Kde hľadať hranice politickej korektnosti

Nedávno otriasla svetom amerických masmédií aféra, kedy vo vážených a renomovaných New York Times odhalili mladého reportéra, ktorý si senzačné sociálno - politické reportáže od A do Z "cucal z palca". Pred "nekorektnou" otázkou, či napriek viacerým zjavným indíciám o nekalej činnosti mladíka, ho nechali šéfovia i naďalej žurnalisticky pôsobiť, pretože bol - černoch, šéfovia menovaných novín doslova utekali ako malí chlapci. V týchto dňoch sa stali na Slovensku udalosti, ktoré majú podobný nedobrý podtón. Skupinka výrastkov pochádzajúca z dna spoločenského rebríčku, stála vinou vlastnou i rodičov, tunajšie chudobné zdravotníctvo opakovane a úplne zbytočne obrovské, miliónové sumy. Mainstreamové médiá prípad, ktorý evokuje veľmi závažné otázky o hraniciach medzi humanizmom a zodpovednosťou, prešli buď mlčaním, alebo informovali veľmi skreslene a neúplne. Akú rolu v tom hrá fakt, že aktéri sú pôvodu - rómskeho ?

Pred dvomi týždňami informovali niektoré hlavné slovenské médiá o otrasnom prípade. Posúďme spoločne ako kvalitne, na príklade najsledovanejšej TV Markíza. Tá uviedla, že skupinka "detí" našla na východnom Slovensku v kontajneri niečo, čo neskôr uviedli ako zámenu s "cukríkmi" a vedené údajne snahou si pomaškrtiť, ich zjedli. Lenže šlo o preparáty na znižovanie krvného tlaku. Po ich skonzumovaní sa dostali postihnutí do takého nebezpečia života, že na ich terapiu nestačili ani regionálne medicínske pracoviská a pacienti museli byť prevezení tromi vrtuľníkmi na špecializované oddelenia v Bratislave. Tam ich po obrovskom úsilí lekári zachránili. V poriadku, len do úplnosti niečo správe chýbalo. Nešlo o "nevinné detičky", ako by dojem zo správy mohol byť, ale v skutočnosti o skupinku vedenú jedincami vo veku pubertálnom i postpubertálnom. Všetci rómskeho pôvodu. Berúc do úvahy nie silou mocou vynútene korektné fantasmagórie, ale bežný, mnohonásobnou skúsenosťou s týmto etnikom utvrdzovaný model ich správania sa, by úvaha priemerného príslušníka majoritnej skupiny občanov mohla vyzerať aj takto : Skupinka mladých rómov sa chcela sfetovať liekmi a mali smolu, že natrafili na nesprávne. Omyl ich nebude stáť doslova nič, ťažko skúšané slovenské zdravotníctvo (kde napr. nie je výnimkou že pacient si musí priniesť do nemocnice i vlastný toaletný papier) prišlo o milióny.

Buďme však dobrej humanistickej vôle, a ako sa vraví, "širokého srdca" - veď chyby robí každý... Ale aj takým ľuďom zrejme "spadla sánka" po správe z minulého štvrtka. Pokiaľ sa o nej vôbec dozvedeli. Agentúrnu správu totiž neprevzali, resp. nespracovali nijaké (opakujeme, nijaké) z mienkotvorných elektronických či printových médií. Citujme z materiálu agentúry SITA :

"Osem rómskych detí z Veľkej Lomnice vo veku od jedného do 19 rokov museli vo štvrtok hospitalizovať na detskom oddelení kežmarskej nemocnice s poliklinikou.

Deti pri prehľadávaní kontajnera našli zvyšky jaterníc a klobás, ktoré zjedli. Zakrátko privolala suseda rýchlu záchrannú pomoc v Kežmarku, pretože deti dostali hnačky a zvracali.

Dve z týchto priotrávených detí len pred dvoma týždňami museli byť hospitalizované na bratislavských Kramároch po požití liekov, ktoré tiež našli v kontajneri. Podľa primárky pri príchode RZP boli deti doma bez rodičov, ktorí v ten deň dostali sociálne dávky. S celým prípadom oboznámila primárka aj sociálne sestry v Kežmarku."

Opäť nám stačí elementárna logika ku dovodeniu ďalších záverov. Partia zhruba rovnakého zloženia konala podobne ako len niekoľko dní predtým. Ako vtedy, ani teraz nedošlo ku nijakému účinnému zásahu zo strany ku tomu povolaných orgánov. Skôr nechcene tragikomicky pôsobí fakt, že primárka z vlastnej iniciatívy a nad rámec svojich zákonných povinností informovala najnižší článok sociálnej či zákonnej sústavy - terénne sociálne sestry. Ktorých reálne kompetencie či možnosti čokoľvek koncepčným spôsobom vyriešiť, sa limitne blížia nule.

Komentovať doslova pštrosie správanie sa inštitúcií štátu ani nie je potrebné. Len či si niekto zo zainteresovaných uvedomuje, že nič nestojí v ceste repríze podobného prípadu znova na tom istom mieste, alebo inde. Teda splachovaniu astronomických finančných prostriedkov, evokovaniu ďalšieho spoločenského napätia majoritného obyvateľstva voči rómskemu etniku ako celku, atď. atď. Azda najhoršie je ale dívať sa na spôsob práce slovenských masmédií. Ak hovoríme o dnešnej dobe právom ako o do značnej miery "médiokracii", tak z toho vyplýva, že politici sú väčšinou dotlačení ku riešeniu ťažkých a nepopulárnych problémov až tlakom verejnej mienky - ktorý môžu sprostredkovať práve a len médiá. Ak tie nebudú z ľahostajnosti, strachu z "nekorektnosti" či iných nízkych pohnútok klásť otázky - nebude nikoho, kto ich bude chcieť riešiť. Ale problém bude v pozadí, maskovaný, potichu bujnieť ako rakovina v tme. Až do rozmeru, kedy vyhrotené spoločenské napätie dosiahne kritického bodu a masy vezmú nekontrolovane veci do svojich rúk. Inak povedané, ak v historicky krátkej dobe nebude energicky legislatívne a sociálne riešený problém konania neprispôsobivých skupín obyvateľstva, dôjde raz na príslovečné pogromy. A to možno skôr, ako sa nazdáme.