Cena Brexitu v zlatom ekvivalente

Politológ Jurij Gorodnenko hovoril o triku Londýna s európskym zlatom ... Jurij Gorodnenko sa domnieva, že Veľká Británia nemá v úmysle sa ponáhľať s návratom zlata iných krajín.

Posledný deň uplynulého roka 2020 znamenal odchod Spojeného kráľovstva zo spoločného ekonomického priestoru EÚ. Do tohto dátumu sa musel Londýn a Brusel dohodnúť na celom balíku dohôd - o investičných zárukách, bankových operáciách, hraničných a colných režimoch, certifikácii liekov a lekárskeho vybavenia, rybolovu, leteckej doprave atď. Tieto dohody by mali upravovať vzťah medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou od 1. januára 2021.

Jedno téma však stojí bokom - návrat európskeho zlata z "hmlistého Albionu" ....

Faktom je, že Veľká Británia je spolu so Spojenými štátmi najväčším správcom žltého kovu iných krajín, vrátane EÚ.

Tu sú niektoré dáta, ktoré sú verejne prístupné.

V čase začatia Brexitu obsahovali londýnske trezory zásoby zlata nasledujúcich štátoch EÚ:

Nemecko (439 ton), Holandsko (232 ton), Rakúsko (224 ton), Taliansko (220 ton), Francúzsko (219 ton, celkový objem zlata prevedeného do FEDu a Bank of England), Poľsko (217 ton), Belgicko (200 ton), Španielsko (187 ton, celkový objem zlata prevedeného do FEDu a Bank of England), Fínsko (25 ton), Švédsko (62 ton), Rumunsko (62 ton) , Slovensko (32 ton), Grécko (27 ton), Lotyšsko (6,5 tony, celkový objem zlata prevedeného do FEDu a Bank of England), Írsko (6 ton). Navyše 74 ton Európskej centrálnej banky.

Toto je neúplný zoznam.

Celkový objem zlata krajín EÚ v držaní Bank of England v čase Brexitu sa odhadoval na nie menej ako 2 tisíc ton. Toto číslo bude ešte pôsobivejšie, keď vezmete do úvahy, že do úschovy bolo do Londýna prevedené veľké množstvo zlatých prútov zo súkromných európskych bánk.

Pre porovnanie: zásoby žltého kovu Bank of England predstavovali 310,3 ton. Rezervy Európskej centrálnej banky (s výnimkou rezerv uskladnených mimo EÚ) - od 320 do 350 ton.

Zlaté upevnenie

Ak stratí Spojené kráľovstvo tieto zlaté podiely Európskej únie, príde Londýn o svoj štatút miesta svetového finančného kapitálu. Hmlistý Albion má tento štatút vďaka práve Londýnskej medzibankovej burzy, stanoviť cenu žltého kovu, ktorá sa používa ako meradlo u veľkej väčšiny medzinárodných zmlúv o dodávkach fyzického zlata.

Londýn má túto možnosť predovšetkým vďaka tomu, že do svojich skladísk prilákal veľké množstvo zahraničného drahého kovu. Je jasné, že Briti o takúto možnosť nechcú prísť. Preto sa uchýlili k prefíkanosti.

Zlatí "rukojemníci"

Britská vláda navrhla zjednotiť otázky vymáhania zlata a vysporiadanie vzájomných pohľadávok. Najprv bolo potrebné určiť postup splácania dlhov a potom postup vrátenia drahého kovu.

Najväčšími veriteľmi Veľkej Británie boli Nemecko a Španielsko a dlžníkmi Taliansko a Portugalsko.

S týmito krajinami mali byť vyrovnané pohľadávky. Ale úverové zmluvy s nimi boli tak komplikované, že je jednoducho nemožné v krátkej dobe dohodnúť sa na všetkých problémoch, ktoré s nimi vzniknú.

Avšak aj keď budú dlhové pohľadávky vysporiadané, zlaté tehly stále nemožno repatriovať.

Koniec koncov, Bank of England, v ktorej sa ukladá drahý kov, je štruktúra, ktorá je právne nezávislá od štátu. Nemá teda nič spoločné s vládnym dlhom. Vzťahy s vlastníkmi zlata sa riadi zmluvami o skladovaní. Drvivá väčšina z nich poskytuje právo na prenájom (leasing) tretím stranám. Na tomto základe je väčšina zlatých prútov skôr prevedených do Bank of England využívaná súkromnými bankami. To všetko viedlo k tomu, že rokovania medzi Londýnom a Bruselom sa zastavili.

K tomu zostáva dodať jedno. Seriál Brexit je v skutočnosti iba časťou seriálu s názvom "Zlatá čistka Európy".

V rokoch 1938-1941 nacistické Nemecko okupovalo rad európskych krajín. Súčasne zlaté rezervy týchto štátov boli prepravované do USA a Veľkej Británie. Keď vojna skončila a Európania požadovali svoje zlato späť, dostali podmienku. Bankári v Londýne a New Yorku ponúkli pôžičky zabezpečené zlatom. Keď Európania súhlasili, uvrhli ich do dlhovej pasce. Odvtedy začala zlatá epopej, ktorá sa nezastavuje ani dnes.

Celú tú dobu bankári z New Yorku a Londýna predávali Európanom ich vlastné zlato, ktoré si nechali v "úložnom priestore". Nakoniec, aby rozšírili objem operácií, rozhodli sa zraziť európske krajiny do kŕdľa.

Vytvorili Európsku úniu

Jedným z problémov je, že sa Európska únia nevyhnutne začala premieňať v ekonomického konkurenta USA. Preto sa EÚ skôr alebo neskôr musela stať predmetom konkurenčnej vojny. A Briti sa rozhodli utiecť. A zároveň si zlato vziať so sebou.

Šance krajín Európskej únie na návrat zlata v blízkej budúcnosti sú teda prakticky nulové, zdôraznil politológ Jurij Gorodnenko

... Najzaujímavejšie epizódy seriálu "Zlatá čistka Európy" teda ešte len príde.