Demonstracia na Vaclavaku ocami nepriatelsky naladeneho pozorovatela

Dojmy:

1) v dobe pred začiatkom demonštrácie vyhrávala z reproduktorov po celom námestí hlasná hudba, ktorá sa snažila výberom piesní evokovať náludu z novembra 89. Zaregistroval som tam niečo od Marty Kubišovej, Jarka Nohavicu, nejaká country hudba, potom prešli na sériu anglických skladieb.

Kvôli hlasnej hudbe sa nedalo na celej ploche demonštrácie s nikým rozprávať. Pôvodne som si myslel, že skúsim trochu trolliť organizátorov a účastníkov argumentačnou debatou, ale vzdal som to, nebolo by počuť ani slovo.

2) na všetkých prístupových trasách k námestiu organizátori rozdávali prichádzajúcim biele hárky papiera s veľkými textami "DEMISE" a "JUS TI CE". Strkali to do rúk doslova každému, kto sa dostal do ich dosahu. Mali v rukách hrubé stohy takto potlačených papierov, museli to byť doslova tisícky rozdaných letákov. Na letákoch okrem samotného textu bola vždy aj webová adresa organizátora: www.milionchvilek.cz (alebo tak nejak)

3) Snáď každý druhý demonštrant sa tam prechádzal s odznačikom presýpacích hodín s otáznikom. Tento typický odznačik sa tiahne protivládnymi demonštráciami už celý rok a vídať ho bežne vo všedné dni u ľudí cestujúcich hromadnou dopravou. Môže to byť nejaký poznávací symbol organizátorov.

4) Policajtov prakticky nebolo vidieť. Namiesto kordónov ťažkoodencov, ktorí vždy dohliadali na protiimigračné demonštrácie, teraz len na okrajoch námestia vo výklenkoch domov postávali vždy dvojice policajtov, zjavne nudiacich sa a uvoľnených. Dokopy som narátal snáď 12 policajtov na celé horné námestie. Akoby sa jednalo o nejakú banálnu záležitosť a nie o demonštráciu vyzývajúcu na pád vlády.

5) Ručne písané transparenty pôsobili opotrebovane. Niektoré boli zreteľne zašpinené, zrejme s rovnakým transparentom demonštranti chodili na akcie opakovane.

6) Texty transparentov nadávali na Babiša a na Zemana.

7) V textoch transparentov sa dokolečka objavovala téma Čapieho hniezda, akoby to bola jediná korupčná kauza v histórii republiky.

8) Vlajky: pomer vlajok ČR a EU bol približne 50:50. Osobne som bol prekvapený, že sa tam vôbec objavili nejaké české vlajky. Vlajok EU však bolo veľa, odhadom niekoľko desiatok. Zaznamenal som tiež vlajku Tibetu a vlajku USA. Tiež som zaznamenal niekoľko vlajkonosičov, ktorí niesli podivné bledomodré zástavy bez akejkoľvek národnej symboliky. Osobne sa domnievam, že vlakonosiči s vlajkami EU/USA/Tibet/bledomodrá sú kontaktné osoby pre prípadný platený komparz.

9) Účastníci: Snažil som sa maximálne si všímať, aký typ ľudí na demonštráciu príde.

V prípade demonštrácií Okamuru bývala účastná stredná a stará generácia, výrazne vždy dominovali muži. Mladá generácia prakticky úplne absentovala. Významný býval tiež podiel tetovaných ľudí a rôznych "holohlavých typov".

V prípade protibabišovskej demonštrácie bol do očí bijúci fakt, že je v nej obrovské množstvo mládeže vo veku stredná škola/vysoká škola. Čo bolo ešte zaujímavejšie, disproporčne u mladej generácie dominovali dievčatá, v pomere cca 80:20 k chalanom.

Čo ma tiež zaujalo, dievčatá, ktoré sa demonštrácie zúčastnili, boli nadpriemerne pekné a veľmi sympatické od pohľadu.

Napokon som došiel k nasledujúcim motiváciam k účasti na demonštrácii:

- študenti to do istej miery berú ako trochu akčné oživenie svojho bežného študentského života. Je to veľká akcia, tak trochu ako hudobný festival, vyrazia tam za zábavou a trochou adrenalínu. Nevedia o téme nič, spoľahnú sa na to, čo im niekto poroprával a na fakt, že aj ich kamaráti tam idú.

- mladé pekné dievčatá evidentne veria tomu, že tam svojou účasťou bojoujú za spravodlivosť a lepší svet. To bolo do očí bijúce z ich naivných pohľadov smerom k tribúne. Mnohé mladé slniečkárky sú skrátka oklamané odborne vypracovanou propagandou zameranou na ženskú psychiku.

- veľký vplyv na účasť mala u mnohých účastníkov túžba byť súčasťou davu, súčasťou nejakej väčšej skupiny ľudí, ktorá za niečo bojuje a mať pocit, že sa na tom boji spolupodieľajú. Tak trochu stádová mentalita - byť súčasťou veľkého stáda, ideálne takého, ktoré je na strane víťazov.

- nezaznamenal som tam žiaden cudzí jazyk, evidentne nebol potrebný zahraničný komparz.

- mnohí ľudia docestovali (alebo boli pozvážaní) z celej republiky a chodili po demonštrácii s transparentom spolu s názvom mesta, z ktorého prišli.

- ako som písal, na demonštrácii bolo veľa mladých ľudí a študentov, ale boli tam aj zástupcovia strednej a starej generácie. Tam už bol pomer pohlaví vyrovnaný. Videl som tam aj ľudí v evidentne dôchodkovom veku. Videl som tiež na demonštrácii viacero mladých žien, ktoré prišli s kočíkom, resp. s malými deťmi.

10) V rámci "budovania davu" využili organizátori osvedčený trik, ktorý v minulosti používali organizátori proti-ficovských demonštrácií na Slovensku. Zorganizovať demonštráciu na turisticky frekventovanom mieste a v správnom momente "ucpať" priechodzie trasy cez námestie. Neinformovaní turisti a náhodní prechádzajúci tak beznádejne uviazli v dave a stali sa nedobrovoľne "súčasťou demonštrácie". Kto sa chcel dostať na metro Muzeum, musel to obchádzať až cez Mustek, všetky ostatné trasy sa upchali.

11) Nezostal som tam dlho, len som si obzrel ľudí v dave a pobral sa preč. Nie som masochista a počúvať tie kydy, čo zneli z tribúny, fakt nemusím. Napriek tomu som zachytil ešte jeden postreh. Rečník na tribúne sa značne snažil napodobniť rétorikou emócie novembra 89 a taktiež bolo zrejmé, že mal nacvičené frázy, ktorými sa snažil vyhecovať dav k výbuchom zlosti. Nie úplne sa mu to darilo, časť ľudí tam vcelku ľahostajne postávala, nekričali, nepískali, netlieskali, iba tam stáli.

12) Na zbytok som sa vykašlal. Keď som zašiel o ulicu ďalej, prechádzali sa tam úplne ľahostajne bežní ľudia, ktorým nejaké snahy o zvrhnutie vlády na Václaváku zostávali doslova "u pr.ele.."