Potrebuje minister vojny USA Austin preprať špinavé peniaze z predaja drog?

Austin dňa 20. mája 2022 privítal v Pentagone kolumbijského ministra obrany Diega Molana. Zablahoželal Kolumbii, ktorú označil Biden ako hlavného spojenca mimo NATO a ocenil pokrok Kolumbie ako globálneho partnera NATO. Lídri diskutovali o prehĺbení spolupráce v celom rade strategických otázok.  Austin vyjadril uznanie za mnohé príspevky Kolumbie k regionálnej a medzinárodnej bezpečnosti založené na tomto silnom obrannom partnerstve. 

Molano povedal, „že Kolumbia je hrdá na to, že jej prezident Joe Biden udelil toto označenie. Na základe toho plánujeme prehĺbiť naše väzby a preskúmať nové oblasti spolupráce, ako je obranný výskum a vývoj." USA aj Kolumbia naďalej zdieľajú hodnoty obrany demokracie a rešpektovania ľudských práv. Kolumbijský národ bude úzko spolupracovať s USA v boji proti obchodníkom s narkotikami, ktorí sú hrozbou pre demokraciu, životné prostredie a obyvateľstvo“.

Toľko z oficiálnych stanovísk týchto pánov. Tieto vyjadrenia slúžia pre novinárov a očakáva sa od nich, že zverejnia o stretnutí samé pozitívne vyjadrenia.

Dešifrujme si však tieto stanoviská na základe faktov z nedávnej minulosti. Poznanie minulosti a súčasného diania vedie k správnym záverom toho, čo sa môže udiať v budúcnosti. Skúmanie oficiálnych stránok amerického ministerstva obrany prinášajú informácie, ktorých rozborom sa môžeme dozvedieť, kam smerujú záujmy americkej politiky a zvlášť záujmy amerických militaristov.

Biden svoje vyjadrenie, ktorým označil Kolumbiu za hlavného vojenského spojenca mimo NATO bolo cielené. A bolo cielené proti Venezuele. Kolumbia je susedom Venezuely, ktorá má najväčšie svetové zásoby ropy. Kolumbia podporovala v CIA vyškoleného Venezuelčana Guaidóa, ktorého úlohou bolo uskutočniť Američanmi plánovanú farebnú revolúciu. Guaidó sa vyhlásil začiatkom roku 2019 za samozvaného prezidenta Venezuely a spôsobil politickú krízu. Politická situácia je vo Venezuele naďalej zložitá aj kvôli tomu, že USA a Veľká Británia uznali Guaidóa za vodcu.

Jeden z hlavných prvkov politickej stability vo Venezuele je armáda, ktorá je lojálna súčasnému oficiálnemu prezidentovi Madurovi. Nepochybujem o tom, že Austin na rokovaní s Molanom preberal aj otázku destabilizácie venezuelskej armády. Venezuelská roka nedá Američanom spávať a môžu sa pokúsiť o prevrat na spôsob chilského scenára z roku 1973.

Samostatnou kapitolou je spolupráca USA s kolumbijskými narkokartelmi. USA je totiž najväčší odberateľ kolumbijských drog. CIA je desaťročia známa tým, že je odberateľom kolumbijských drog a dopúšťa sa nezákonnej činnosti tým, že predajom drog prepiera špinavé peniaze a financuje nimi nelegálnu organizáciu farebných revolúcií všade po svete. Kolumbijská drogová chobotnica, je aj dobre vyzbrojená a neštíti sa „hájiť“ svoje záujmy vraždením civilného obyvateľstva, bojovať proti kolumbijskej armáde a pod. Obhajcovia ľudských práv obviňujú nelegálne polovojenské jednotky z masakrov, „zmiznutí“ a prípadov mučenia, núteného vysídlenia obyvateľstva zo svojich záujmových priestorov a pod. Obyvatelia s nimi musia spolupracovať, ak si chcú zachrániť holé životy. Podľa kolumbijského Národného centra pre historickú pamäť zahynulo v konflikte s drogovými kartelmi od roku 1958 do roku 2013 cca 220 000 ľudí. Toto všetko by sa nemohlo diať, keby v Kolumbii okrem zločinu nevládla obrovská miera korupcie s podporou USA. Podľa úradu Transparency for Colombia malo v celej kolumbijskej spoločnosti sklony ku korupcii viac ako 51% úradníkov naprieč celým riadiacim spektrom Kolumbie.

Kolumbijská drogová chobotnica stále vymýšľa nové „inovatívne“ spôsoby pašovania. Napríklad 5. februára t.r. kolumbijská polícia zhabala približne 3,5 tony kokaínu v severnom prístave Cartagena. Išlo o piate zadržanie tekutého kokaínu od novembra 2021 a prišlo len týždeň po objavení takmer 20 000 kokosových orechov naplnených tekutým kokaínom, ktoré sa tiež našli v prístave Cartagena a smerovali do Talianska.

O tom, o aký obrovský biznis tu ide svedčí aj cena. Kokaín vyrobený za 1 500 dolárov/kilo v pralesných laboratóriách sa môže predávať v uliciach USA až za 50 000 dolárov/kilo. 

Heroín, kokaín a iné nelegálne drogy vytvárajú ročné príjmy v stovkách miliárd dolárov – bonanza podporovaná vládou USA, na ktorej sa podieľajú skorumpovaní úradníci, CIA, organizovaný zločin, americké a západné finančné inštitúcie a pod. Dnes sa do Spojených štátov dováža viac drog ako kedykoľvek predtým a ničia životy hlavne mladých ľudí. Drogovo závislí ľudia sú zárukou, že nebudú venovať pozornosť tomu, čo sa v spoločnosti deje a štát masy takto ľahšie ovláda.

O tom ako sa americká spoločnosť na americký spôsob dokáže vysporiadať s investigatívnymi novinármi svedčí nasledovný príklad:

V roku 1996,   investigatívny novinár Gary Webb poukázal na distribúciu kokaínu v USA. Crack kokaín zaplavil chudobné a afroamerické komunity, najmä v Kalifornii. Negatívne dôsledky boli obrovské. San Jose Mercury News zverejnilo vyšetrovanie Garyho Webba ako výbušný trojdňový seriál na titulnej strane s názvom „Dark Alliance.“ 

Zahraničná politika a mediálny establishment tento príbeh spočiatku ignorovali. Ale po dvoch mesiacoch rastúcej pozornosti a rozhorčenia, najmä v afroamerickej komunite, sa v NY Times, Washington Post a LA Times spustil protiútok. Samotný LA Times pridelil 17 reportérov na to, aby Webba znemožnili. Útok mainstreamových médií sa podaril. Gary Webb bol ako novinár degradovaný a potom „prepustený“. Jeho povesť bola zničená a nakoniec spáchal samovraždu. Film z roku 2014 s názvom „Kill the Messenger“ je pravdivým príbehom investigatívneho amerického novinára, ktorý poukázal na drogovú mafiu a účasť štátu v distribúcii drog. Garry Webb zomrel na údajnú samovraždu, ktorú si mal spôsobiť dvomi výstrelmi do hlavy podľa „oficiálneho“ vyšetrovania!!! Kto tomu uverí?

Viem si teda predstaviť, že americko-kolumbijské rokovania sa viedli aj na tému: spolupráce zbrojného priemyslu USA a Kolumbie s cieľom vývozu amerických zbraní, spolupráce v oblasti distribúcie drog pre získavanie čiernych peňazí pre CIA alebo iné napr. vojenské spravodajské organizácie a financovanie nelegálnych aktivít všade po svete, možnosti destabilizácie politickej situácie vo Venezuele s cieľom zvrhnutia Maduru a dosadenia bábkového proamerického režimu a následné zmocnenie sa obrovského venezuelského nerastného bohatstva. Možné je, že Austin lanáril Molana k vstupu do zločineckej aliancie NATO. V krajine s takou obrovskou mierou korupcie to nebude problém zorganizovať.

PS:

Terajší minister vojny Austin sa zúčastnil vojny a okupácie Iraku, bol druhým najvyšším veliteľom všetkých vojenských zložiek v Iraku, riadil okolo 152 000 vojakov v krajine kde bolo okolo 100 000 mŕtvych civilistov, zúčastnil sa vojny v Afganistane. Pri svojom odchode z Iraku USA donútili Iračanov objednať si americké zbrane za miliardy USD. Stručný výpočet jeho aktivít, na základe ktorých ho kľudne možno označiť za vojnového zločinca.

Z mesta SNP Ivan Štubňa

Viac na:

U.S., Colombia Plan Closer Military Ties

Liquid Cocaine - a Rising Trend Among Colombia's Traffickers