Macron diagnostikoval NATO stav kómy... Kto bude jeho hrobárom?...

V roku 1986 na schôdzke Reagan – Gorbačov v Reykjavíku boli dohodnuté nové pravidlá vzájomnej spolupráce spočívajúce v obmedzení jadrového arzenálu krajín, ale i iných zbraní vrátane použitia chemických zbraní. Takisto bola dohodnutá živšia ekonomická spolupráca medzi krajinami. Dôležitou súčasťou rozhovorov bol návrh Reagana o nezasahovaní Sovietskeho zväzu do vývoja vo východných krajinách Európy a jeho prísľub o nerozširovaní sa NATO smerom na východ. Tento prísľub bol potvrdený po páde berlínskeho múru a zjednotenia Nemecka na rokovaní Busha st. a Gorbačova na Malte v decembri 1989. Gorbačovova vízia bola o vybudovaní novej demokratickej mierovej Európy bez vplyvu veľmocí. Bush st. neváhal všetky ideály Gorbačova potvrdiť sľubmi. Gorbačov Busha st. opätovne uistil, že Sovietsky zväz nebude brániť východným štátom Európy v ich politických premenách. Treba pre správnosť uviesť, že v každej krajine, v ktorých v roku 1989 tieto zmeny prebiehali bol priebeh zmien kontrolovaný domácimi tajnými službami v spolupráci so zástupcami KGB. Situácia pokojného prevratu sa vymkla z rúk v Rumunsku, kde vyústila do popravy prezidenta Ceaucesca a jeho manželky. Paradoxom zostáva skutočnosť, že USA žiadali, aby Sovietsky zväz zasiahol do situácie v Rumunsku, čo však Gorbačov odmietol. Že takéto záležitosti boli medzi oboma bežne veľmocami komunikované svedčí aj skutočnosť, že v roku 1968 keď prišli vojská Varšavskej zmluvy do Československa, USA predtým súhlasili s ich zásahom. Ďalším paradoxom je, že zo štátov Varšavskej zmluvy akurát Rumunsko odmietlo podieľať sa na vojenskom zásahu v Československu. Zo všetkých ideálov Gorbačova sa nič nesplnilo, pretože tak ako Reagan, tak aj Bush.st. porušili všetky dohody, slová a záruky, ktoré dali Gorbačovovi. Jednoducho klamali s vedomím, že dané sľuby nedodržia.

Pre občanov európskych krajín, ktoré boli zároveň členskými krajinami NATO bola nevypovedaným šokom agresia NATO voči suverénnemu štátu Juhoslávia v roku 1999 a zločiny, ktoré v tej krajine NATO popáchalo. Prvým šokom bola skutočnosť, že došlo k vojenskej akcii, ktorá bola úplne inak prezentovaná pred barbarským bombardovaním. Druhým šokom bolo zistenie, že rozsah zločinov NATO bol taký, že ich možno porovnať s čistým svedomím s neonacistickými zločinmi. Tretím šokom pre nich bolo, že si uvedomili, že sa stali spoluvinníkmi týchto zločinov, lebo málokto sa otvorene proti týmto zločinom postavil.

Od roku 1999 už prešiel nejaký čas a postupne sa odhaľujú skutočnosti o vedomých klamstvách krajín NATO a USA, ktoré zapríčinili páchané zverstvá v Juhoslávii. Občania precitli z mediálnej karantény a cítia sa podvedení svojimi vlastnými politikmi. Každý zločin si zaslúži trest a odrazu si bezmocní občania začínajú uvedomovať, že nie sú až takí bezmocní ak sa spoja za spoločným cieľom odstránenia bezprávia a spáchaných zločinov. Uvedomili si tiež, že občania Európy sú rukojemníkmi USA, keďže NATO riadi USA. Okrem toho USA a NATO stoja za rozvratom a eskaláciou politického napätia ďalších krajín. Irak, Líbya, Afganistan, Sýria, Irán, Venezuela, Ukrajina a pod...atď., ktorých negatívne dopady Európa pociťuje dodnes.

Paradoxom je, že EÚ tiež prispeje k eutanázii NATO, pretože čím ďalej tým viac sa ukazuje, že aj ekonomické rozhodovania predstaviteľov EÚ sú závislé od nezodpovednej politiky USA. Ľudia nemajú radi bezprávie, násilie ani rukojemníctvo. Zistili, že o ich vitálnych veciach vrátane ich životov sa rozhoduje za „veľkou mlákou“ a to je zle. Súčasné celosvetové globálne dianie v politike možno prirovnať k novodobej názorovej revolúcii, ktorá určí smerovanie sveta na ďalšie roky. Eutanáziou NATO sa usporiada nový spravodlivejší svet, kedy zvíťazí život nad smrťou. Takisto ako sa niekedy Sovietsky zväz vzdal zasahovania do politiky európskych krajín, tak sa tohto zasahovania budú musieť vzdať aj USA, či sa im to páči alebo nie.

Názorová revolúcia sa začína aj v USA. Na ňu majú viac vplyv tamojšie udalosti, chudoba väčšiny obyvateľstva, zistenie, že občania USA sú tiež rukojemníkmi politikov, ale hlavne rôznych korporátnych skupín, ktoré ovládajú milióny ľudí. Občania sa stali len produktom na generovanie miliárd pre nadnárodné megakorporácie. Na zabezpečenie tohto cieľa v prípade výskytu demonštrácií majú políciu a všemocnú FBI totalitného a bezohľadného charakteru. Manipulácia občanov sa deje prostredníctvom médií, ktoré tieto korporácie vlastnia. Hovoriť, že v USA je demokracia, je neznalosť tamojších pomerov. Vo voľbách občanom hrajú divadlo demokrati a republikáni, ktoré v čase volieb uvedú svojich hercov do stavu aktivity. Po voľbách beží život s malými zmenami ďalej bez ohľadu na to, kto voľby vyhral. Zmenili sa iba mená, nie politika. Ale volič má mať pocit, že si demokraticky vybral. Iné strany ako keby neexistovali. Preto skôr môžeme hovoriť, že v USA vládne plutokracia, čiže oligarchistická forma vládnutia a bipartizmus založený na vláde dvoch strán a potláčajúci práva ostatných strán. Pri voľbách prezidenta ťažko možno hovoriť o demokracii, lebo v tamojšom systéme sa pri splnení určitých podmienok kľudne môže stať, že voľby vyhrá kandidát s menším počtom hlasov. Systém je nastavený na manipulácii s voličmi.

USA boli donedávna skleníkom, do ktorého prenikli zo sveta len tie informácie, ktoré sa považovali za neškodné. Také informácie, ktoré by mohli ohroziť plutokraciu boli filtrované alebo prezentované ako nepriateľské. So vznikom sociálnych sietí sa situácia prudko zmenila. Američania sa dostávajú k informáciám, ktoré im boli zatajované a zistili, že sú manipulovaní. Oveľa horšou pandémiou ako obdobie koronavírusu bola pre nich dlhoročná a stále trvajúca pandémia ovládania ich myslenia.

Americkí politici, vždy ťažili z podvodov voči svojim proťajškom. Cieľom takéhoto konania bolo získať maximum výhod a prevahu v rámci tzv. záujmov USA. Lenže tzv. záujmy USA sa už dávno neobmedzujú len na teritórium USA. Rozšírili sa na celú zemeguľu a v poslednej dobe na vesmír. Je to nebezpečná hra, ktorá je bez šance na úspech. Ich agresivita sa už priamo dotýka Ruska. Vojská NATO sú na bezprostredných hraniciach s Ruskom čím Rusko priamo ohrozujú. A toto je hlavný dôvod, prečo si Európania uvedomujú, že musia byť aktívni v boji proti vnútornému nepriateľovi, ktorým je NATO a ktoré sťahuje krajiny do priepasti Američanmi naplánovanej vojny. Na základe súčasného diania možno otvorene obviniť USA a NATO z plánovania ozbrojeného útoku proti Rusku, vtiahnutia Európy do vojenského konfliktu s Ruskom, čo by malo tragické dôsledky pre všetky zúčastnené strany, ale aj pre celý svet. Je čas, aby každý mierovo zmýšľajúci človek verejne odsúdil takýto hazard USA a NATO. V poslednej dobe si môžeme všimnúť vojenský konflikt ohľadne utečencov medzi dvomi členskými krajinami NATO Tureckom a Gréckom. Čo robí NATO, aby sa tento konflikt nerozšíril? NIČ! Dokonca mainstremové médiá mlčia lebo majú nariadené mlčať!

Macron otvorene povedal to, čo si myslí väčšina obyvateľov Európy. A to je nezávislosť obrany Európy na USA a NATO vzhľadom k nespoľahlivosti a diktatúre americkej administratívy!!! Macron tiež podotkol, že treba obnoviť dôveru s Ruskom a začať rokovania smerujúce k uvoľneniu napätia. Dôležitý pre Európu bude aj politický vývoj situácie v Nemecku po Merkelovej. Možno konštatovať, že USA v nej stratia oddanú služobníčku. USA už teraz robia kroky vedúce k tomu, aby miesto Merkelovej si zabezpečili adekvátnu náhradu. Uvidíme akú cestu si Nemecko zvolí. Či pôjde cestou Merkelovej alebo vlastnou nezávislou a proeurópskou cestou. Macron by v tom mohol zohrať hlavnú úlohu a presadiť v Nemecku proeurópske myslenie. To by malo viesť k vypovedaniu všetkých amerických vojsk z okupovanej Európy, zrušeniu ich základní a nastoleniu rovnovážnej politiky vo vzťahu k USA. Následne preorientovať európske vojská NATO na modernú mierovú alianciu s úplne novým, skutočne obranným zameraním.

Trumpovi veľa času vo funkcii nezostáva. Ešte vždy sa však môže zapísať do histórie tým, že naštartuje politiku uvoľňovania napätia bez politických a vojenských atakov v záujme mieru. Inak skončí na smetisku dejín ako napríklad Clinton alebo duo Bushovcov. Je vysoko pravdepodobné, že tak neurobí, lebo by to mohlo byť chápané ako prejav jeho slabosti v jeho kultúrnom prostredí. Múdrosť a odhodlanosť robiť dobré rozhodnutia však nie je slabosť. Bude tak asi záležať od jeho nástupcu a následnej orientácie politiky USA. Tak či tak, to na zániku NATO nič nezmení. Akurát, že sa presne nedá predvídať, kedy uvedená eutanázia prebehne. Bude to hodne záležať od aktivít európskych politikov a tlaku zdola od mierumilovných občanov. Na tomto svete sme iba na návšteve. Nebolo by krajšie si život užívať ako si ho ničiť?

Cesta k mierovému spolužitiu národov sveta nevedie cez vyhlásenie idiotských sankcií voči Rusku, ani vyhrocovaním vojenského napätia na ruských hraniciach, ani vyhrážaním sa Rusku, ani celosvetovou propagáciou, ktorá označuje Rusko za nepriateľa, ani vytváraním násilia na vlastnom obyvateľstve potlačovaním jeho slobôd a slobody slova, ani vraždením názorovo rozdielnych odvážnych ľudí. Toto všetko dnes zažívame. Nepriateľom sveta nie sú občania Ameriky, ale politici v službách amerických korporácií hlavne v oblasti ropného priemyslu, vojenského priemyslu, mediálneho priemyslu, bankového priemyslu a všetkých tých anonymných magnátov, ktorí poťahujú nitky celosvetového diania z pozadia.

Poznámka: Slovenské politické proamerické bábky zvolené v posledných voľbách do funkcií zaspali dobu. Majú plné ústa Slovenska, Európy, ale hája v prvom rade proamerické záujmy a zločineckú alianciu NATO. Z pohľadu celosvetového diania nie sú dôležití. Dôležitá je verejná mienka ľudí a ich tlak zdola na zmenu politiky. Ľudia si musia opäť vybojovať svoju dôstojnosť a právo na život, ktorá im je upieraná. Urobme spoločne v mene života pre mier niečo zmysluplné pre  naše i nasledujúce generácie. A držme si v tom palce...

Martin Luther King svojho času povedal: „Ak sa svet pozrie do minulého storočia, bude plakať. Nie preto, že tam bolo veľa utrpenia, ale preto, že dobrí ľudia mlčali.“

Dovolím si aktualizovať slová tohto velikána svetových dejín nasledovne:

„Ak sa svet pozrie do minulého storočia a tohto storočia, bude plakať. Nie preto, že tam bolo veľa utrpenia, ale preto, že dobrí ľudia mlčali.“