"Šejk mi povedal, že som neviditeľný..."

Zsuzsa pochádza z Maďarska a tento rok mala 50 rokov. Na život vo vojnovej zóne si počas posledných dvoch rokov zvykla. Nič iné jej neostáva, so svojou rodinou žije v Damasku a každodenný život im spestrujú neutíchajúce výbuchy, zvuky streľby, stíhačiek, tlakových vĺn. Aj vznik tohto rozhovoru trval dlhší čas kvôli permanentným výpadkom elektrického prúdu v sýrskom hlavnom meste. Zsuzsa je ale schopná hovoriť na túto tému celé hodiny a dni, preto prinesiem rozhovor v dvoch dielach. Jej svedectvá sa nezhodujú s názormi ľudí v oblekoch hrajúcich sa na globálnych policajtov.

Odkedy žijete v Damasku a prečo ste sa sem presťahovali?

S manželom sme mali svadbu v septembri 1981 a o niekoľko mesiacov neskôr sme sa presťahovali do Damasku. Odvtedy žijem v hlavnom meste, presnejšie v jej prevažne kresťanskej štvrti Jaramana.

Mohli by ste opísať vaše prvé postrehy o Sýrii?

Všetci ma prijali s obrovskou láskou a aj napriek jazykovým komplikáciám som sa cítila skutočne perfektne. Sýrčania sú charakteristickí svojou súdržnosťou, láskou k hosťom a zvedavosťou voči cudzincom. Sú to veľmi otvorení ľudia a môžem povedať, že aj tu platí to arabské „Hosť do domu, Boh do domu!“. Musím ale povedať, že keď som sem prišla, bol tu skutočne režim. Teraz tu režim už nie je! Bola som mladá a nerozumela som, ako môžu ľudia takto žiť. Trvalo mi dva roky, kým som sa naučila po arabsky a našla si nových priateľov. Až vtedy mi došlo, že kontroly a opatrenia, ktoré vtedy robil režim, boli veľmi potrebné. Naplno sa to ukázalo v posledných dvoch rokoch...

Aká bola vtedajšia situácia v krajine?

V tom čase bojovalo Moslimské bratstvo proti sýrskej vláde, množili sa teroristické útoky, ktoré ale po tom, čo armáda spravila poriadok, skončili. Vtedajší prezident Hafez Assad si získal obrovský rešpekt napríklad aj u pána Kissingera. Kým v ďalších rokoch vypukla v Libanone občianska vojna, situácia v Sýrii sa začala stabilizovať. Medzitým však zomrel už dlhšie chorý Hafez Assad. Prezidentom sa mal stať jeho syn Basel, ktorý zomrel pri autonehode. Mimochodom, mnohí neveria, že išlo o autonehodu. Tá cesta na letisko, kde havaroval tento veľmi otvorený človek, bola úplne nová.

A potom nastúpil na trón Bašár, ktorý nechcel mať s politikou nič spoločné a dnes ho neznáša západný svet. Aký je v skutočnosti Bašár al-Assad v očiach Sýrčanky?

Bašára som v meste už niekoľkokrát stretla s rodinkou. Má nádhernú manželku a ešte krajšie deti. Veľmi často chodil s jeho deťmi do rôznych reštaurácií, na výlety  alebo len sa tak zamiešal do davu na trhoch. Nikto im nemal v úmysle ublížiť. Je to veľký a tolerantný človek, ktorý navštevoval aj rôzne kresťanské miesta v Sýrii. Dokonca on sám chodil na kresťanské gymnázium. O Bašárovi mi raz povedala kratučký príbeh jeho bývalá učiteľka na gymnáziu. Učiteľka povedala pred celou triedou, že kto príde do školy bez spravených domácich úloh, ostane po škole a vtedy si musí dorobiť úlohy. Bašár si úlohy nespravil, učiteľka výnimku nespravila a prezidentov syn ostal v škole aj poobede. Na druhý deň dostala učiteľka od Hafeza veľkú kyticu s ďakovným listom. Ide o inteligentného, sebavedomého a priateľského človeka. Svojím sympatickým vystupovaním a úsmevom si získal srdcia miliónov ľudí. Je to náš hrdina. A manželka je tiež zlatá.

Urobil Bašár správne kroky po nástupe na post prezidenta?

So svojou manželkou začali pracovať na mnohých reformách. Ich priebeh bol ale ťažký a pomalý. Za to ale mohlo zopár skorumpovaných jedincov vo vláde, ktorí tam ostali ešte z dávnejších čias. Neskôr sme sa tých ľudí našťastie zbavili, z krajiny ukradli čo mohli, finančne sa nabalili a odišili do zahraničia, odkiaľ hádzali špinu na súčasnú vládu. Krajina sa začala otvárať hospodársky a súčasne aj kultúrne pre turistov. Sociálna pomoc sa dostávala k čoraz väčšiemu kruhu obyvateľstva. Naša vláda však spravila jednu podstatnú chybu – začali sme sa sústrediť iba na rozvoj krajiny a žiaľbohu sa začal rozmáhať náboženský fanatizmus. A tiež je dôležité, že väčšina Sýrčanov sú sunitskí moslimovia, kým Assad je alawit, čo sa mnohým sunitom začalo nepozdávať.

Damask bol pred vojnou považovaný za jedno z najbezpečnejších miest na Zemi. Je to pravda? Ak áno, čo sa odvtedy zmenilo?

Samozrejme. V meste bolo absolútne, až neopísateľne bezpečne, vládla tu skutočná harmónia akú som nikdy nikde nezažila. Hocikedy som mohla ísť hocikde, aj sama, nič mi nehrozilo. Krádeže a prepadnutia boli neznáme pojmy. Nemali problém žiť v jednej štvrti židia so sunitmi a kresťanmi. Tu sa všetci mali radi a nikto neubližoval jeden druhému. Nikto sa ťa nikdy nepýtal, že kam vlastne patríš. Dnes to už tak celkom nie je... Začína sa to meniť. Ľudia v meste sú ale ešte stále neoblomní, ale cítiť akési napätie. Ľudia sa snažia žiť svoj každodenný život. Všetci majú ale strach sú si vedomí toho, že hocikedy môže hocikde vybuchnúť bomba alebo dopadnúť podomácky vyrobená raketa, ktorá väčšinou nevybuchne ale spôsobí škody a straty na životoch. Denne kvôli raketám zomierajú civilisti. Teroristi strieľajú rakety na obytné štvrte, rakety dopadajú rovno do izieb, na strechy a na ulice. Sme unavení a nechceme už žiadne boje. Chceme žiť normálny život, ako to žijú všade vo svete. Unavuje nás strach zo zverstiev, ktoré sa dejú na vidieku. Na Slovensku si to nedokážete predstaviť, čo sa tu deje. Mali by ste byť radi za svoj život, naša armáda bojuje aj pre vašu budúcnosť, aj keď si myslím, že mnohí z vás to neviete pochopiť, lebo nie ste informovaní o dianí. Raz vám to ale dôjde a začnete sa o to zaujímať, vtedy však môže byť už neskoro...

Ako je to so starým centrom Damasku? Funguje všetko ako má?

Dostať sa do starého centra Damasku dnes nie je najľahšou záležitosťou. Všade sú rozmiestnené kontrolné hliadky, ale to je len v záujme bezpečnosti a stability. Je jedno, či ste cyklista, chodec alebo vodič. Dôkladne si prezrú vaše doklady a až potom vás pustia. Ale obchody a trhy sú otvorené. Bolo by to hrozné, ak by sa teroristi dostali aj do starého centra a zničili by pamiatku Svetového dedičstva. Lebo ničia všetko, čo im príde do cesty. Horšie je to s elektrickým prúdom. Prakticky sme bez prúdu každý deň aspoň hodinku-dve. Stále je to však lepšie ako v Libanone. Tam majú prúd iba 6 hodín, potom ide všetko cez generátor!

Poznáte ešte ľudí, ktorí podporujú tzv. „povstanie“?

Slobodná sýrska armáda vyslovene stráca svojich sympatizantov po celej Sýrii. Ľudia tu vidia, čo sa deje. Vidia, kto čo robí a aké vraždy sa tu dejú. Mnohí stratili člena zo svojej rodiny, priateľa... Práve preto sa mnohí ľudia, ktorí podporovali revolúciu a jej myšlienky, od ozbrojencov obrátili, aj keď nesúhlasia s názormi prezidenta a chcú zmenu. Sklamali sa a pochopili, že revolúcia sa nerobí samovražednými atentátmi, hromadnými popravami a brutálnymi činmi. Niet normálneho a zdravo zmýšľajúceho človeka, ktorý by podporoval zmenu, ktorú majú priniesť vrahovia. Takúto zmenu si tu nikto neprosí.

Aká bola vaša prvá reakcia po vypuknutí protestov?

Keď sa začali prvé protesty, všetci sme ich sledovali s úžasom. Jedna vrstva obyvateľstva sa začala tešiť a tí boli potom zmanipulovaní a dostali sa do začarovaného kruhu, z ktorej niet cesty späť. Počítali sme s tým, že protesty rýchlo skončia a všetci nato rýchlo zabudneme.

O akom začarovanom kruhu a manipulácii hovoríte?

Keď si odporcovia začali všímať, že svoje ciele nedosiahnu len tak ľahko, začali používať zbrane a nálože. Damaskom otriasli série smrteľných teroristických útokov, ja sama som bola neraz blízko smrti a mnohokrát ma od lietajúcich črepín zachránilo predo mnou stojace auto! Minulý týždeň mala moja dcéra svadbu. Sme radi, že žijeme, totiž strechu kostola zasiahla raketa a spôsobila menšie škody. Cez víkend mi zas zranili ruku lietajúce úlomky po dopade rakety na našu ulicu. Ľudom platili, aby každý piatok chodili do ulíc protestovať. Pripájali sa nevzdelaní ľudia.

Koho označujete pojmom „nevzdelaní ľudia“?

Neuvedomelú časť obyvaľstva, ktorú je veľmi ľahké zmanipulovať a využiť na rôzne ciele, napríklad na náboženské. Môžem vám uviesť príklad. V nižšej vrstve obyvateľstva, ktorá je neuvedomelá, bez vyššieho vzdelania, sa chlapci oženia už keď majú 16-18 rokov. Ostatní sa učia, oni zakladajú rodiny a každoročne sa im narodí dieťa. Toto je ten dôvod, pre ktorý je v Sýrii tak veľa mladých. Viete prečo sa to deje? Dôvod je jednoduchý –  šejk, duchovný vodca ich burcuje a podporuje! Štát chce toto obmedziť, preto navrhli, že rodiny, ktoré majú viac ako 3 deti, musia platiť dane. Aj tu však ľudia vybabrali s vládou, štvrté dieťa proste nebolo zahlásené, nechodilo vôbec do školy. A takto nám tu vznikajú nevzdelané a ľahko zmanipulované vrstvy. Darmo sa otvorili nové odborné školy zadarmo. Sociálne dávky mnohí využili na to, aby sa mohli ešte raz oženiť.

Poznáte niekoho, komu zaplatili za to, aby šiel do ulíc protestovať?

Do rodiny jednej mojej priateľky chodila už roky jedna upratovačka zo sociálne slabšieho kruhu. Bola ale pracovitá, za čo ju vždy dobre platili a počas sviatkov dostala aj darčeky. Jeden deň neprišla. Rodina sa zľakla, pretože sa to ešte nikdy predtým nestalo. Zavolali jej a bolo im povedané, že sa už k nim nikdy nevráti. Dôvod? Vraj jej lepšie zaplatia, ak pôjde so svojimi synmi v piatok protestovať na pár hodín... Takto sa manipuluje s ľuďmi u nás.  Zmanipulovaní sú tiež duchovní, ktorí financujú mladých.
Na začiatu vraj armáda strieľala do neozbrojených demonštrantov. Bolo to skutočne tak?
Ozbrojenci sa začali skrývať medzi ľudí a odtiaľ strieľali na bezpečnostné sily. Čo podľa vás mali robiť vojaci? Nechať sa zabíjať, alebo reagovať? Rozmýšľajte.  A takto vznikali prvé civilné obete. Je to smutné, ale doplatili na to aj nevinní ľudia. Nič iné sa nedalo v tej chvíli robiť. Naši vojaci nestrieľali do ľudí preto, lebo radi zabíjajú nevinných ľudí. Išlo o jasnú provokáciu. Neverte  tomu, čo sa hovorí u vás v správach. Ukážu vám len minimum a iba to, čo diktujú Američania. Krajina sa začala myšlienkovo búriť a rozdeľovať podľa názorov. Suniti chceli zmenu a sunitského vládcu. Keď to v zahraničí uvideli, potom začali dovážať džihádistov. V Homse povstali salafisti, v Daráá wahábisti a v okolí Hamá to boli členovia Muslimského bratstva.

Čo nasledovalo potom?

Začali ich vyzbrojovať zahraničnými zbraňami – krok, ktorý žiadny zdravo zmýšľajúci človek nedokáže dodnes pochopiť. Ako je predsa možné, že niekto začne vyzbrojovať a podporovať ľudí, proti ktorým viedol ešte pred rokmi smrteľné vojny? Začala sa ukazovať ich pravá, mentálne zaostalá tvár. Jeden človek dokonca začal kopať a udierať do tanku. Brat mojej priateľky sa ho spýtala, že čo robí. On prekvapene odpovedal: „A ty ma vidíš? Šejk mi povedal, že ak trikrát dupnem po zemi, budem neviditeľný!“, mnohým ľuďom rozdávali ženské spodné prádlo, aby mohli po smrti v raji ako obdariť panny. A takto zmanipulovaní ľudia začali páchať zverstvá na domácom obyvateľstve. Nezaslúžia si, aby sme ich nazvali ľuďmi. Vyhlásili džihád a naštartovali vražednú mašinériu, ktorú sa sýrska armáda snaži zastaviť.

Sformovali sa tie džihádistické skupiny priamo v Sýrii, alebo v nejakej susednej krajine?

Niektoré v Iraku, niektoré v Sýrii, ale odrazovým mostíkom bolo Turecko, kde dostávali dostatočný výcvik. Takže len aby ste vedeli, aká krajina sa vám hlási do EÚ. Už pred mnohými rokmi museli naplánovať celú túto vojnu. Rôzne podzemné bunkre a tunely sa nemôžu spraviť z jedného dňa na druhý. Sú tu kompletne vytvorené tunely, plné zbraní a iných vybavení. Aj v armáde muselo byť veľa zradcov a agentov. Obzrojencom sa nepodarilo vystrašiť Sýrčanov a poraziť armádu tým, že sa zamiešali medzi civilistov. Zvolili si preto ďalšiu alternatívu – cez iracké hranice sem začala prúdiť iracká al-Káida a sfromovala sa al-Nusra. To sú zombíci schopní vykonať hocičo,  niet na svete väčších psychopatov. Nie som schopná opísať slovami, čoho sú schopní, ale z Iraku a Sýrie spravili skutočné peklo na Zemi. Sú to Satanove deti plné nenávisti a zla. Páchajú také zločiny proti ľudskosti, aké neuvidíte ani v hororoch. Možno sa aj armáda skladá zo silných mužov, ale nie z bezcitných robotov ako oni. Tých nezaujíma nič okrem vraždenia. A ťažko povedať či ide o moslimov, pretože sa sútreďujú len na vraždenie a celkovo ich mozog je nastavený na vraždenie. To, že niekto vykrikuje „Boh je veľký“ ešte neznamená, že je moslim.

Z médií a rôznych filmov poznáme teroristov ako ľudí, ktorí chcú útočiť na Izrael a Izraelčanov. Namiesto toho sa na Izrael ani nepozrú, chodia k nim do nemocníc a Izrael ich plne podporuje. Uvedomujú si tí teroristi, že útočia na moslimskú krajinu a nie na tú, ktorú vraj tak veľmi neznášajú?

Mnohí si to neuvedomujú! Ako som už povedala, sú to vymyté mozgy. Armáda zatýka teroristov a či veríte, či nie, nie jeden z nich si myslí, že bojuje v Izraeli, proti Židom. Omamné látky, ktoré im podávajú, im nedovoľujú zaspať a necítia bolesť. Mali sme tu jedného vojaka, ktorý zázračnú pilulku vyskúšal. Týždeň nevedel zaspať, týždeň! Mnohých teroristov operujú bez znecitlivenia. Ak však pominú účinky piluliek, revú od bolestí. Predtým ale nemajú bolesti, tí by snáď nič necítili ani keby ste im odrezali všetky ruky a nohy. Takýmto ľuďom už veľa nezostáva, pri sústavnom braní spomenutých tabletiek vám zostane možno 1 rok...

Mohli by ste nám napísať niečo o zverstvách, ktoré spravili nadrogovaní teroristi?

Nie, nehnevajte sa, ale do tohto sa radšej podrobne ani nepustím. Viete, nie je tak jednoduché písať o tom, ako niekto rozkúskuje dieťa... A na druhej strane, knihy by sme o tom mohli písať, toľko vecí sa tu deje. Vidíte, čo sa deje v Bagdade? Desiatky bombových útokov denne, všade krv, streľba, výbuchy. Pred niekoľkými týždňami sa im podarilo v dedinke pri meste Lattakia niečo, na čo môžu byť skutočne hrdí. Masovo vyvraždili celé rodiny, tehotnej žene rozrezali brucho a ... Nejdem pokračovať. Viem to od alawitskej kamarátky zo susednej obce. Nie sú to výmysly, nie sú to rozprávky. Sú to skutočné udalosti. Podobne sa chovajú aj ku kresťanom. Na sviatok Panny Márie sedeli ľudia kľudne v kaviarňach. Zrazu na nich spustili strelbu. Vo vedľajšej reštaurácii bola svadba, mladý pár okamžite zavraždili. Povedzte mi, sú toto ľudia? A toto isté sa deje aj v Iraku.  Prečo nám to niekto robí? Ako môže byť niekto tak chorý? Prečo nám neprídu zahraničné vojská pomôcť bojovať proti týmto vrahom?

V Saudskej Arábii, ale aj inde, sú otvorené náborové strediská pre džihádistov. Nie jeden otec predal svojho syna na samovražednú misiu, za nemalé peniaze. Pre takých založili šejkovia aj vlastnú TV stanicu. Jeden zo šejkov je aj Arur, salafista pôvodne z Homsu, ktorého vyhodili zo sýrskej armády kvôli obťažovaniu mladých vojakov. Títo radikálni fanatickí teroristi sú schopní vykonať všetko. Nič im nie je sväté, nerobí im problém zničiť aj mešitu, darmo sa vyhlasujú za moslimov. Svoje činy vykonávajú stredovekými praktikami ako je odrezávanie hláv, trhanie ľudí na kúsky. Dokonca na také veci učia už svoje malé deti. Mladého, starého, ženu, decko, vojaka – je im to úplne jedno. Odstraňujú celé rodiny podporujúce vládu. Sýria trpí a plače! Rozmáha sa sexdžihád.

Slovo sexdžihád som už počul, ale čo to vlastne je?

Pod sexdžihádom sa rozumie prostitúcia, nábor žien na uspokojovanie teroristov. Jedna žena nemôže ísť do džihádu, ale do sexdžihádu áno. Prichádzajú ženy z rôznych krajín, dokonca bola medzi nimi aj biela Dánka. Zhromažďuje ich šejk, po modlitbách ich rozdelí a ide sa na vec. Takto sa ženy aj viackrát za deň zosobášia a rozídu.