Tak ako je to vlastne s tými útokmi psov na ľudí

Nie je to tak dávno, čo som vám sľúbil, že sa na tento problém pozriem s odbornejšieho hľadiska a pokúsim sa vám vysvetliť správanie psa pri kontakte s človekom. Podotýkam, že vám schválne opíšem situácie, ako som ich prežil ja. V niektorej časti vám predstavím psa, ktorého teraz momentálne vlastním. Je to alabaj až z ďalekého východu. Som presvedčený, že keby sa ten rozhodol zaútočiť, všetky rady pána Chlíbka by nestáli za nič. Ale keby ste sa správali tak, ako budem opisovať, máte šancu na prežitie. Nedá mi, aby som pripomenul, že som bol obvinený s fanatizmu a prílišnej ochrany psa, ktorá je povýšená nad človeka. Je to omyl, takýmto správaním totižto ochraňujete seba pred zbytočným pohryzením, alebo zabitím.

Vo Vladimírovom príspevku som sa snažil vykresliť veci tak ako sa majú a bola to rada len pre neho. Poznám Vladimíra osobne a viem, že sa psov nebojí. Vie zachovať chladnú hlavu a veľmi rád sa učí nové veci. Čo je na celej záležitosti dôležité, ten chlap mi dôveruje, pretože ma videl ako so psami ( a nie len s nimi) pracujem. Vôbec som netušil, že by to zverejnil. Pre neveriacich prikladám úryvok z listu, ktorý som mu napísal:

Ja neviem, či je to najlepší nápad zverejniť to vo Zv. Uvažujem, že svoje poznatky zverejním knižne a nebolo by dobré, keby mi niekto kradol moje myšlienky. Napokon som to písal len tak z brucha. Ani neviem, či je to správne štylizované. Ale ak chceš, tak samozrejme nebudem proti. Máš môj súhlas. Len by som bol nerád, keby sa zvrhla diskusia k tomuto problému. Veď vieš, akí provokatéri tam píšu.

Som presvedčený, že útoku psa na človeka treba predchádzať, aj keď sa vám to javí akokoľvek nepochopiteľné. Namýšľať si, že ho zložíte nejakými radami s ruskej rozviedky je nemysliteľné. Nie každý ovláda bojové umenie. Musím podotknúť že ja áno a predsa psov len tak pre nič za nič nezabíjam. Napokon sa mám rád a keď nemusím tak netrpím. Každý brutálny stret so psom je dvojsečná zbraň. Tak ako dáte, je viac ako pravdepodobné, že aj dostanete. Ak je to pes vyslovene cvičený na obranu, nemáte šancu vyviaznúť bez vážnejších zranení i keď sa vám podarí psa zneškodniť. Vlastne ja osobne som ani nezaznamenal prípad, že by sa podarilo obeti zabiť psa. Napokon vás môžem ubezpečiť, že všetci tí drtiči kostí, vypichovači očí by v danej situácii prví pustili do gatí a nezmohli by sa na nič. Drvivá väčšina ľudí nemá skúsenosti s bojovým umením, taktiež ani so psom, pretože ho nikdy nechovala. Rozhodol som sa, že vám postupne vykreslím rôzne modelové situácie, ktoré môžu nastať pri strete človeka s cudzím psom. Najčastejším prípadom je stretnutie človeka a psa niekde v parku, alebo na ulici pozostávajúcej s rodinných domov, kde sa proti vám zjaví znenazdajky pes. Čím väčší, tým väčšia hrôza. Ja by som nebezpečenstvo psa nepripisoval jeho veľkosti, ale stupňu agresivity. Priznám sa, že som sa ešte nestretol so psom, ktorý by ma pohrýzol. Nedá sa povedať, že by som k tomu nemal blízko, ale vždy som sa riadil inštinktom a svojimi skúsenosťami. Tých psov len v mojom útulku bolo niekoľko stoviek. To hovorím o agresívnych psoch. Všetkých dohromady bolo viac ako štyri tisíc. Pes na vás nikdy bez príčiny nezaútočí. Vždy ho k tomu vedie určitá "provokácia" z vašej strany, aj keď si to neuvedomujete. Buď je to joging, jazda na bicykli, alebo rýchla chôdza, vstup na jeho pozemok, stráženie predmetov(deka na pláži), stráženie šteniat, ba dokonca malých detí. Ak chcete vyviaznuť so zdravou kožou, musíte sa dohodnúť a nájsť kompromis, aby pes mal pocit, že i keď si nezahryzol, predsa len vyhral. Ješitnosť tu nemá miesta. Taktiež by bolo dobré odhadnúť dôvody správania sa psa. Moje skúsenosti mi hovoria, že čím väčší pes, tým menší problém. Veľký pes si je v cudzom prostredí vedomý svojej sily a skôr ho láka spoznávať nové veci, ako útočiť. K útoku ho vedie hysterický strach obete, ktorá radšej zomrie, len aby sa nenechala očuchať. Vtedy je pes zmätený a toto nevhodné správanie pripisuje k útoku na svoju bezpečnosť, čím je problém na streche. Najčastejšie útočia malí vynervovaní a zakomplexovaní krpci, ktorí cítia prítomnosť svojho majiteľa, ako ochrancu v prípade, že by dostali na frak.

Model, keď veľký pes leží pred otvorenou bránou svojej záhrady:

Vykračujete si a zrazu sa pred vami objaví ležiaci pes. Pes má pocit, že stráži svoje teritórium. Hlasitým vrčaním vám dáva najavo, že vstupujete na jeho pozemok. Pomaly sa dvíha a vykročí smerom k vám. Je to nepríjemná situácia a ťažko teraz radiť, aby ste zachovali pevné nervy. Ak však chcete vyviaznuť so zdravou kožou mali by ste sa riadiť mojimi pokynmi a nič nenechať na náhodu, pretože 80% ľudí sa dá na útek, ktorý vyprovokuje psa k prenasledovaniu a k následnému uhryznutiu. Takže pokojne stojíte a pozeráte niekde do priestoru. Ak pes prichádza k vám pomalým tempom, snažíte sa stáť priamo proti nemu. Pomaly napínate svaly a mierne rozpažujete(ježkovia pod pazuchou). Pes k vám príde a začne si vás očuchávať. Ak sa ježí, je jasné, že si neverí a čaká čo i len na náznak pohybu, aby zaútočil. Vtedy sa musíte "naježiť" aj vy. Viem, zdá sa vám to nepochopiteľné, ale musíte pomaly dvíhať ruky, ako keby ste chceli strašiť deti. Pozor, opisujem prípad stretu s veľkým psom (cca 25 kg a viac). Vy sa nesmiete pohnúť i keď viem, že to nie je jednoduché. Mali by ste dostávať zo seba nejaké ukľudňujúce zvuky. Niekto spomenul, že je to dehonestujúce, aby skučal, tak môže pískať dlhými tiahlymi tónmi. Nesmiete zo seba vydať zvuk podobný vrčaniu, pretože to je pre psa výzva na útok. Vo svojom strnulom postoji pokračujete a otáčate dlaňami v zápästí v rytme vrtenia chvosta. Som presvedčený, že pes po takomto kvalitnom prevedení od vás odíde a začne sa venovať značkovaniu svojho teritória. Stále vás však bude sledovať. Pomalými krokmi by ste mali vycúvať a prejsť ulicu iným smerom.

Iná je situácia, keď pes proti vám vyrazí rýchlym tempom. V týchto prípadoch sa väčšinou jedná o malých psov, ale postup je rovnaký a platí pre všetky plemená Vtedy by ste sa mali prikrčiť a náhle postaviť pevne na nohy. Pes, ktorý proti vám vyrazil priamočiaro sa zháči, pribrzdí a obehne vás z druhej strany. Malo by to vyzerať tak, ako keby ste zo zeme dvíhali kameň. Ľudia majú mylnú predstavu, že pes to rozpozná a bojí sa kameňa. Nie on sa zľakne vášho náhleho zväčšenia objemu. Vo väčšine prípadov sa najmä malí psi dajú zbabelo na útek. Kto videl v takejto situácii mačku mi dá určite za pravdu. Ak to nevzdá, musíte sa k nemu obrátiť čelom a sledovať jeho pohyb. Nesmie sa k vám dostať z boku. Mali by ste byť prikrčení v predklone, aby ste mali ruky stále pred sebou mierne roztiahnuté. Pes bude jednať veľmi rýchlo. Bude vás obiehať a zúrivo štekať. Vy sa musíte stále točiť jeho smerom a nepohnúť sa z miesta. Pokiaľ vydržíte v tomto postoji, určite sa vám nič nestane. Môže to byť aj pitbull. Predpokladám, že u každého stúpne hladina adrenalínu na najvyššiu mieru. I ja keď toto píšem, mám pocit, že to prežívam znova a ježia sa mi chlpy na rukách. S príchodom adrenalínu do krvi sa začnete hnevať a pes to vycíti. Viem, že vám narastie sebavedomie, keď budete vidieť, ako dokážete udržať psa od tela Pokiaľ sa pes neukľudní musíte s ním stále "tancovať". Nech vás ani len nenapadne prestať, keď uvidíte majiteľa. Psa jeho prítomnosť len povzbudí a prúser je na streche. Musíte sa riadiť mojimi pokynmi až do chvíle, kým majiteľ svojho psa nezaistí. Ak sa však majiteľ nedostaví, musíte čakať kým sa pes ukľudní. Ak sa prestane točiť okolo vás a postaví sa proti vám, pomaly začnite cúvať a držte ho stále svojim prikrčeným postojom a rukami pred sebou v určitej vzdialenosti. Pes by už nemal zaútočiť. Smelo sa mu pozrite do očí, pretože ste víťaz, ale stále sa majte napozore. Nesmiete poľaviť ani na sekundu. Sami uvidíte, ako upadá nervozita zo psa. Prestane štekať, srsť sa mu vyrovná a vo väčšine prípadov začne vrtieť chvostom. Keď sme pri tom chvoste, nikdy neberte psa s vrtiacim chvostom, ako priateľa. Je veľmi veľa spôsobov vrtenia chvosta. Všetko závisí od jeho postavenia a intenzity, ale o tom niekedy na budúce. V tomto prípade pes vrtí chvostom na znak prímeria, ktoré je však veľmi krehké. Z toho dôvodu musíte byť v strehu a čakať kým od vás neodíde. Tiež by mal z pravidla odísť k najbližšiemu kríčku alebo stĺpiku a za hlasitého vrčania značkovať. Vtedy boj skončil. On vás vytlačil za hranicu svojho územia a vy ste vycúvali so zdravou kožou. Väčšinou v takýchto prípadoch je na ulici veľa hluku a zbehnú sa ľudia, ktorí odpútajú pozornosť psa od vás. Vám nezostáva nič iné, len si dať poriadneho panáka, vyhľadať majiteľa a rozbiť mu hubu.

Tieto a im podobné situácie som zažil, keď ma zavolali policajti, ktorí nemohli strieľať v obytnej štvrti a psy ohrozovali okoloidúcich chodcov. Moja úloha ešte neskončila. Musel som agresívnych psov odchytiť. To však od vás nikto nebude chcieť.

Na budúce si predstavíme inú modelovú situáciu, napríklad napadnutie človeka so svojim psom, voľne pobehujúcim psom