Je tu nádej a existuje aj „iný Západ“

Ak by som tu tieto listy uverejnil, nikto by mi neuveril, že sú pravé a že som ich nepísal ja sám. Niektoré z nich ukazujem svojej manželke a dokonca aj jej tvrdím to isté: „ak by som ti ich ukázal viac, asi by si mi to len veľmi ťažko uverila“. Úprimne však môžem povedať, že tieto listy zmenili môj pohľad na ľudskosť, a to doslovne. Teraz už viem, skutočne viem niečo podstatné: sme naozaj všade (ako spieva David Rovics) a je nás mnoho (aj keď sa často cítime osamotení).

Včera mi jeden taký list prišiel, a hlboko ma dojal. Jeho autorovi som odpovedal a požiadal som ho o povolenie zdieľať ho s vami (bez uvedenia osobných údajov). Súhlasil s tým, tak tu je jeho text:

Drahý Saker,

prepáč, že ti píšem, pretože viem, že si veľmi zaneprázdnený a robíš neoceniteľnú službu mne aj mnohým ďalším, ktorí hľadajú pravdu o Ukrajine. Dúfam, že ťa moja správa nebude obťažovať pri tvojej práci alebo oddychu.

Som Američan a som totálne znechutený svojou krajinou a jej lídrami. Ako sa len hanbím za svoju krajinu a jej lži a propagandu, namierenú proti Rusku, Novorusku, jeho obyvateľom a odhodlaným a čestným vojakom. Navyše, ak sa snažím ľuďom vysvetliť pravdu, že vojnu na Ukrajine spustila taktika nami podporovaného prevratu, dočkám sa iba prázdnych a nedôverčivých pohľadov. Nikto nechce počuť o tom, že naša vláda je poháňaná zvrátenými túžbami, ktoré ruinujú životy toľkých nevinných ľudí. Je to veľmi smutné.

Tvoju stránku navštevujem už dlho a teraz som začal čítať aj Fort Russ, Novorussia Today, Colonel Cassad a niekoľko ďalších, ktoré hovoria a popisujú pravdu.

Povolaním som tesár (carpenter, p.p.), ale som bez práce. Nepracoval som už niekoľko mesiacov a hrozí mi, že prídem o dom. Nemám žiadne úspory a je mi ľúto, že nemôžem prispieť na tvoju stránku, alebo ľuďom na východnej Ukrajine, pri ktorých zabíjaní a ničení moja krajina pomáha. Častokrát, keď sa v noci pokúšam zaspať premýšlam o ľuďoch, ktorí trpia pod útokmi vlády, ktorú sme v Kyjeve dosadili k moci. Celé ma to zožiera a som nešťastný z toho, že z ľudského hľadiska nemôžem nijako pomôcť a že moji americkí spoluobčania, alebo aspoň väčšina z nich sa tvári, že im je to jedno.

Prepáč mi, prosím, že som ti neposlal žiaden príspevok, ktorý si právom zaslúžiš za to, že som mohol čítať tvoje neoceniteľne pravdivé príspevky. Sľubujem, že ak si nájdem prácu, nezabudnem na teba, ani na svojich bratov a sestry na východe Ukrajiny. Nech ťa Boh večne žehná a nech mojej hriešnej vláde vnukne spravodlivosť.

S pozdravom tvoj večný priateľ

„Carpenter“

Chcem sa s vami podeliť aj o časť mojej odpovede „Carpenterovi“, pretože okrem neho chcem tú odpoveď adresovať všetkým tým – a Američanom obzvlášť - ktorí sa na mňa obrátili s rovnakým trápením a bolesťou:

Drahý „Carpenter“

Tvoj nádherný list ma dojal k slzám, ale tiež ma naplnil radosťou, pretože ma utvrdil v niečom, čo som vedel už dávno: a síce, že národnosti a hranice nie sú skutočné, že existuje bratstvo človeka, ktoré siaha oveľa, OVEĽA hlbšie, než jazyk, ktorým hovoríme, alebo pas, ktorý nosíme. Ja som to vedel, ale aj napriek tomu je tvoj list explóziou ľudskosti v tomto svete, ktorý sa zbláznil. Chcem ťa ale požiadať o jednu láskavosť:

Nikdy sa nehanbi za svoju krajinu alebo za svojich ľudí. Oni sú totiž prými obeťami tohto celosvetového systému zla, ktorý nás všetkých zotročuje. Rusko bolo po desaťročia ovládané Sovietmi a ja sám som sa častokrát hanbil za svojich ľudí, ale teraz vidím, akého dobra sú schopní. Nikdy nedovoľ, aby ťa hanba za režim, ktorý je v DC pri moci, prinútila stratiť rešpekt voči miliónom nevinných Američanov, ktorí nie sú o nič viacej vinní za činy svojich lídrov, než som bol vinný ja za to, čo robil sovietsky režim. Zapamätaj si slová svätého Pavla: „Pretože náš zápas nie je proti telu a krvi, ale proti vládcom a autoritám, proti silám tohto temného sveta a proti spirituálnym silám zla v nebeskom kráľovstve“. Ľudia v Rusku aj ľudia v Spojených štátoch majú spoločného nepriateľa, a to z nich robí spojencov. My všetci spolu zápasíme proti tomu istému zlu.

Keď som napísal, že som bol dojatý k slzám, a že „Carpenterov“ list na mňa zapôsobil explóziou ľudskosti, tak som nepreháňal. Ak mám byť úprimný, tak pri pohľade na psychopatov zo západu, ktorí – či už vedome, alebo nie – radostne kráčajú po ceste smerujúcej do vojny proti Rusku, častokrát mávam hrozný pocit v žalúdku. Včera som sa cítil obzvlášť znepokojený absurdnou rétorikou, vychádzajúcou z úst predstaviteľov západu. A ako to už býva zvykom, v takýchto úzkostných chvíľach sa cítim veľmi osamelý. Carpenter mi pripomenul, že moja osamelosť je iba ilúziou, a že tam vonku sú Američania, ktorí sú veľmi blízki môjmu ruskému srdcu aj mysli. A aj keď sa neodvážim dúfať, že niektorí z nich zastávajú dosť silné pozície na to, aby dokázali vojne zabrániť, nemôžem to ani vylúčiť. Pravdupovediac neviem, či sme my všetci – ľudia z Ruska aj zo Západu – schopní predísť vypuknutiu vojny, ale cítim, že je mojou životne dôležitou úlohou ukázať svetu, že je tu aj „iný Západ“, a že v skutočnosti náš zápas je zápasom iba proti vládcom, a nikdy nie proti ľuďom.

Musím sa priznať, že som stále v šoku z toho, čo sa stalo s Lavrovom v Mníchove. Svojej manželke som povedal, že si jednoducho „neviem“ predstaviť, že západní lídri chcú ísť skutočne, seriózne a úmyselne do vojny proti Rusku. Nazvite ma naivným, ale jednoducho si to neviem predstaviť. Ale keď sa pozerám na to, čo títo tzv. lídri skutočne hovoria a robia, tak so zdesením prichádzam k záveru, že robia presne to: radostne kráčajú po ceste smerujúcej do vojny. A to do vojny, ktorú prehrajú – to vám na 100% garantujem. Neviem si ani predstaviť niečo stupídnejšie, než rozpútať vojnu proti Rusku, ktoré ju kategoricky odmieta a ktorú západ určite  a na celej čiare prehrá. Aké zvrátené a šialené to celé je?

Tragédiou je, že západní analytici a politici odhadujú Rusko úplne zle: ruskú snahu vyhnúť sa vojne považujú za znak slabosti.

Títo idioti v Spojených štátoch a v NATO nejakým spôsobom uverili svojej vlastnej propagande a tomu, že Rusko môžu zastrašiť domnelou hrozbou, ktorú NATO predstavuje. Niečo však pochopili veľmi, veľmi nesprávne: Rusko sa nebojí Spojených štátov alebo NATO, Rusko sa bojí vojny ako takej. Na rozdiel od západných politikov totiž Rusi vedia, že neexistuje nič také, ako „dobrá vojna“, ale zároveň sú odhodlaní bojovať, skutočne bojovať, ak sa budú musieť brániť. Nechcem sa tu nikoho dotknúť, ale západ už dávno stratil schopnosť skutočne bojovať až do konca. Jedna vec je bojovať z kokpitu alebo pomocou dronov, úplne iná je zase skutočne bojovať tak, ako bojujú Rusi, keď sú k tomu donútení. Generáli NATO si ani nevedia predstaviť to odhodlanie a zúrivosť, ktoré sa nahromadia u vojaka z treťotriedneho ruského stavebného práporu ak bude presvedčený, že bráni svoju vlasť. Ľudia na západe žijú v predstave, že „skutočný bojovník“ je nejaký druh Navy SEAL. V Rusku ale každý vie, že vojny nevyhrávajú fotogenickí Rambovia, ale „machri“ – vychudnutí a nevkusní mladíci slúžiaci u pechoty – ktorí v prípade, že ide do tuhého, prejavia takú guráž, odhodlanie a sebaobetovanie, aké si žiadny Navy SEAL nevie ani len predstaviť (viem, že veľa Američanov bude nad týmito mojimi slovami neveriacky krútiť hlavou, avšak každý Rus, ktorý vo svojom živote zažil skutočný boj vie, že to, čo hovorím, je stopercentná pravda).

Aj napriek tomu predstavitelia 1%-nej západnej elity očividne veria tomu, že ich luxusné vojenské hračičky dokážu ruských „machrov“ poraziť. Zjavne už zabudli na varovanie jedného z najväčších generálov britskej histórie, gen. Montgomeryho, ktorý snemovni Lordov povedal: „Pravidlo č.1, na strane 1 v Knihe vojny znie: „Nepochodujte na Moskvu“. Rôzni ľudia to skúsili, Napoleon aj Hitler, a nedopadlo to dobre.“

Ľudia v Rusku vojnu nechcú a nepotrebujú, ale ak nebudú mať na výber, budú bojovať. A to až do konca, aj keby to znamenalo globálnu jadrovú vojnu (a na jej prežitie je Rusko pripravené lepšie, než Európa alebo Severná Amerika). Varoval som pred tým už takmer pred rokom a zopakujem to znova: Rusko je pripravené na vojnu.

Väčšina ľudí na západe, samozrejme, vojnu tiež nechce a nepotrebuje. Problémom ale je, že zatiaľ čo väčšina ľudí v Rusku si je vedomá toho, že vojna sa teraz stala reálnou možnosťou (pravidelne rozoberanou v TV a politikmi, vrátane Putina), ľuďom na západe sa vôbec nehovorí, že vojna je stále bližšie a bližšie. Tí ľudia, ktorí podobne ako „Carpenter“ jasne vidia, kam to všetko smeruje, sú zdesení a izolovaní od verejnej mainstreamovej diskusie. Takže s určitosťou existuje „iný Západ“, ale je umlčaný, potlačený a dovolím si tvrdiť, že aj utláčaný.

Žijeme v extrémne nebezpečnej dobe. Dovolím si tvrdiť, že Obama je najhorší a najneschopnejší prezident v americkej histórii: zlyhal doslova vo všetkom, čo podnikol a zradil všetky sľuby, ktoré dal. Nezveril by som mu žiadnu úlohu – vyzerá to, že pokazí všetko, na čo siahne. A čo sa týka politikov EÚ, sú to obyčajní imbecili bez chrbtovej kosti, ktorým chýba vlastný úsudok do takej miery, že si nevedia priznať, že sa zahrávajú s ohňom, a ku ktorým prechovávam menej rešpektu, než k použitému toaletnému papieru. Ale tento „iný Západ“ má moje sympatie, pretože 1%-ná elita s týmito ľuďmi jedná ako s poddanými. Avšak ja ich budem stále považovať za spojencov Ruska, alebo ktorejkoľvek inej krajiny alebo skupiny ľudí, ktorá bude vzdorovať zlu, ktoré stelesňuje Anglo-Zionistické Impérium.

Myslím si, že „Západ“ môžeme naozaj rozdeliť do 3 skupín:

• 1%-ná elita na vrchole;
• tzv. „Charlies“, ktorí boli elitou zombifikovaní;
• a tzv. „Carpenters“, ktorí prezreli cez dymovú clonu a všetko pochopili.

Neviem, ktorá skupina získa prevahu, ale budem dúfať, že nejakým zázrakom to bude práve ten „iný Západ“ a všetkých nás zachráni.