Áno, máte pravdu, je to plánované…

Aj keď aj to môže byť súčasť plánu. Prílivová vlna imigrantov vzbudí zákonite odpor pôvodného obyvateľstva, vzniknú vzbury a demonštrácie, ktoré bude musieť potláčať polícia a armáda. Schvália sa nové zákony, nové represívne pravidlá, obmedzenia sa slobody. Konečne vznikne nový svet – New World Order…

Ako zabiť civilizáciu

Benjamin Kuras, 26.3.2010

Európska Únia práve začala postupnú imigráciu 56 miliónov severoafrických moslimov, v onom slávnom “spoločnom riadení migračných tokov a tlakov” nastolenom Lisabonskou zmluvou. Projekt sa volá “Euro-Mediterranean Partnership” (tiež “Barcelonský proces” a “Únia pre Stredozemie”) a v byrokratických útrobách EÚ sa s vylúčením verejnosti pripravuje už pätnásť rokov. V hlavných európskych médiách sa prvýkrát objavil 11. októbra 2008 v správe britského denníka The Daily Express (Pozn.- Dnes je časopis premenovaný na Express a tak sa zmenila aj mailová adresa z dailyexpress.co.uk na express.co.uk. Správny odkaz k dokumentu je http://www.express.co.uk/news/uk/65628/Secret-plot-to-let-50million-African-workers-into-EU)

Číslicu 56 miliónov Express vyhrabal v správe štatistického úradu EÚ zvaného Eurostat, ktorý ju uviedol ako odhad počtu imigrantov potrebných na vyrovnanie demografického úbytku v celej Európe medzi rokmi 2010 a 2050. Aby bolo z čoho živiť rastúci počty európskych dôchodcov.

Takýto odhad však vychádza z predpokladu, že všetci imigranti budú pracovať a platiť dane. Ten je už dnes mierne povedané teoretický, pretože v niektorých európskych krajinách imigrácia prestala byť čistým ekonomickým prínosom a stala sa záťažou, ako nezamestnanosť v imigrantských komunitách niekoľkonásobne prevýšila mieru nezamestnanosti domorodcov. Následkom krízy a rastu nezamestnanosti sa potom trochu stlmila rétorika propagátorov projektu. Medzi tých najhlasnejších patrí francúzsky prezident Sarkozy, ktorý s nástupom francúzskeho prezidenstva v júli 2008 vyhlásil: “Zo Stredomorie urobíme oblasť mieru a vybudujeme ju tak, ako sme vybudovali EÚ.” Kríza a rast nezamestnanosti v tom istom roku však Sarkozymu znemožnili projekt dať do chodu už do konca 2008, ako zamýšľal. V jednej chvíli dokonca kolovali dohady, že sa od projektu upustilo.

A potom zrazu uprostred roka 2009 zistili Dáni, že projekt beží plnou parou, za spolupráce dánskej vlády, tajne, bez informovania verejnosti, s absolútnym mlčaním médií. Že na to z celej Európy prišli práve (a len) Dáni, bolo vďaka niekoľkým ich aktívnym občianskym organizáciám, jednou z ktorých je SIOE (Stop Islamisation Of Europe). Tá koncom mája usporiadala o Euro-stredomorskom projektu v budove parlamentu konferenciu, ktorá s použitím oficiálnych internetových dokumentov EÚ predložila dôkazy, že “Euro-Med” pokročil k vytváraniu novej “Veľkej-EÚ” v hraniciach podobných Rímskemu impériu. Vedľa dvadsiatich siedmich krajín Európskej Únie zahŕňa aj šestnásť severoafrických a blízkovýchodných. Má dvoch spoločných prezidentov, jedného “severného” druhého “južného”. V čase májovej konferencie SIOE nimi boli Sarkozi a Mubarak.

Premietané dokumenty EÚ na konferencii SIEO potvrdzovali, že už od tohto roku, ale naplno v roku 2012 má v “Euro-Mede” fungovať voľný pohyb tovaru a osôb. Iné dokumenty počítali s onými citovanými 56 miliónmi moslimov a tým praktickú islamizáciou Európy. Pozvanie na konferenciu neprijal nikto z vládnych politikov ani šéfredaktorov, ktorým konferencia chcela položiť otázku, prečo tieto informácie verejnosti zamlčujú. Dánsky premiér odmietol odpovedať na dva listy žiadajúce vysvetlenie, prečo vláda občanom trinásť rokov existenciu projektu zamlčuje. Niekoľko mimovládnych poslancov, ktorí prišli, o projekte “Euro-Med” tiež zjavne nič nevedeli a zažili na konferencii informačný šok. Pozvaný americký islamológ profesor Bill Warner predniesol historické dôkazy, že islam sa nikdy nevzdáva a neprispôsobuje, ale vždy usiluje o nadvládu. A že teda “Euro-Med” smeruje k definitívnemu koncu západnej civilizácie v Európe počas jednej generácie.

Konferencia SIOE predstavila základ projektu, ktorým je “Euro-Mediterranean Declaration” z barcelonskej konferencie v novembri 1995. Podpísali ju všetky vtedajšie členské štáty EÚ plus Maroko, Alžírsko, Tunisko, Egypt, Jordánsko, Palestínska správa, Sýria, Libanon, Turecko a Izrael. Lisabonskou zmluvou jej platnosť prešla automaticky aj na nových členov EÚ. Deklarácia sa zaväzuje zaviesť od roku 2010 politické partnerstvo, kultúrne partnerstvá, voľný obchod, ekonomickú integráciu, voľný pohyb a zvýšený rozpočet finančnej pomoci partnerským islamským krajinám. Akú pozíciu bude v dnešnej zostrenej situácii mať Izrael, je v tejto chvíli nejasné, podpisoval to krátko po tom, čo si Arafat s Peresom potriasali rukami a ešte než sa svet dozvedel o nejakom Hamasu.

Na základe Barcelonskej deklarácie postupne vznikli desiatky špecifických inštitúcií a projektov, ktoré (väčšinou z rozpočtu EÚ) “Euro-Med” splietajú a prepletajú, prakticky vo všetkých odboroch: energia, priemysel, obchod, turizmus, vedecký výskum, telekomunikácie, informatika, regionálna infraštruktúra , doprava, životné prostredie. V popredí stoja koordinačné činnosti kultúrne, vzdelávacie a mediálne.

Jednou z najdôležitejších a najaktívnejších inštitúcií “Euro-Medu” je vzdelávacia nadácia Anna Lindh Foundation, ktorú v roku 2005 spoločne založili Arabská liga, EÚ a UNESCO. Jej kultúrnou politikou, ako ju vysvetlil vtedajší šéf Traugott Schoeffhalter, je “útočiť na stereotypy, predsudky a ignoranciu a meniť každodennú žurnalistiku” tak, aby podporovala “medzikultúrne porozumenie“. Rozvíjať “medzikultúrne zručnosti novinárov, školákov a umelcov, riadiť výstavy a kultúrne produkcie a školiť učiteľov, aby ich učenie bolo multikultúrne. Ovplyvňovať školské osnovy, aby sa stali multikultúrne prepracovaním učebníc a vzdelávacích pomôcok “. Na tento účel EÚ uzavrelo zmluvu o spolupráci s islamskou vzdelávacou, vedeckou a kultúrnou organizácií ISESCO, ktorej vyhláseným programom je šíriť islamské myslenie a životný štýl na celom svete. V Dánsku v roku 2006 usporiadala šesťtýždňový islamský festival.

Tejto kampani nemožno uprieť úspech: len Taliansko odhaduje, že na islam v uplynulom desaťročí konvertovalo najmenej štvrť (podľa niektorých prameňov až pol) milióna mladých Talianov. (Toto je v skutočnosti odhad počtu talianskych občanov islamského vyznania – teda vrátane občanov imigrantského pôvodu. Celkový počet moslimov legálne sídliacich v Taliansku je asi 1,5 milióna.) Žiadna recipročná propagácia kresťanskej kultúry v islamských krajinách zo zdrojov EÚ neprebieha, je to jednosmerné ťaženie.

Otázku, prečo sa žiadne správy o “Euro-Med” neobjavujú vo významnejších médiách, sa konferencia pokúsila odpovedať informáciou o priebehu seminára pracovníkov médií s aktérmi EÚ na tému “rasizmus, xenofóbia a médiá” vo Viedni v máji 2006. Ten po konštatovaní, že štandardy spravodajstva a zodpovednosť médií zďaleka nie sú uspokojivé, uistil, že EÚ nemieni médiá cenzurovať či regulovať, ale že všetko radšej ponechá na “samoreguláciu prostredníctvom profesijných organizácií”. Slovami komisárky pre “vonkajšie vzťahy a európsku susedskú politiku” Benity Ferrero Waldnerovej je to preto, že “sloboda prejavu je centrálna medzi hodnotami a tradíciami Európy“, ale “jej zachovanie závisí na zodpovednom správaní jednotlivcov“. Logické: slobodu zachová ten, kto sa jej dobrovoľne vzdá.

Konferencie SIOE konštatovala, že taká zodpovedná sebaregulácia už zjavne v Dánsku funguje dokonale, pretože sa na ňu nedostavil nikto z hlavných médií – ani vysvetliť, prečo o “Euro-Mede” médiá neinformujú, ani o konferencii informovať verejnosť. Ani jej sa teda nepodarilo pretrhnúť mediálne zatmenie, hoci dva týždne po nej prišlo ďalšie potvrdenie od Európskej komisie v oznámení Európskemu parlamentu z 10.6. 2009:

“Bola dohodnutá spoločná agenda pre uľahčenie integrácie do európskych spoločností. Boli tiež zriadené partnerstvá s neunijními krajinami, aby sa otázky migrácie mohli riadiť harmonicky. V roku 2006 bolo v Únii registrovaných 18,3 milióna neúnijných občanov. Dá sa očakávať, že migračné tlaky budú silnieť. Je to následkom populačného rastu a chudoby v mnohých krajinách ich pôvodu a starnutím populácie Európy. Medzi rokmi 2008 a 2060 klesne počet ľudí pracovného veku o 50 miliónov.” A tie chce EÚ doplniť z islamských krajín.

Ale mediálne zatmenie trvá. Muselo byť natrhnuté až z Ameriky novinami Washington Times, keď si 30. decembra trúfli ocitovat Wildersove varovanie: “Teraz sme svedkami hlbokých premien, ktoré navždy zmenia osud Európy a odošlú celý kontinent do, slovami Ronalda Reagana, tisícročného temna.”

A niekto z našich politikov, ktorí nás tak nadšene do Lisabonskej zmluvy ťahali, nám už pomaly dlhuje upozornenie, kedy tie partnerské migračné toky dotečú k nám a ako si s nimi máme poradiť.

Vyšlo v týždenníku Euro