Skutoční nenávistníci

Znie to familiárne? Malo by. Pretože sa znovu opakujú udalosti z roku 1986, keď nariadili Johna Demjanjuka deportovať do Izraela a súdiť ho tam za smrť 870 000 Židov v poľskom tábore Treblinka. Koľko osôb v dejinách tejto krajiny (Spojené štáty) už takto neúnavne prenasledovali a neľútostne perzekvovali?

Údel tohto amerického Dreyfusa sa začal pred 30-timi rokmi. Úrad pre špeciálne vyšetrovania (OSI) pri ministerstve spravodlivosti, pobádaný a vedený Andropovovou KGB, v roku 1979 presviedčal, že Demjanjuk je údajne "Ivan Hrozný" - telnatý, brutálny, sadistický strážca v Treblinke, ktorý vraj rozbíjal nemluvňatám hlavy o múr a odrezával ženám prsia, keď státisíce Židov prevážal do plynových komôr.

Demjanjuk sa bránil veľmi jednoducho: "Ja som v Treblinke nikdy nebol." A predsa sa našiel tucet svedkov, ktorí ho vybrali zo série fotografií a identifikovali ako šelmu z Treblinky. A tak ho OSI v roku 1986 vydal do Izraela. V roku 1988 ho potom usvedčili a odsúdili na smrť. Najväčšieho netvora od Mengeleho mali obesiť.

Jeho rodina, priatelia a právnici sa však nevzdávali. Obiehali Európu a v posledných dňoch Sovietskeho zväzu zrazu narazili na kameň. V moskovských záznamoch z Treblinky našli fotografiu pravého "Ivana" - oveľa väčšej postavy, dospelejšieho, než by bol býval Demjanjuk, ktorý mal v roku 1943 len 23 rokov. Ako "Ivana Hrozného" pozitívne identifikovali Ivana Marčenka.

V prospech izraelského najvyššieho súdu svedčí fakt, že pôvodný rozsudok vyhlásil za neplatný a postaral sa, aby Demjanjuk nebol prvým mužom, ktorého v Jeruzaleme obesili od popravy obesením Adolfa Eichmana v roku 1961.

Zahanbený OSI teraz prostredníctvom svojich izraelských priateľov žiada súd, aby odobril nové súdne pojednávanie, tentoraz obviňujúc Demjanjuka, že bol strážcom v tábore Sobibor - približne v čase, kedy mal byť podľa pôvodnej informácie strážcom v Treblinke. OSI tým vlastne uznáva, že pokiaľ ide o prípad Demjanjuka, chceli ho obesiť ako "Ivana Hrozného" na základe povrchných a sfalšovaných dôkazov a bezcenných výpovedí svedkov.

Na základe rozsudku najvyššieho súdu Demjanjuka prepustili. A úsmešok väzenského strážcu, keď ho z cely vypúšťal, svedčí o tom, že Izrael nikdy nepokladal za hodnoverné obvinenie, že tento jednoduchý človek by mohol byť neprekonateľným diablom holokaustu.

Takže Demjanjuk sa po 13-tich rokoch, z čoho posledné štyri strávil v cele smrti za zločiny, ktorých sa nedopustil, vrátil domov do Clevelandu ako slobodný človek. A občianstvo mu opäť obnovili. Ale i keď mal už OSI naštrbenú povesť, vôbec nemal v úmysle sa vzdať. Starí kamaráti v KGB im dali k dispozícii novú kartu. Novým dôkazom sa stala písomná výpoveď, podpísaná istým "Danilčenkom", ktorý v nej tvrdí, že bol strážcom v tábore Sobibor a pracoval tam s Demjanjukom. Keďže tá výpoveď by bola znemožnila prípad Treblinka v Jeruzaleme, OSI ho obhajobe odobrala. A medzitým sa objavil aj ďalší dokument, že Demjanjuk bol po výcviku v Trawniki naozaj umiestnený do tábora Sobibor.

Keď obhajoba požiadala o rozhovor s "Danilčenkom", aby si mohla overiť, či skutočne napísal a podpísal spomínanú výpoveď a spýtať sa ho na detaily, povedali im, že je to nemožné. Zdá sa, že Danilčenko zomrel onedlho po tom, čo výpoveď podpísal.

Takže po 13-tich rokoch údelu Demjanjuka, kedy ho zobrali na galeje do Jeruzalema, teraz ho už 17 rokov stále ešte prenasleduje OSI, ktorý si nedá pokoj, kým ho neodsúdia, niekde, za genocídu.

A tak sme sa dostali až po dnešok.

Demjanjuka majú teraz zobrať do Nemecka a súdiť ako spolupáchateľa za zavraždenie 29 000 Židov v tábore Sobuibor - i keď žiadna žijúca osoba ho nemôže do tábora hodnoverne umiestniť a nemecký prokurátor nemôže povedať, že by bol niekomu ublížil. Jeden jediný žijúci svedok v Izraeli, ktorý bol v Sobibore vraví, že všetkých strážcov poznal a že Demjanjuka tam nikdy nevidel.

Ak piatkový rozsudok nadobudne platnosť, Johna Demjanjuka, ktorého neobviňujú zo žiadneho zločinu na nemeckej pôde, prevezú teraz do Nemecka, do domova III. ríše, a Nemci ho tam budú súdiť za údajnú rolu v genocíde, naplánovanej a spáchanej Nemcami. Demjanjuk poslúži ako obetný baránok, ktorého krv zmyje z Nemecka všetky stopy po jeho hriechoch. Ale ak chcú Nemci silou-mocou súdiť tých, čo sa podielali na holokauste, prečo nepochytajú nejakých významných nacistov namiesto ukrajinského vojnového zajatca?

Odpoveď: nemôžu. Pretože Nemci sami pre seba v roku 1969 odhlasovali amnestiu. Takže teraz musia nájsť slovanského vojaka (príslušníka SS Heinricha Himmlera, z ktorého urobili strážcu tábora, ak ním vôbec kedy bol), ktorého zajali, aby ho mohli potrestať za hriechy Nemecka.

Duch za týmto ne-americkým prenasledovaním nikdy nepredstavoval spravodlivosť, ochutenú zľutovaním. Tu ide o rovnakú satanskú nenávistnú a mstivú várku, aká hnala aj iného nevinného Človeka na Kalváriu - práve na Veľký piatok - pred 2000 rokmi.

Článek vyšel na serveru prop.sk.