Globalizmus verzus etno-nacionalizmus
31.3.2009 Komentáře Témata: Společnost 817 slov
Stojac pred Siegessaule, víťaznom stĺpe, postavenom na pamiatku víťazstva Pruska nad Dánskom, Rakúskom a Francúzskom vo vojnách, ktoré dali zrod Druhej ríši, Barack Obama sa prehlásil za "občana sveta" a hovoril o "svete, ktorý je už len jeden".
Globalisti sa veľmi tešili. A hovorí sa, že zvolenie tohto syna bielej dospievajúcej dievčinky z Kansasu a černošského akademika z Kene uviedlo "nový vek, kde už rasy neexistujú". Ale nezavádzame sami seba? Veď najmocnejšia sila 20. storočia - etno-nacionalizmus, ten tvorca a ničiteľ krajín a impérií, tá trvalá hybná sila obyvateľstva, ktorá utvára štáty, kde dominuje isté vierovyznanie a kultúra a kde najväčšiu rolu zohráva rasa a kmeňová príslušnosť, sa teraz manifestuje mocnejšie, než kedykoľvek predtým.
"Výsledky hlasovania odrážajú rasovú príslušnosť" - napísal denník Washington Times v utorok o hlasovaní v Bolívii. A článok začína slovami: "Výsledky v bolívijskom hlasovaní o novej ústave, s ktorou prichádza ľavičiarsky prezident Ivo Moráles, odrážajú odlišné zmýšľanie indiánskej väčšiny a obyvateľov európskeho pôvodu." Provincie, kde prevládajú mestici a Európania, hlasovali proti ústave. Ale veľké väčšiny západnej vrchoviny, pozostávajú z indiánskych kmeňov, sa postarali o jej schválenie, pretože ústava sa týka hlavne práv skupín.
Moráles, ktorý sa dostal do úradu v roku 2005 prisľúbil, že sa postará o to, aby sa bohatstvo a moc Európanov presunula aj na jeho rodný indiánsky kmeň Ajmara a iných "domorodých obyvateľov", ktorých podľa jeho názoru Európania olúpili, keď pred päťsto rokmi prišli v čase Kolumba. Pizzarovo víťazstvo nad impériom Inkov teraz prestáva platiť.
Podľa článku 190 novej ústavy sa bude môcť 36 indiánskych bolívijských oblastí riadiť v oblasti správy a jurisdikcie podľa "svojich vlastných princípov, hodnôt, noriem, procedúr a svojej vlastnej kultúry". Kmeňové právo sa stane právom provinčným a celoštátnym.
Guvernér Mário Cossio z Tarije, ktorý hlasoval proti, vraví, že nová ústava vytvorí "totalitný režim, kontrolovaný na etnicite založenou byrokraciou". Moráles na to hovorí: "Pôvodní Bolívijčania, ktorí sú tu už tisíce rokov, sú početní, ale chudobní. Nedávno prišlí Bojívijčania sú málopočetní, ale bohatí." Bolívia sa balkanizuje, začína sa rozpadávať a deliť podľa kmeňových a triednych línií. A povzbudzovaná Hugom Chavézom, Morálesova Bolívia nie je jediným miestom, kde etnicita, kmeň a rasa poráža sily univerzalizmu a globalizmu.
Po problematických voľbách v Keni, Luo etnicky čistil a masakroval Kikjuov. V Zimbabwe zase odoberajú bielym farmárom pôdu na základe ich etnického pôvodu. V Šrí Lanke Tamili rebelujú proti vládnucim Sinhalézanom, aby si vytvorili tamilský štát - vojna, ktorá už stála desaťtisíce životov a ktorá sa teraz zdá byť stratenou.
Rusi za čias Vladimíra Putina potlačili Čečencov, konfrontovali Estóncov kvôli hrobom ruských vojakov a vojnovým pamätníkom, dostali sa do zrážky s Ukrajincami kvôli Krymu a skrvavili Gruzíncov. Peking potlačil Ujgurov, ktorí si želali mať vlastný Východný Turkestan a Tibeťania, ktorým ide o autonómiu, zaplavujú obe zeme Han-Číňami.
V Európe sa populistické, anti-imigrantské strany, ktoré alarmuje strata vlastnej národnej totožnosti, snažia získať rešpekt a moc. Vlaams Belang, ktorej ide o nezávislosť Flámov, je dnes najpočetnejšou stranou v belgickom parlamente. Ľudová strana a Strana slobody sú v Rskúsku na druhom a treťom mieste v popularite. Švajčiarska Ľudová strana Christopha Blochera je v Berne najväčšou. Vo Francúzsku strana Národný front ponížila tento týždeň vládu získaním vyše polovice hlasov pri voľbách v predmestiach Marseilles.
Sme beznádejne etno-nacionalistickí. Sir Christopher Meyer píše: "Je zbytočné hovoriť, že nacionalizmus a snaha o prospech vlastného etnika už nemá čo hľadať v medzinárodných vzťahoch 21. storočia."
Medzinárodné inštitúcie ako OSN, MMF, Európska únia, už medzitým stratili na príťažlivosti. Češi - ktorých prezident Václav Klaus považuje EÚ za väznicu národov - majú momentálne prezidentstvo EÚ. Keď udrela finančná kríza, Íri, Briti a Nemci sa rýchlo ponáhľali zachrániť vlastné banky, podobne ako Američania, ktorí zachránili aj spoločnosti Ford, Chrysler a GM a nechali napospas vetru Toyotu, Hyundai a Hondu. To je ekonomický nacionalizmus.
Vo vláde Ehuda Olmerta sa objavila vychádzajúca hviezda v dopobe Evigdora Liebermana. "American Prospect" píše, že Liebermanovi ľudia presadzujú "etnické čistky: Ako naznačuje názov Yisrael Beiteinu (Izrael je náš domov), podľa nich treba z Izraela vyhnať vyše milióna Arabov".
Barack získal vo voľbách 97 % hlasov černošských Američanov, zatiaľčo Johna McCaina by bolo volilo len 3% černochov. Hillary Clintonovú by volilo 90% verzus 10%. McCainovi dávali prednosť pred Georgeom W. Bushom len v apalačských štátoch, kde žije najviac Škótov a Írov. Ako to sumarizuje Jerry Z. Muller v článku "My a oni: trvalá sila etnického nacionalizmu", ktorý vyšiel a časopise Zahraničné záležitosti: "Američania zvyčajne bagatelizujú rolu etnického nacionalizmu v politike. Ale... ten zodpovedá istým trvalým dispozíciám ľudského ducha. Dnes je už galvanizovaný modernizáciou a ...ten bude poháňať globálnu politiku aj nasledujúce pokolenia. Akonáhle v skupinách alebo v multi-etnickej spoločnosti pochytí obrazotvornosť etnický nacionalizmus, reakciou je prinajlepšom etnická dezitegrácia alebo rozdelenie."
Autor hovorí "dezintegrácia alebo rozdelenie".
Nachádzame sa už v Amerike post-rasovej alebo je súdené aj našej multi-kulturálnej a multi-etnickej Amerike súdená balkanizácia a násilné roztrhnutie?
Článek Globalism vs. Ethno-nationalism vyšel poprvé na blogu Patricka Buchanana, ale tam už není. Na internetu nicméně obíhá a lze jej snadno najít přes Google. Odkaz zde vede na server humanevents.com. Slovenská verze vyšla na serveru prop.sk.