Demokracia na Prešovskej univerzite - pojem neznámy

Na tom by nebolo nič nezvyčajné, avšak iba vtedy, pokiaľ by sa protestovalo proti hocikomu inému ako je predstaviteľ Izraela. Ihneď sa začali vytvárať konšpiračné teórie o možnom "extrémistickom" pozadí protestu. Toto malo jeden jednoduchý dôvod - jeden z mladíkov mal totiž údajne opasok s logom Slovenskej pospolitosti! Ako málo dnes stačí na to, aby boli umlčané nepríjemné hlasy.

Vyjadrenia pána veľvyslanca sa niesli v klasickom duchu - antisemitizmus, antiizraelizmus, potláčanie slobody prejavu. Jeho postoj dokážem pochopiť - aj keby snáď chcel, nemohol inak. Nedovolí mu to jeho pôvod, náboženstvo ani funkcia.

Čo ale nedokážem pochopiť je, ako sa k celému "incidentu" postavilo vedenie univerzity. Prodekan Filozofickej fakulty Vladimír Dančišin: "Incident vážne poškodil dobré meno školy. Myslím si, že obaja študenti by mali niesť zodpovednosť." Sloboda slova a prejavu je podľa neho na akademickej pôde posvätná, akékoľvek prejavy rasizmu či iných foriem extrémizmu sú však neprípustné. Ako niekto vzdelaný dokáže v jedinej vete vyvodiť závery ktoré si navzájom odporujú je naozaj neuveriteľné. Sloboda slova a prejavu je posvätná - prečo potom bola popretá priam extrémnymi prostriedkami? Prečo trpia študenti, ktorí slobodne prejavia svoj názor?

Jeden z protestujúcich - študent Fakulty humanitných a prírodných vied - mal v sobotu (7.11.2009) odcestovať do Holandska ako reprezentant univerzity. Takáto účasť na prezentácii by podľa prorektorky Ivety Kovalčíkovej mala byť pre študentov odmenou. Potichu predpokladám, že odmenou za dobré študijné výsledky a nie za servilnosť. Prečo teda pani prorektorka Kovalčíková účasť študenta na prezentácii zrušila so slovami "Takýto človek tam nemá čo hľadať" je pre mňa úplne nepochopiteľné. Dokonca aj samotný rektor vyhlásil, že správanie študentov sa nedá akceptovať.

Je smutným faktom, že z akademických práv a slobôd už zostali iba špinavé útržky. Každý názor, ktorý nekorešponduje s hlavným prúdom je potláčaný a trestaný. Pomaly sa snáď dočkáme aj zásahov a zatýkaní ako počas protektorátu 17. novembra 1939 na vysokoškolských kolejích v Prahe, Brne a Příbrami. Napriek tomu všetkému ešte stále ale bliká iskrička nádeje. Tou nádejou sú mladí ľudia, ktorí sa napriek hrozbám perzekúcie neboja zodvihnúť svoj hlas a vyjadriť slobodne svoj názor. Títo sú budúcnosťou nielen Slovenského, ale aj Českého národa.

Odkaz: Vypískali izraelského veľvyslanca

Článek vyšel na serveru svornost.org