Opäť cukor

EÚ prostredníctvom CAP dotuje producentov cukru (iba dotácie na cukor tvoria takmer tretinu objemu finančných prostriedkov, ktorými CAP operuje). Aby neefektívnosť podnikania európskych producentov nebola taká evidentná, EÚ ju maskuje pomocou umelo udržiavaných intervenčných cien, t.z. minimálnych cien, za ktoré sa môže cukor od jeho producentov vykupovať. To však nie je všetko. Keďže v rozvojových krajinách vedia tamojší producenti cukor vyrobiť s približne tretinovými nákladmi, európskych cukrárov treba chrániť. Ako inak - clami, ktoré sú na cukor mimoriadne vysoké. Zabraňuje sa tak importu cukru a európski cukrári majú zabezpečený odbyt. Akoby týchto absurdností nebolo dosť, je tu ešte jedna perlička - CAP poskytuje cukrárom tzv. exportné dotácie, vďaka ktorým dokážu cukor predať v rozvojových krajinách lacnejšie ako tamojší producenti! Európsky daňový poplatník tak cukrárom na ich pohodlný život nielenže prispieva formou daní, ale je nútený cukor kupovať drahšie a navyše tiež kupuje darček konzumentom cukru v rozvojových krajinách, čím ničí tamojších producentov a znemožňuje jeden z mála spôsobov, ktorými sa môžu rozvojové krajiny ekonomicky "postaviť na nohy."

Špekulanti (v ekonomickom slovníku dobrodinci) zo Srbska a Čiernej Hory prišli na spôsob, ako aspoň dočasne prejsť euroúradníkom cez rozum a tento zjavne chorý systém využiť na vylepšenie svojej finančnej situácie. "Lacný", európskymi spotrebiteľmi dotovaný cukor, ktorý sa vyvážal do Srbska a Čiernej Hory skupovali a následne vyvážali späť na trh EÚ. Na to, aby ho všetok predali, stačilo nastaviť predajnú cenu medzi cenu v Srbsku a Čiernej hore a EÚ.

To sa však Európskej komisii z pochopiteľných "etických" dôvodov nepozdávalo a prišiel zákaz bezcolného importu zo Srbska a Čiernej Hory, ktorý Komisia zrušila až potom, čo nová srbská vláda prijala opatrenia, na základe ktorých bude možné certifikovať pôvod cukru a zabezpečiť nevyhnutnú spoluprácu pri overovaní dôkazov jeho pôvodu. Len tak pre zaujímavosť - Srbsko a Čierna Hora plánuje v budúcom roku na trh EÚ exportovať cukor v hodnote asi 100 miliónov dolárov.

Na záver si povedzme, koho pozorné oko Komisie poškodilo. Poškodený totiž nie je nikto iný než bežný európsky spotrebiteľ, ktorému Komisia svojim "spravodlivým" zásahom znemožnila nakupovať lacnejší cukor. Mohla sa mu tak vrátiť aspoň malá časť peňazí, ktoré mu európski úradníci zobrali na financovanie nezmyselných dotácií európskym neefektívne hospodáriacim cukrárom.

Pozorné oko Európskej komisie však bude bdieť naďalej - ako sa vyjadril eurokomisár pre vnútorný trh EÚ Frits Bolkenstein: "naďalej budeme veľmi pozorne monitorovať situáciu, aby z oslobodenia od colných taríf profitovali iba subjekty, ktoré sú na to oprávnené." Kto je oprávnený a kto nie, rozhodne pán Bolkenstein. Škoda, že to nikdy nebude bežný spotrebiteľ.

Článek vyšel na serveru EUnie.sk