Venezuela: Prevrat v priamom prenose

Minulý týždeň vydali noviny New York Times (NYT) úvodník, ktorým degradovali a zosmiešňovali venezuelského prezidenta Madura, pričom ho označili za „nepredvídateľného a despotického“ („Mr. Maduro in his Labyrinth”, NYT January 26, 2015). Ďalšie noviny rozsekali na kúsky pozdĺž Atlantiku predsedu Národného zhromaždenia Venezuely, a po Madurovi najvplyvnejšieho politika v krajine Diosdada Cabellu, keď ho označili za narkobaróna („The head of security of the number two Chavista defects to the U.S. and accuses him of drug trafficking”, ABC, January 27, 2015). Obvinenia vzniesol bývalý dôstojník prezidentskej stráže prezidenta Chaveza Leasmy Salazar, ktorého naverbovala americká DEA (Drug Enforcement Agency; protidrogové, p.p), a ktorý sa dnes stal novým „zlatým dieťaťom“ Washingtonu vo vojne proti Venezuele.

O dva dni neskôr, noviny New York Times na titulke očiernili venezuelskú ekonomiku a ropný priemysel a predpovedali ich pád (“Oil Cash Waning, Venezuelan Shelves Lie Bare”, Jan. 29, 2015, NYT). V článku boli zámerne zamlčané informácie o stovkách ton potravín a ďalšieho spotrebného tovaru, ktorý bol súkromnými distribútormi a obchodníkmi úmyselne blokovaný alebo predaný ako kontraband, aby sa rozšíril nedostatok, panika a protivládne nepokoje, a aby sa zvýšili ceny. Navyše, viaceré prebiehajúce vládne opatrenia na prekonanie ekonomických ťažkostí boli v článku sotva spomenuté alebo vôbec neboli brané do úvahy.

Súčasne s tým viaceré americké noviny, či už tlačené alebo internetové, vydali senzačné a zavádzajúce titulky, spájajúce Venezuelu s plánom jadrového útoku na New York City (“U.S. Scientist Jailed for Trying to Help Venezuela Build Bombs”, Jan. 30, 2015, NPR). Zatiaľ čo titulka presviedča čitateľov o tom, že Venezuela bola priamo zapletená do teroristického plánu proti Spojeným štátom, z článku samotného vyplýva, že do toho plánu neboli zapletení žiadni Venezuelčania. Celá táto šaráda bola pasca nastavená zo strany FBI, ktorej agenti vystupovali ako venezuelskí predstavitelia, aby mohli zajať nespokojného jadrového fyzika, ktorý kedysi pracoval v Los Alamos a nemá s Venezuelou žiadne spojenie.

Toho istého dňa, hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Jen Psaki, odsúdila údajnú „kriminalizáciu politického disentu“ vo Venezuele po tom, čo sa reportér zaujímal o zbehnutého venezuelského generála Antonia Rivera a jeho príchod do New Yorku, kde chcel požiadať o pomoc OSN (United Nations Working Committee on Arbitrary Detention). Rivero utiekol z Venezuely pred zatykačom, ktorý bol na neho vydaný za účasť na násilných protivládnych protestoch minulého roku vo februári, pri ktorých zomrelo 40 ľudí - väčšinou príslušníkov bezpečnostných zložiek a provládnych aktivistov. Jeho príchod do USA bol zladený s príchodom Salazara, čo je dôkazom skoordinovanej snahy o „debilizáciu“ venezuelskej armády a to verejným poukázaním na to, že dvaja vysokopostavení vojenskí dôstojníci - obidvaja loajálny Chavisti (podporovatelia H. Chaveza, p.p.) – sa vzopreli svojej vláde a aktívne hľadajú pomoc vo forme zahraničnej intervencie proti vlastnej krajine.

Tieto príklady sú iba ukážkou zvyšujúcej sa, systematicky negatívnej a skreslenej kampane proti Venezuele v amerických médiach – vykresľovanie prehnane depresívneho obrazu o súčasnej situácii v krajine a zobrazovanie jej vlády ako nekompetentnej, diktátorskej a kriminálnej. Aj keď tento typ mediálnej kampane voči Venezuele nie je ničím novým – bývalý venezuelský prezident Hugo Chavez, štyrikrát zvolený drvivou väčšinou obyvateľstva, bol médiami pravidelne vykresľovaný ako diktátor likvidujúci krajinu – jej tempo sa zreteľne zintenzívňuje, zrýchľuje a o to viac znepokojuje.

New York Times majú ohľadom Venezuely hanebnú históriu. Ich redakčná rada blažene tlieskala násilnému štátnemu prevratu v apríli 2002, ktorý zvrhol prezidenta Cháveza a vyústil do smrti viac než 100 civilistov. Keď sa Chavez za podpory miliónov stúpencov a ozbrojených síl vrátil po dvoch dňoch do úradu, NYT neodvolali svoj predošlý prehmat, ale arogantne ho prosili, aby „vládol zodpovedne“ a zároveň tvrdili, že si prevrat na seba privolal sám. Ale skutočnosť, že NYT teraz zahájili vytrvalú, priamu kampaň proti venezuelskej vláde prostredníctvom jednostranných, skreslených a očividne agresívnych článkov – úvodníkov, blogov, názorov a správ – indikuje, že Washington usiluje o urýchlenú zmenu režimu vo Venezuele.

Načasovanie príchodu údajného agenta DEA Leamsyho Salazara do Washingtonu a jeho verejné odhalenie nie je náhodné. Tohto roku vo februári to bude totiž rok od násilného pokusu o zvrhnutie vlády prezidenta Madura a opozičné sily sa snažia využiť tento moment ako impulz k opätovnému rozpútaniu demonštrácií. Lídri demonštrantov Loepoldo López a María Corina Machado, boli už obaja vychválení na stránkach NYT a iných „rešpektovaných“ spravodajcov ako „bojovníci za slobodu“ , „skutoční demokrati“ , a Machado označili dokonca ako „inšpiratívnu vyzývateľku“.

Dokonca aj prezident Obama počas svojho prejavu pri OSN v septembri minulého roku vyzýval na prepustenie Lopeza z väzenia (ten bol uväznený a stojí pred súdom za účasť na násilných demonštráciach). Tieto vplyvné hlasy vedome zamlčujú účasť a vedúce postavenie Lopeza a Coriny Machado na násilných, nedemokratických a dokonca kriminálnych aktivitách. Obidvaja boli zapojení do prevratu proti Chavezovi, prostredníctvom ilegálneho zahraničného financovania podporovali zvrhnutie vlády a obaja viedli minulý rok násilné protesty proti Madurovi, na ktorých verejne vyzývali k jeho odstráneniu ilegálnym spôsobom.

Využitie Salazara, ktorý bol medzi všetkými Chavezovými priaznivcami známy ako jeden z jeho verných, je veľmi efektívna a overená taktika spravodajských služieb, ktorú používajú ako prostriedok diskreditácie a útoku na vládu.

Infiltrovať, naverbovať a neutralizovať protivníka zvnútra alebo pomocou niekoho z jeho vlastných radov – to je bolestivá a šokujúca zrada, ktorá rozšíri nedôveru a strach . Aj keď Salazarove urážlivé tvrdenia voči Cabellovi neboli podložené žiadnymi dôkazmi, novinové titulky dostatočne prispievajú senzačnými príbehmi a inými poznámkami k masírovaniu verejnej mienky proti Venezuele. To ovplyvňovanie verejnej mienky dokonca spôsobilo rozruch vo venezuelskej armáde, ktorý môže viesť k dezercii ďalších dôstojníkov, ktorí by následne mohli podporovať prevrat. Ďalším cieľom Salazarovych neopodstatnených obvinení je neutralizácia jednej z najvplyvnejších politických postáv Venezuely, a pokus o vytvorenie vnútorných rozporov, nedôvery a intríg v krajine.

Najefektívnejšou taktikou, ktorú FBI použila proti Black Panther Party a iným radikálnym hnutiam, ktoré usilovali o zmenu v Spojených štátoch, bola infiltrácia, nátlak a psychologická vojna. Pomocou infiltrácie agentov do týchto organizácií, alebo rekrutáciou takých členov z ich vlastných radov, ktorí boli schopní získať prístup a dôveru na najvyšších miestach, FBI bola schopná zničiť ich zvnútra, pričom ich rozložila psychologicky a zneutralizovala politicky. Tieto utajené taktiky a stratégie sú podrobne zdokumentované a zaevidované v dokumentoch FBI a iných vládnych dokumentoch získaných prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám (Freedom of Information Act - FOIA) a publikovaných v excelentnej knihe od Warda Churchilla a Jima Vander Walla “Agents of Repression: The FBI’s Secret Wars Against the Black Panther Party and the American Indian Movement” (South End Press, 1990).

Venezuela trpí náhlym a dramatickým poklesom cien ropy. Ekonomika krajiny, závislej na produkcii ropy, sa výrazne oslabila a vláda prijíma opatrenia na reorganizáciu rozpočtu a na garantovaný prístup k základným službám a tovarom - ale ľudia aj tak pociťujú nedostatok. Avšak na rozdiel od depresívneho obrazu, ktorý vykresľujú NYT, venezuelčania netrpia hladom, nie sú z nich bezdomovci ani nezápasia s nezamestnanosťou tak, ako tomu bolo v Grécku alebo v Španielsku počas politiky úsporných opatrení. Aj napriek určitému nedostatku – spôsobenému jednak kontrolou meny a tiež úmyselným zadržiavaním zásob, alebo ich sabotovaným predajom za kontraband – 95% obyvateľov konzumuje tri jedlá za deň, čo predstavuje oproti 90-tym rokom nárast na dvojnásobok. Miera nezamestnanosti je pod 6% a bývanie je dotované štátom.

Aj napriek tomu sa nátlak na venezuelskú ekonomiku zo strany zahraničných záujmových skupín a ich venezuelských spojencov rapídne zvyšuje a je veľmi efektívny. A pretože nedostatok sa zvyšuje a prístup k dolárom je čoraz ťažší, chaos a panika narastajú. A túto sociálnu nespokojnosť využívajú americké agentúry a protivládne sily na nátlak proti režimu. Veľmi podobná stratégia bola použitá v Chile na zvrhnutie socialistického prezidenta Salvadora Allendeho. Najprv zničili ekonomiku, čo spôsobilo masové nepokoje a armáda nakoniec Allendeho zvrhla – a to všetko za podpory Washingtonu v každej fáze. V prípade, že by sme zabudli, pripomeňme si výsledok: brutálna diktatúra generála Augusta Pinocheta, ktorý mučil, vraždil, nechal zmiznúť a prinútil utiecť do exilu desiatky tisíc ľudí. Naozaj nie príklad vhodný nasledovania.

Tohto roku prezident Obama schválil pre ministerstvo zahraničných vecí zvláštny fond na podporu protivládnych skupín vo Venezuele vo výške $5 miliónov. Navyše, kongresom financovaná NED (National Endowment for Democracy) finančne podporuje opozičné skupiny vo Venezuele sumou viac než $1.2 millióna. Nie je ale pochýb o tom, že ďalšie milióny určené na podporu zmeny režimu vo Venezuele prúdia inými kanálmi a nie sú predmetom verejnej kontroly.

Prezident Maduro odsúdil tieto prebiehajúce útoky proti jeho vláde a volal priamo prezidentovi Obamovi, aby zastavil snahy o poškodzovanie Venezuely. Všetkých 33 latinsko-amerických a karibských krajín združených v CELAC (Community of Latin American and Caribbean States) nedávno vyjadrilo podporu prezidentovi Madurovi a odsúdilo zasahovanie USA do záležitostí Venezuely. Latinská Amerika rázne odmieta akékoľvek pokusy o podkopanie demokracie v regióne a nebude podporovať ďalší americký prevrat. Je načase, aby Washington načúval tejto pologuli a prestal voči svojim susedom používať tú istú špinávú taktiku.

Poznámka editora

Co má společného předchozí článek s tímto? Jeden je o Ukrajině, druhý o Venezuele. Přesto se jako červená nit táhne oběma články společný jmenovatel. Nemusíte být jaderný vědec, abyste poznali, který.