Ako sa mi predstavili feministky

Po svadbe som sa prestahovala z svojím manželom do Kanady. A tak som sa dostala príležitosť zoznámiť sa s preslávenými kanadskými feministkami v ich plnej kráse.

Bolo celkom pekné jarné slnečné nedeľné dopoludnie. Zazvonil telfón a na môjho manžela sa spustila spŕška nadávok, že ako sa opovážil sa zosobášiť so mnou v kostole a okrem iného aj to, že som vraj prostitútka. Takto pekne nám spríjemnila toto nedeľné dopoludnie jeho bývalá, ktorá sa práve vracala z kostola.

Nebol to prvý takýto telefonát. Keď som sa dozvedala o jeho obsahu, manžel mi práve nalieval kávu a prezradil aj to, že mu zatelefonovala okrem iného aj to, že som vraj prostitútka. Pri niečom takomto by som očakávala, že manžel svojej bývalej vynadá, že si takéto telefonáty neželá alebo, že aspoň poriadne treskne telefónom. Nič takéto sa nestalo, a mňa za takýchto okolností veľmi podráždilo akože starostlivé nalievanie kávy. Na protest som kávu vyliala a poriadne som sa nahlas rozčúlila ja.

Lenže toto, ako som sa dozvedela po chvíli, sa v Kanade nesmie. Neviem, či som sa mala v tejto situácii usmievať ako nablblý blbeček, či sa rovno odsťahovať. Ale práve to bolo presne to, čo si jeho bývalá želala. To bol aj dôvod jej neustále sa opakujúcich a harasujúcich telefonátov.

Na scéne sa objavili policajti. Vraj ich privolala suseda cez 911. Môj manžel bol okamžite zatknutý - veď prečo zdvíhal ten telefón, však? A rozliata káva sa stala dôkazom "struggle", teda boja. A ja som sa našla na policajnej stanici, kde mi vysvetľovali, že v Kanade ma chránia zákony. Lenže, ako som sa zároveň dozvedela, iba proti môjmu manželovi. Nejako to totiž tá ochrana zákona nechcela fungovať proti bývalej môjho manžela, aspoň vtedy nie.

Keď som po niekoľkých šokoch prišla k sebe, tak som po prvé vyrazila tú feministku, ktorú zavolali policajti, že mi má akože pomáhať. Keď som sa ohradila, že môj manžel ma neasaultoval, tak zavolali tlmočníčku. Zrejme si mysleli, že im nerozumiem. Nakoniec po dlhších hádkach to vyriešili tak, že manžela pustili z ich väzenia pod podmienkou, že sa ho nebojím a že s tým ja súhlasím a že príde na súd. Teda pustili ho pod niečím, čo tu v Kanade nazývajú "promise to appear". Tak, to sme mali krásnu slnečnú jarnú nedeľu. Už sa mi nezdala taká krásna a slnečná ako ráno. Ale napriek tomu som si naivne myslela, že prokurátor im kauzu vráti ako nezmysel. Nestalo sa. A tak sa pre zmenu zo mňa stal notorický sťažovateľ. Sťažovala som sa všade, vrátane vtedajšiemu ontárijskému premiérovi. Totiž prokuratúra si vymyslela, že ja mám ako ich svedok dokazovať tento ich prípad proti vlastnému manželovi. Že som svedčiť proti nemu odmietala ich veľmi netrápilo. Ani to, že som im cez rôzne sťažnosti poodkazovala, že politiku feminizmu síce môžu praktizovať, ale iba "outside my marriage". Že tu vládnem totiž ja a nie oni.

Po doručení mi "subphoena" do vlastných rúk som musela predsa len ísť na súd. Neviem, či by niekoho napadlo, keď sme s manželom ruka v ruke vchádzali do súdnej siene, že sme vlastne žalovaný a jeho obeť.

Vyvolali manželov docket. Sudca manžela pekne usadil slovami tu si sadnite (a pozorne pozerajte a počúvajte).

Prišiel ďalší bod. Svedok a prísaha.

Takže na tú istú Bibliu, na ktorú som práve pred rokom a dňom manželovi prisahala vernosť, mám teraz prisahať ako svedok na súde proti nemu?, myslela som si nesúhlasne sama pre seba. Tak som sa vzpriečila, otvorila Bibliu a prečítala z nej: "What God has joined together let no man put asunder." Čo Boh spojil, človek nerozlučuj.

Súdna úradníčka sa síce hnevala, že Bibliu nesmiem otvárať, ani z nej čítať, ale sudca rozhodol, že nemusím prisahať a sám sa ma opýtal: "Has your husband assaulted you?"

"No", odpovedala som tentokrát bez tlmočníka.

Na to sa sudca obrátil k prokurátorke a opýtal sa: "Any other witness?" Teda, či majú nejakého iného svedka.

A prokurátorka odpovedala, že nie a prečítala dopredu pripravený príhovor, ktorý si nepamätám, lebo mi išiel jedným uchom dnu a druhým von.

A sudca rozhodol: "Charges of assault are dismissed."

EPILÓG

Suseda, ktorá zavolala vtedy policajtov použijúc linku 911 naštvane opustila súdnu sieň.

Manžel si počas pojednávania všimol údajne veľmi slušne oblečeného pána, ako vošiel vraj na jeho začiatku a odišiel ihneď potom ako sudca "dissmissed charges". Ja som si nikoho nevšimla. Všímala som si však v tejto dobe články v novinách, na tému, či majú feministky chrániť aj ženy, ktoré s nimi akože nechcú kooperovať.

Sama na túto príhodu nikdy nezabudnem a urobila som si na jej podklade názor o tom, čo je to feminizmus a čo sú to feministky vlastne zač.

A na úplný záver: proti bývalej môjho manžela, ktorá to vlastne svojim nemiestnym telefonátom celé vtedy začala polícia nakoniec po dlhej dobe vybavila tzv. "Peace Bond". Teda, že už nesmie ani môjho manžela ani mňa nijako kontaktovať. Neviem, či sa po rokoch jej harasujúcich telefonátov nakoniec zmilovali aj oni. A sama neviem, či nezačína náhodou svitať na trošku lepšie časy. Totiž, tie ktoré vybavili ten "Peace Bond" boli všetko tiež ženy. Žena policajtka, ženy prokurátorky. Aj councel pre bývalú môjho manžela bola žena.

Alebo, že by zákony nebodaj začínali platiť pre všetkých rovnako?