukami v noci odhrabávali trosky. Vytiahli najskôr Bojanu, ktorá už bola mŕtva...Dali ju Marijinej matke. Potom vytiahli aj Mariju a jej muža. Odniesli ich pod blízky nadjazd, aby boli ako tak chránení, keďže okolo padali ešte kazetové bomby.

„Pýtala som sa, kde je Bojana. Povedali mi, že ju odniesli k mojej mame. Môj muž Božina sa nemohol hýbať, ale bol ešte živý. Pod nadjazdom sme strávili celú noc, kým neprestali padať bomby. Vtedy som zbadala, že môj muž už nedýcha. Vtedy mi povedali, že ani Bojana nežije...“

Ťažko zranenú Mariju potom previezli do nemocnice v Kuršumliji. A neskôr do nemocnice v Prokuplje. Liečila sa dlho. Držalo ju psychicky jej ešte nenarodené druhé dieťa. Po tele má množstvo jaziev, ale tie najhoršie má na duši...

Post scriptum:

Operácia NATO mala názov „Milosrdný anjel. Vinníci tejto vražednej misie, keď príde ich čas skončia v pekle.

Zdroj: Cela Srbija zna za Milicu Rakić, a ovo je Bojana koja je imala 11 meseci kada je na Uskrs ubio NATO