Smutné výročie vstupu do NATO si pripomíname 2.apríla

Ústava SR hovorí v článku 93 odsek 2, že referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. Politici sa rozhodli, že túto možnosť občanom dajú. Hovoríme o dobe, kedy sa vyhrocovalo napätie medzi prezidentom Kováčom a HZDS.

V danom období do roku 1997 referendu predchádzali politické trenice, ktoré vyústili do návrhu prezidenta Kováča spojiť do jedného referenda otázku o priamej voľbe prezidenta a tri otázky ohľadne vstupu do NATO, ktoré zneli:

1. "Ste za vstup SR do NATO?"
2. "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?"
3. "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?"
4. "Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?"

Nastali ďalšie politické trenice na právnej úrovni, ktoré sa týkali možnosti spájania týchto otázok do jedného referenda. Ústavný súd SR vyhlásil, že Ústava SR nezakazuje, aby štvrtá otázka bola predmetom referenda.

Ministerstvo vnútra, vedené Gustávom Krajčím, distribuovalo občanom lístky len s tromi otázkami. Následne po uskutočnení referenda, ústredná komisia pre referendum vyhlásila referendum za neplatné, pretože občanom neboli doručené lístky so štyrmi otázkami. Referendum tak bolo zmarené. Čiže občania sa vyjadrili, že NATO nechcú, čo sa očakávalo, ale minister vnútra Krajčí referendum odsabotoval a občanov poslal do ofsajdu. Napriek pokračujúcim súdnym konaniam sa doteraz nevyšetrilo na koho pokyn prebehla táto manipulácia najhoršieho zrna s občanmi Slovenskej republiky.

Tak sa stalo, že páni politici zámerne vyšachovali občanov z možnosti slobodne sa rozhodnúť či do NATO chcú ísť alebo nie. Vzhľadom k ani nie 10% účasti na referende by občania neboli dali súhlas vstupu do NATO. Politici to vedeli a vedeli aj to, že politická objednávka z USA je dotlačiť Slovensko do NATO.

Napriek všetkým prehreškom prezidenta Kováča, mu slúži ku cti, že vyhlásil nové ľudové hlasovanie so všetkými štyrmi otázkami na apríl 1998. Po skončení jeho funkčného obdobia však vláda toto jeho rozhodnutie zrušila...

Nová vláda Mikuláša Dzurindu potom od roku 1999 rozkrútila kolotoč príprav vstupu do NATO na plné obrátky a v roku 2004 Dzurinda splnil americkú úlohu a Slovensko sa stalo členom zločineckej agresorskej aliancie NATO. V čase keď SDKÚ preberala moc americké médiá priniesli informáciu, že investícia cca 100 miliónov korún (v prepočte) bola najlepšou investíciou USA do proamerickej vlády v strednej Európe. Nedá sa povedať s istotou, že takéto vyjadrenie sa týkalo SDKÚ, ale je vysoko pravdepodobné, že to bolo tak. Dzurinda je podozrivý tiež zo spoluúčasti spáchania vojnových zločinov povolením preletov lietadiel NATO cez krajinu za účelom bombardovania bývalej Juhoslávie.

Neskôr duo Dzurinda, Mikloš pomáhali na Ukrajine Porošenkovi ako privatizační poradcovia. Kto vie čo mu radili a koľko za to dostali, keďže po majdanizácii krajiny sa jej hlavného majetku zmocnilo pár ukrajinských oligarchov a americké rodiny politických pohlavárov. Napr. Bidena, ktorého syn bol v dozornej rade energetickej firmy Burisma. Áno toho Bidena, ktorý bude kandidovať na úrad prezidenta.

Prístupovú listinu do NATO podpísal bývalý súdruh Schuster a bývalý nomenklatúrny káder KSS. Bolo by dobré vedieť či spokojne spáva a či ho nehryzie svedomie...