USA jadrové zbrane – plánuje ich USA použiť vo vojne proti Rusku s Európou?

Článek na Zvědavci (https://zvedavec.news)

URL adresa článku:
https://zvedavec.news/komentare/2022/05/9131-usa-jadrove-zbrane-planuje-ich-usa-pouzit-vo-vojne-proti-rusku-s-europou.htm

Ivan Štubňa

Americký jadrový arzenál udržuje svoje zásoby na úrovni cca 4000 hlavíc. Z nich je rozmiestnených na miestach určenia asi 2000 hlavíc, ďalších 2 000 hlavíc sa nachádza v zálohe. Okrem toho približne 1 750 vyradených hlavíc čaká na demontáž resp. modernizáciu, čo dáva celkový inventár približne 5 750 jadrových hlavíc. Z približne 2000 rozmiestnených hlavíc je 400 na medzikontinentálnych balistických raketách umiestnených „na zemi“ v skladoch, asi 1 100 na balistických raketách odpaľovaných z ponoriek, 350 na základniach bombardérov v Spojených štátoch.

Spojené štáty a NATO nezverejňujú presné údaje o svojich európskych stavoch jadrových zbraní. Existujú indície, že v piatich členských štátoch NATO je na šiestich základniach uložených 150 jadrových zbraní vlastnených USA: Kleine Brogel v Belgicku, letecká základňa Büchel v Nemecku, letecké základne Aviano a Ghedi v Taliansku, letecká základňa Volkel v Holandsku a Incirlik v Turecku. Zbrane sú držané v podzemných trezoroch WS3 na národných leteckých základniach a bezpečnostné kódy Permissive Action Link (PAL) sú v amerických rukách. Jadrové bomby sú väčšinou použiteľné na nosičoch stíhačiek NATO F-35A, F-18 Super Hornet, alebo Eurofighter Typhoon.

Americké jadrové zbrane v Európe pozostávajú aj z gravitačných bômb rady B61. V súčasnosti prebieha modernizácia v rámci plánu NNSA na predĺženie životnosti bômb B61-12 a finalizácia ich nasadenia v Európe.

Spojené štáty majú v súčasnosti o 165 rozmiestnených odpaľovacích zariadení viac ako Rusko – čo je významný rozdiel, ktorý presahuje veľkosť celého krídla ICBM (medzikontinentálne balistické rakety) amerického letectva. Je pozoruhodné, že Rusko sa nesnažilo znížiť túto medzeru nasadením strategickejších odpaľovacích zariadení ani vyrovnať deficit. 

Výroba a rozmiestňovanie amerických jadrových zbraní má konfrontačný tón a predstavuje postupne nové plány na vývoj nových jadrových zbraní a modernizáciu ďalších. Namiesto politiky obmedzenia jadrových zbraní začali viesť USA politiku tzv. odstrašovania od jadrových útokov, čím legalizujú zvyšovanie výroby jadrových zbraní. Aby bolo jasné, každé použitie jadrovej zbrane na reakciu na nejadrový strategický útok by predstavovalo prvé jadrové použitie. Čarovná formulka tzv. odstrašenie znamená v konečnom dôsledku eskaláciu vojenského napätia a ospravedlňovanie americkej neonacistickej vojenskej expanzie. A to sa netýka len jadrového arzenálu, ale aj iných vojenských bojových prostriedkov vrátane chemických a biologických zbraní...

Belgické, holandské, nemecké a talianske vzdušné sily sú poverené jadrovými útokmi s americkými jadrovými zbraňami. Za normálnych okolností sú jadrové zbrane držané pod kontrolou personálu amerického letectva a ich použitie vo vojne musí povoliť prezident USA. Belgické a holandské vzdušné sily v súčasnosti používajú lietadlá F-16 na jadrové misie, hoci obe krajiny sú v procese získavania F-35A, ktoré by nakoniec nahradili ich F-16. Talianske letectvo používa PA-200 Tornádo na jadrovú misiu, ale je v procese získavania F-35A. Rovnako ako Tornádo, aj jadrové F-35A budú sídliť na leteckej základni Ghedi, ktorá sa v súčasnosti modernizuje. Nemecko oficiálne odmietlo F-35A začiatkom roka 2019 a namiesto toho plánuje nákup Eurofighter Typhoon, ako aj F-18 Super Hornets).

V roku 2019 Trumpova administratíva zastavila dodávku F-35A do Turecka – z ktorých niektoré boli určené na použitie v jadrovej misii – kvôli plánom získať ruský systém protivzdušnej obrany S-400. V súčasnosti počet jadrových zbraní v Turecku variuje medzi 20-30 kusmi.

Štáty NATO, v ktorých sa zatiaľ nenachádzajú jadrové zbrane, sa môžu zúčastniť jadrovej misie v rámci konvenčných podporných operácií, známych ako SNOWCAT (Support Nuclear Operations With Conventional Air Tactics). Táketo „naliehanie“ USA na jadrovú militarizáciu európskych krajín je životunebezpečné a zavrhnutiahodné. Pre Slovensko je obrovským bezpečnostným rizikom a nebezpečenstvom minister Naď, ktorý zastupuje v slovenskej vláde americké záujmy.

NATO na pokyn USA pracuje na rozsiahlej modernizácii jadrovej výzbroje v Európe, ktorá zahŕňa modernizáciu bômb, lietadiel a systému skladovania zbraní. B61-12 je navrhnutá tak, aby sa dala spúšťať vzduchom v balistickom alebo gravitačnom režime. B61-12 budú v Európe nasadené v rokoch 2022-2024 a budú používať objem jadrovej výbušniny z B61-4, ktorá má variabilný maximálny výnos približne 50 kiloton. Zvýšená presnosť poskytne taktickým bombám v Európe rovnakú vojenskú schopnosť ako strategickým bombám v Spojených štátoch. 

Skúšobný gravitačný pád riadenej jadrovej bomby B61-12 bol uskutočnený v Nevadskej púšti v auguste 2020. Na základe úspešných skúšok bolo rozhodnuté, že B61-12 nahradia všetky americké strategické a taktické jadrové gravitačné bomby a budú tiež dodané tzv. spojencom NATO v Európe. 

V marci 2020 sa F-15E stalo prvým lietadlom, ktoré bolo certifikované na prevádzku B61-12, po dokončení posledného zo série šiestich testov kompatibility na leteckej základni Nellis a na testovacej dráhe Tonopah. Okrem F-15E je plánovaná inštalácia B61-12 do lietadiel B-2, F-16 a PA-200 v plnom prúde a očakáva sa, že F-35A – so softvérovou aktualizáciou Block 4 získa jadrovú certifikáciu s B61-12 v rokoch 2024–2026. Softvér Block 4 bude upravovaný do existujúcich F-35A v šesťmesačných cykloch, počnúc rokom 2023.

Po dosiahnutí príslušného počtu ratifikácií v októbri 2020 Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW) oficiálne nadobudla platnosť 22. januára 2021. Nie je jasné, či bude mať zmluva vplyv na stav jadrových základní NATO na území európskych štátov NATO – verejná mienka v Belgicku, Nemecku, Taliansku a Holandsku bola rozhodne proti umiestneniu amerických jadrových zbraní na ich pôde. Parlamenty niektorých hostiteľských krajín podnikli kroky, ktoré spochybňujú budúcnosť amerických jadrových zbraní na ich pôde a odmietli hlasovaním ich prítomnosť. Spojené štáty napriek tomu vyvíjali nátlak na uvedené krajiny, aby svoje rozhodnutie zmenili.

Tieto americké plány sú pre Európu nebezpečné. Napriek situácii na Ukrajine, Európa nemá prirodzeného nepriateľa, ktorý by sa ju snažil ohroziť zvonku agresívnym vojenským útokom. USA sa snažia vnútiť Európe pocit ohrozenia Ruskom. Cieľom USA je zaplieniť Európu zbraňami samozrejme americkými v miliardách dolárov, oslabiť tak ekonomiku Európy a zvýšiť svoj hospodársky výsledok z mnohomiliardového predaja zbraní. Pre USA nie je Európa partnerom, ale len vazalom na plnenie amerických cieľov v rozpore s cieľmi európskych štátov. Pre Európu by malo byť cieľom vybudovať so všetkými krajinami sveta rovnocenné partnerské vzťahy založené na dôvere a vzájomnej spolupráci. Európa musí mať samostatné strategické ciele v rozvoji spoločného hospodárstva a obrany bez amerického vazalstva. USA totiž nemajú priateľov, majú len podriadené teritóriá a potom nepriateľské, t.j. tie, ktoré neprijímajú ich diktát. Svet je momentálne v štádiu prepólovania mocenských vplyvov na planéte Zem. Či bude Európa hrať dôstojnú úlohu na šachovnici ukáže čas. V každom prípade je čas, aby Európa prehodnotila svoju rolu na šachovnici sveta ak nechce byť ďalej v budúcnosti zneužívaná ako prostitútka pre americké ciele.

Viac na: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/00963402.2020.1859865

Z mesta SNP Ivan Štubňa

Článek byl publikován 3.5.2022


© 2022-1999 Vladimír Stwora
Článek je možno dále šířit podle licence Creative Common.