FED a jeho minulosť

1781 v USA bola rodom Rothschild založená Severoamerická banka, ktorá dostala funkcie „Centrálnej banky“. Vtedy boli peniazmi v USA zlaté a strieborné mince, takže nikto nechápal, načo by nový štát USA potreboval nejakú centrálnu banku. V Británii Centrálna banka vydávala papierové bankovky, v USA boli mince. Preto túto Severoamerickú banku zatvorili.

Rothschild poslal do USA svojho agenta Alexandra Hamiltona, ktorý vytvoril v 1791 Prvú americkú banku, ktorá bola zároveň prvým „centrálnym Rothschildovským“ FEDom V USA v tej dobe. Banka začala dávať „kredity“ vláde, čo malo následok: za 5 rokov ceny v USA vyrástli o 70%. Vtedy medzi americkými občanmi všetkých úrovní vznikol silný tlak na zatvorenie tejto Prvej americkej (centrálnej) banky. V roku 1811 jej licenzia vypršala, prvý FED skončil. Licenciu mu vláda neobnovila. Rothschild zatlačil, Anglicko začalo o 4 mesiace vojnu s USA, ale nepomohlo to plánom bankárov.

1815 skončila vojna v Európe, Rothschild si vydýchol. V roku 1816 v USA bola bankármi založená kópia Prvej americkej banky, Druhá americká banka – druhý FED. Bankári spolu s vládou USA účtovne naplnili banku „peniazmi“ (len papierovými účtovnými podvodmi bez zabezpečenia zlatom).

Inflácia sa stupňovala (lebo bankovky boli tlačené, bolo ich z Druhej americkej banky stále viac), zmysel pre ekonomiku USA v potrebnosti tejto banky rovnako nebol. Znovu nastal tlak proti banke. Prezident Jackson v 1833 prikázal ministrovi financií vyviesť z účtov Druhej americkej banky štátne rozpočtové peniaze. Minister odmietol. Bol odvolaný. Bol menovaný nový minister financií, dostal rovnaký príkaz vyviesť prostriedky z Rothschildovej Druhej banky, znovu odmietol. Bol odvolaný. Až tretí minister financií splnil príkaz. Vtedy Rothschild vytvoril špecifickú krízu, kreditnú krízu, znížil objem účtovných „peňazí“ v obehu. následkom bola deflácia a depresia v ekonomike. Licenciu Druhej banky aj tak nepredĺžili, Kongres začal vyšetrovanie banky, riaditeľ banky odmietol Kongresu dať účtovné dokumenty (vtedy asi ešte neexistovalo slovo „audit“, čiže odmietol audit banky Kongresom). Bol uväznený.

V 1835 bol na Jacksona neúspešný atentát (dlhé prsty bankárov, ako poďakovanie za zrušenie banky).

Následne asi 25 rokov v USA nebola žiadna centrálna banka, v obehu boli mince (zlato a striebro) plus nezabezpečené bankovky jednotlivých súkromných bánk. Nezabezpečené bankovky jednotlivých bánk, vydané bankami bez toho, aby banky mali ekvivalent zlata a striebra. To znamená presne tie isté ako súčasné virtuálne Fiat Money. Bankári často ušli so zlatom vkladateľov do necivilizovaného územia. Bola preto veľká nespokojnosť obyvateľstva s bankovým systémom USA.

1861 sa začala Občianska vojna v USA

Prezident Lincoln urobil „revolúciu“, vydal bankovky Štátnej pokladne (greenbacks, zelená farba rubu týchto bankoviek). Týmto úplne zničil spôsob zarábania „peňazí“ bankami, lebo občania USA prestali používať bankovky bánk a začali používať bankovky vydané štátom USA.

1865 Lincoln bol „úspešne“ zastrelený, atentát.

Behom pol roka po zavraždení prezidenta Lincolna boli tieto štátne bankovky stiahnuté z obehu, finančný systém vydávania „peňazí“ sa vrátil pod kontrolu bankárov.

Rod Rothschild chcel v občianskej vojne podporiť Juh, lebo Juh chránil jeho bankové záujmy v USA. Lebo Sever s prezidentom Lincolnom a jeho štátnymi „greenbacks“ ničil moc bankárov v USA. Keďže Rothschildi už mali vo Francúzsku a Anglicku obrovský politický vplyv, skoro sa im to podarilo. Bismarck a ruský cár Alexandr II: vyhlásili, že ak Anglicko a Francúzsko vystúpia na strane Juhu, tak Nemecko a Rusko vstúpia do vojny na strane Severu. Takto ruský cár a nemecký kancelár zabránili výhre Juhu nad Severom, lebo Juh nedostal vojenskú pomoc od Rothschildom ovládaného Anglicka a Francúzska.

1873 Kongres prijal rozhodnutie o ukončení obehu striebra, teda o postupnom zákaze strieborných dolárov, čo vyvolalo ekonomickú a finančnú krízu.

1877 List šéfa Bankovej asociácie USA, Buwella, poslaný členom asociácie, obsahoval text“ „zopakovanie triku so štátnou emisiou peňazí (Lincolnove greenbacks) môže zabezpečiť ľudí peniazmi, čo zničí podstatu nášho (bankárskeho spôsobu) zarábania peňazí.

1881 prezident Garfield, ktorý ako kongresman podporoval používanie zlatých mincí ako platidla, a bol šéfom finančnej komisie Kongresu (chápal ako funguje zlato verzus bankovky), dal verejné vyhlásenie krátko po inaugurácii:

„Ten, kto kontroluje finančnú masu (tvorbu účtovných nekrytých peňazí) v štáte, sa stáva plným vládcom priemyslu a obchodu v štáte. Keď pochopíte, že celý ekonomický systém sa takto kontroluje niekoľkými vplyvnými ľuďmi, nebude potrebné vám vysvetľovať, kde je príčina depresií a inflácií.“

O pár mesiacov bol Garfield „úspešne“ zabitý atentátnikom.

V USA sa vytvorila vlastná výrobná ekonomická zóna na planéte, podobná anglickej a nemeckej. Koncom 19-teho storočia sa tak dolár stal jednou zo svetových valút, rovnako ako anglický funt a nemecká marka.

1900 Prezident McKinley začal antimonopolné vyšetrovanie proti banke Johna Pierponta Morgana. Morgan bol v mladosti agent Rothschildov, ktorý pôsobil pri kreditovaní Severu (dovtedy, kým Sever/Lincoln nevydal svoje greenbacks).

1901 McKinley bol „úspešne“ zavraždený atentátnikom.

1907 kríza v USA, veľká kríza medzibankového kreditovania.

1908 J. P. Morgan zvolal bankárov, tí si urobili medzi sebou zaúčtovanie svojich vzájomných dlhov. Peniaze, ktoré chýbali, vložil Morgan.

November 1910 tajné stretnutie na Morganovej usadlosti na ostrove Jekyll. Na stretnutí boli bankári Rothschild, Kuhn, Loeb, Rockfeller, Sachs, DuPont, Goldman, Mellon, Warburg. Bolo prijaté riešenie vytvorenie inštitútu, ktorý by bral na seba časť riskov bankov, aby mohli byť banky financované týmto novým spoločným inštitútom.

1913 vznikol FED (v poradí už tretí bankový inštitút Centrálnej banky v USA). V Senáte stačilo jednoduchou väčšinou, pár podplatenými senátormi podpísať zákon. Pred Vianocami boli už senátori doma, ostalo niekoľko podplatených, čo stačilo.

FED je zložitá banková SÚKROMNÁ štruktúra, kde je hlavných 12 akcionárov – 12 rezervných súkromných bánk. Štát USA nevlastní žiadne akcie, a reálne má len veľmi obmedzené práva v riadiacich štruktúrach a správnych orgánoch FEDu. Napr. schváli na post predsedu FEDu kandidáta, ktorého navrhnú vždy bankári.

Banky získali obrovské finančné (účtovné) zdroje z oficiálneho verejného kreditovania z FEDu. Vďaka vytváraniu v účtovníctve FEDu nových virtuálnych dolárov v obrovskom množstve (ešte nie v neohraničenom množstve, len v obrovskom množstve), mali banky oficiálny prístup k obrovským kreditom. Po prvý krát v histórii začali banky kreditovať nie výrobcov, ale konzumentov/spotrebiteľov. Obmedzene, ale začali. (týmto v podstate vznikol konzumentský kapitalizmus)

Banky začali masovo kreditovať 2 oblasti:

1. Kredity špekulantom s pôdou, teda na nákup pôdy kupujúcim dávali kredity.
2. Kredity špekulantom na trhoch cenných papierov.

Vznikli 2 obrovské bubliny, na trhu ceny pôdy, a na fondovom trhu. Bublina na trhu pôdy praskla v 1927, na fondovom trhu na jeseň 1929 – Čierny Piatok, Black Friday. Ale to ešte nebol úplný začiatok procesov známych ako Black Friday. Lebo do jari 1930 sa trh trochu spamätal. Ale na jar 1930 sa začala deflačná kríza. Keďže bol zlatý štandard, začala klasická deflácia. Dopyt padol, výroba padla, prepad bol okolo 35%. Nebol dostatok zlata v obehu. V rokoch 29-33 zomrelo od hladu v USA cez 8 miliónov Američanov. Opakujem: od hladu! Samozrejme v mestách, lebo boli ťažko narušené (do kríz fungujúce) výrobné a výrobno-zamestnanecké vzťahy. Čiže obrovská nezamestnanosť v mestách a masový ekonomický hladomor. (Toto sa môže zopakovať aj teraz najprv v Európe, lebo bankári ukončujú konzumentský kapitalizmus, následne na celej planéte).

1933 Roosevelt urobil default USA, znížil obsah zlata v zlatom dolári. Urobil „Konfiškačnú REFORMU“ – občania mali odovzdať svoje zlato štátu za fixovanú cenu, ktorá bola 3x nižšia ako trhová. Zároveň občania nemohli svoje bankové sejfy otvoriť bez prítomnosti daňového inšpektora.

Roosvelta chceli súdiť, boli proti nemu obvinenia, ale Najvyšší súd, aby ho zachránil, vydal súdne rozhodnutie: „Áno, Roosevelt narušil zákon, ale keďže nemal iné východisko, ako zákon narušiť, tak je nevinný“.

Zároveň počas krízy v USA, keďže bankári mali FED a kredity, tak sa zmocnili výrobnej bázy v USA (získali akcie výrobných podnikov za nízke krízové ceny).

1941 Churchill a Roosevelt sa stretli v Casablanca, za pomoc Británii vo vojne dostali USA povolenie obchodovať s kolóniami Anglicka bez kontroly a mimo Londýn. Vtedy sa Anglicko začlenilo ekonomicky pod USA. Z dolára sa v tento deň stala hlavná svetová mena, lebo marka skončila, funt bol obídený.

FED a Rothschild v tento deň sa stali neohraničenými vládcami planéty, lebo mali skoro nekonečné dolárové zdroje. Síce ešte boli trochu brzdení „zlatým štandardom“, (Bretton Woods bol podpísaný v 1944), ale nikto od bankárov reálne zlaté tehly nechcel. Všetci si na dolár zvykli.

„Zlatý štandard“ a jeho mierne ohraničenia úplne zanikli vďaka De Gaullovi, ktorý požiadal bankárov o zlato, výmenou za doláre z obehu vo Francúzsku. Čo ukončilo „zlatý štandard“, lebo bankári nemali a nechceli dávať reálne zlato za doláre, ktoré boli zlatom takzvane „kryté“. Oficiálnym ukončením tejto malej „zlatej“ brzdy sa stal koniec Bretton-Woods v 1971. https://en.wikipedia.org/wiki/Bretton_Woods_system

Ani predtým nebol dolár reálne vôbec krytý, lebo dolárov bolo v obehu veľa, a zlatých tehiel „kryjúcich“ dolár málo. Ale nikomu to nevadilo, lebo „zlaté krytie“ na papieri stačilo pre špekulantov, občanov, výrobcov, ktorí ekonomiku nechápali.

1963 Kennedy, opakuje trik Lincolna a americká pokladňa tlačí nové greenbacks. Pozrite si dolár, je tam Federal Reserve Note – bankovka Federálnej Rezervy. Nie dolár USA, ale bankovka súkromnej Federal Reserve. Kennedyho greenbacks boli bankovky Vlády USA.

Kennedy bol „úspešne“ zastrelený, vládne bankovky boli behom pár mesiacov zničené spálením. Rovnako ako Lincolnove vládne bankovky.

FED je súkromná spoločnosť, ovládajúca financie celej planéty. Americký Kongres aj senát sa niekoľkokrát snažili urobiť audit FEDu. Alebo žiadali momentálneho predsedu FEDu o nejaké informácie. Niekoľkokrát rôzni predsedovia FEDu prišli do Kongresu, na žiadané informácie oznámili, že to je utajované informácia a nič Kongresu neposkytnú. Kongresmani zavreli ústa a FED mal zas na pár rokov pokoj.

V ďalšej časti článku bude informácia o jedinom čiastočnom audite FEDu v roku 2007-2008 a o súvislostiach, čo to znamená pre ekonomiku