Ještě jednou na téma sionismu

Ked duchovny otec sionizmu Theodor Herzl vydal v roku 1896 publikaciu pod nazvom Der Judenstaat, ktora sa stala pracovnym manualom svetoveho sionistickeho hnutia, ktore sa oficialne prezentovalo hned rok na to, na tzv. Prvom svetovom sionistickom kongrese v Bazileji, bolo zainteresovanym jasne, ze sionisti si nemienia zalozit svoj stat kdesi v Negevskej pusti, ale na uzemi, kde kazdy meter stvorcovy mal uz davno svojho majitela.

Zakladatelia sionistickeho statu Izrael tak stali pred nelahkou ulohou, ako naplnit Herzlovu viziu. Treba si velmi dobre uvedomit, ze vedenie plnohodnotneho zidovskeho zivota (© Yorai, v dalsom uz len pod skratkou PZZ) podla vtedajsich (a samozrejme aj sucasnych) predstav proponentov sionizmu si vyzadovalo naplnenie troch zasadnych podmienok a to: (1) Vytvorenie vlastneho statu, (2) zabezpecenie statusu vacsinoveho naroda Zidom a (3) uzakonenie sionizmu za statnu ideologiou. Ako vsak realizovat taketo nieco na Palestincami husto osidlenom uzemi, kde ich pocet percentualne viacnasobne prevysoval horuckovite zvazanych zidovskych pristahovalcov. Tazko bolo mozne predpokladat, ze niekto dobrovolne opusti svoje rodisko, len preto, ze si to sionisti dali do svojho akcneho programu. Samozrejme, ze tieto ciele, ktore sledoval sionizmus od svojho vzniku, nezostali utajene ani pred povodnym obyvatelstvom Palestiny a nekontrolovatelne vlny zidovskych pristahovalcov vzbudzovali vsetko mozne len nie doveru.

Neustaly priliv zidovskych emigrantov mal za nasledok prirodzeny narast napatia, ktore sa casom stalo zarodkom nasilnosti na oboch stranach. Palestinska pozicia v pociatkoch konfliktu bola formovana nielen z pocitu ohrozenia svojej uzemnej celistvosti (hoci palestinska samosprava v tom case spadala pod mandat GB) ale aj z pocitu individualneho ohrozenia. Presne taky isty pocit individualneho ohrozenia mali aj zidovsky pristahovalci, ktori boli sionistickymi oraganizaciami (a je tomu tak dodnes) hufne verbovani a zvazani do Palestiny. Sionisticky vodcovia jednoducho potrebovali na presadenie svojich cielov, vybudovat dostatocne pocetnu armadu pesiakov k obsadzovaniu uzemi, ktore sa mali neskor stat zakladom statu Izrael. Nema zmysel na tomto mieste zacat vyratuvat, kto komu co spravil, pretoze nevinych obeti je dost na oboch stranach. Ci uz to boli Palestincami pozabijani Zidovsky osadnici na sionistami zabratych palestinskych uzemiach, alebo to bol sionistami vykonany masaker v Deir Yassin. Jedno vsak popriet nemozno. Masaker v Deir Yassin sa stal zapalnou snurou, ktora viedla k prvej izraelsko - arabskej vojne pat tyzdnov nato.

Prv nez vsak doslo k spomenutej vojne, Sionisti dokonale vyuzili konflikt k tomu, aby pokrocili vo svojom projekte o zabezpecenie PZZ, co najdalej. Postarali sa o "vyludnenie" tych uzemi nad ktorymi potrebovali ziskat kontrolu a Palestinci unikali v panike z teroru siriaceho sionistickymi organizaciami ako Irgun, Lehi pripadne ilegalnou sionistickou armadou Hagannah O "ilegalnej" hovorim preto, pretoze toto vsetko sa stale odohravalo pod mandatom GB, kde na jej poriadkove sily sa utoky zo stran militantnych sionistov stupnovali (ci na britske poriadkove jednotky utocili aj Palestinci sa mi nepodarilo zistit, ale ak ano rad sa necham o tom poucit).

V prvej faze (pocnuc rokom 1947) sa podarilo sionistom vypudit 726 tisic Palestincov aspon podla UN zdroja. Izraelske pramene uvadzaju cosi vyse pol miliona a palestinske okolo miliona utecencov. Nech uz zoberieme za zaklad hociaku cifru, jedna sa o obrovsky pocet ludi. Ci sa rozhodneme verit oficialnej Izraelskej verzii, ze Palestinci odisli zo svojich obydli dobrovolne, aby vyprazdnili priestor pre ocakavany vpad vojsk Egypta, Syrie a Jordanska, alebo sa najde niekto kto bude povazovat za presvedcivejsie autenticke vypovede palestinskych utecencov, ze pricinou panickeho uteku bola vlna teroru zo strany militantnych sionistickych organizacii pri etnickych cistkach na uzemi Izraela, ktore vyvrcholili uz spominanym masakrom v Deir Yassin, na tragickom osude utecencov to vela nezmeni. Vinit vsak Palestinskych utecencov za to, ze sa nenechali absorbovat do demografickych struktur statov, ktore im poskytli utecenecky status (oficialny Izrael takymto obvinenim operuje) je prinajmensom pokrytecke, ak vezmeme do uvahy fakt, ze Zidia sami odolavali takejto asimilacii predsa len o nejaku tu historicku dobu dlhsie.

Vinit Palestincov za boj o svoju vlast je vsak este viac nemoralnejsie, pretoze zrovna takyto boj odsudzuju ti (sionisti), ktori si zobrali za zaklad svojich narokov na palestinske uzemie zapis, ktory si pred par tisicrociami zapisali do svojej Velkej knihy, podla ktoreho im bolo toto uzemie pridelene Vsemohucim, co im nasledne dava (aspon tak sa sionisti spravaju) totalnu legitimitu vyzadovat od sveta (vcitane Palestincov) uznanie ich vysostneho prava na toto uzemie. Inymi slovami, takymto pristupom konci akakolvek debata o moznosti na spravodlivy kompromis davno pred tym, nez by vobec zacala.

Prilis vela paradoxov na to, aby Sionisticky Izrael dokazal presvedcit svet o svojej uprimnej snahe o docielenie spravodliveho riesenia konfliktu. Preco zdoraznujem sionisticky? Pretoze je tu aj iny Izrael, ktory vidi v sionizme mokvavu lepru na rozjatrenej rane palestinskeho problemu. Tento iny Izrael spolupracuje so svojimi palestinskymi partnermi na dosiahnuti skutocneho riesenia, ktore bude stat obe strany nesmierne politicke obete, ale vedomie, ze len taketo obete dokazu pripravit spolocnu platformu pre dosiahnutie konecnej dohody k nastoleniu trvaleho mieru v oblasti, je nesmiernou motivaciou aj napriek perzekucnym snaham zo strany dnesnej izraelskej administrativy. Je smutne, ze sionisticky Izrael zotrvava vo svojom sebanicivom tazeni (vyhnem sa rozoberaniu mozneho sirsieho dopadu na cely svet), ktore prinasa neskutocne utrpenie nielen Palestincom, ale stoji aj v pozadi stoviek nevinnych zidovskych obeti. Sionistami do nekonecna omielana ich verzia pricin pociatkov konfliktu trvajuceho az dodnes je posunuta az do roku 1948 kedy arabske staty, pat tyzdnov po masakri v Deir Yassin, napadli Izrael za ucelom "zahnania sionistov do mora".

Zahnanie do mora skoncilo fiaskom pre vtedajsi arabsky svet a statisice Palestinskych utecencov spolu s tisickami novych obeti z na oboch stranach zostavaju krvavym vykricnikom aj pre dnesne dni. Tato pred vyse patdesiat rokmi vyslovena hrozba zahnanatia do mora zotrvava dostacujucim motivom pre sionistov, aby uplatnovali na Palestincoch permanentne ponizovanie a praktizovanie kolektivnej viny, metodami ktorej okliestuju zakladne ludske prava pre Palestincov. Sionisti tak vytvaraju priam sklennikove podmienky pre radikalizaciu palestinskeho hnutia odporu. Proti jednej z najlepsie vyzbrojenych armad sveta tak bojuju na jednom fronte palestinsky fanaticky zufalci (alebo zufali fanatici?) jedinou zbranou ktoru maju - vlastnym zivotom, ktory v neludskych podmienkach v ktorych ziju, stratil pre nich akukolvek cenu. Z nasho pohladu je to urcite akt nepochopitelny a gratulujme si, ze sme nikdy neboli vystaveni takej situacii, aby sme to pochopili.

Skusil sa vsak niekto zamysliet nad tym ako by sa vyvijal dnesny scenar, keby Palestinci jednoducho a bez reptania acceptovali fakt, ze si nejaky iny narod uzmysel vybudovat na ich uzemi vlastny stat? Pripustme nachvilu myslienku, ze by tomu ozaj tak bolo, teda to cim argumentuju dnes aj sionisti, ked tvrdia ze nebyt odporu proti zalozeniu Izraela mohol Palestinsky stat slavit dnes svoje 55 vyrocie. Ako by sa vsak v takom pripade naplnalo sionisticke zhmotnenie po PZZ, ked zakladnou a nediskutovatelnou podmienkou PZZ je zabezpecenie, co najvacsej "cistoty" (rozumej v religiozno-etnickom slova zmysle) izraelskeho statu pri povodnych (rozumej stav pred etnickymi cistkami) percentach narodnostneho zlozenia o tom ani zmienky.

Zrejme sionisticky plan s akuto verziu jednoducho nepripustal (ak ano rad sa necham poucit).

Sionizmus - nech to znie hociako cynicky - jednoducho potrebuje konflikty z ktorych tazi potrebny material k stavbe svojho "cisteho" statu. Cim dlhsie bude trvat palestinsky vzdor proti Izraelskej okupacii, tym mensia nadej na vytvorenie vlastneho Palestinskeho statu. Je vsak riesenim rezignacia?

Historia ukazuje, ze pokial sionizmus zostava statnou ideologiou Izraela, tak k rovnocennej dohode jednoducho nemoze dojst.

Ako jedinecny priklad sluzi relativne pokojne obdobie pocas sprostredkovatelskych usili Clintonovej administrativy, kedy naplnanie Madridskych dohovorov (1991) a dohod z Osla podpisanych Arafatom a Yitzhak Rabinom (o zivot ho pripravila ruka roduverneho sionistu) o rieseni palestinskeho problemu, sa chylilo do zaverecnej fazy (napr. Jeruzalemom patrolovali spolocne izraelsko-palestinske hliadky, dojednavali sa zaverecne detaily fungovania mestskej spravy Jeruzalemu), ked svetom silne zarezonovala nadej na skutocny a trvaly mier v oblasti.

Nepoznam osobne mentalitu Ehmuda Baraka, ale nieco sa muselo stat, mozno ze mal len obycajny a docela pochopitelny starch o svoj zivot aby neskoncil ako Rabin, ked na zaverecnom sedeni v Camp Davide, kde sa vseobecne ocakaval podpis oboch delegacii pod navrh vzajomnych podmienok vzniku palestinskeho statu (mimochodom urceneho tym istym vynosom UN ako stat Izrael v 1947 roku, aj s presnym urcenim hranic) izraelska delegacia na cele s Barakom vsak prekvapivo predlozila taky navrh na uzemne usporiadanie Palestinskeho statu, ktory bol rozdeleny izraelskym uzemim do troch ohranicenych enklav. Proste navrh o ktorom aj Barak musel byt presvedceny ze je pre palestinsku stranu neprijatelnym.

Ako tento problem treba riesit to svetu ukazuje Ariel Sharon (prezivany tiez bulldozer) od prveho dna nastupu k moci. Pre najcerstvejsi prehlad kam to za ten cas dotiahol, staci si v akukolvek hodinu pustit televizor s prislusnym spravodajskym kanalom.

Samozrejme, ze z mienkotvornych medii bude prevladat nazor, ze za vsetko si mozu Palestinci sami (resp. Iraccania o nejaku tu desiatku kilometrov dalej) pretoze nespolupracuju tak, ako sa to od nich ocakava (rozumej ako je im diktovane).

Napada ma jedna bizardna konstrukcia, ktoru tu predostrem. Predstavte si ze je to vsetko naopak a Palestinci na svojom prvom Svetovom palestinskom kongrese (trebas v Bazileji 1897, nech je tu skutocna paralela) oznamia svetu, ze by si radi utvorili znovu svoj stat v Izraeli. Nasledne svetove Palestinske oraganizacie za vydatnej financnej pomoci palestinskych velkofinancnikov a palestinskych lobistickych skupin vo vsetkych vplyvnych vladach zacnu zvazat Palestincov z celeho sveta do Izraela... Mam pokracovat? Radsej nie, nie su to pre vas prave najprijemnejsie predstavy.

Vratme sa radsej k problemu palestinskych utecencov. Aby si sionisti zabezpecili vacsinu v Izraeli, prijali tzv. Zakon navratu, ktory garantuje kazdemu Zidovi javiacemu zaujem o PZZ v Izraeli automaticke obcianstvo so vsetkym, co k tomu prinalezi. Toto pravo je garantovane len Zidom, pretoze snahou sionistov je vybudovat co najcistejsi zidovsky stat. Uplne cisty vsak nebude nikdy, pretoze na prace ktore Zidia nechcu vykonavat a prace v sobotu (tzv. sabat boys) je dobre mat po ruke urcite percento nezidov. V sucasnom Izraeli je percento palestinskej populacie - povodne vacsinoveho naroda scvrknute na cosi vyse 20 %.

Ano, Palestinska mensina ma svojich zastupcov v Knessete, ale vzhladom na percento svojich volicov ma ich hlas asi taku vahu, aku mal kedysi hlas poslanca Demokratickej Strany v komunistickom parlamente socialistickeho Ceskoslovenska. Napriek tomu to umoznuje sionistom ohanat sa tymto faktom, ako nepopieratelnym dokazom demokracie sionistickeho rezimu.

A tak pod ruskom "demokracie" veselo odvadzaju vodne zdroje z palestinskych uzemi, klcuju palestinske olivove sady, zrovnavaju buldozermi cele stvrte a stavaju ploty hlboko v palestinskom uzemi, pretoze z akychsi nepochopitelnych pricin Palestinci nechcu akceptovat svoj osud a chodia sa trhat na kusy vybusninami do oblubenych zidovskych kaviarniciek.

Samozrejme, ze o zivot pride spusta nevinnych ludi, vacsinou mladych, iba stojacich na prahu svojho zivota a mozno, ze len o nieco starsich, alebo mladsich nez bol palestinsky samovrah. To co nasleduje je neopisatelny zial v rodinach nevinnych obeti ale ja v rodinach samovrahov, ktorym su (no question ask) automaticky splanirovane obydlia. Princip kolektivnej viny v praxi. Co na tom, ze nenavist voci sionistom este vzrastie, co tak asi ine moze z takehoto aktu vzist. (Ak ma niekto po ruke prijatelnu verziu o vychovnom charaktere takehoto nasadenia buldozerov, rad sa necham opat poucit.)

A mozno ze prave o to ide, cim vecsie ponizovanie Palestincov, tym vacsia bude ich nenavist, cim vacsia nenavist tym lahsie podlahnutie fanatickym extremistom, cim viac fabatickych extremistov, tym vacsia pravdepodobnost fanatickych samovrazednych utokov, cim viac samovrazednych utokov, tym viac odvetnych buldozerskych prac pri vykonavani "spravodliveho" kolektivneho trestu a kruh sa uzatvara. Pardon, v tomto pripade skor mozno povedat ze spirala narasta.

Otazka vsak nestoji aky chory mozog mohol takuto konstrukciu vymysliet?, ako skor ako chory musi byt mozog, co tieto suvislosti nechape?.

Chlapci moji zidovsky (dufam ze mi prepacite toto familiarne oslovenie), tu nikto nie je proti vam Zidom. Bezni Zidia su v tom uplne nevinne, pretoze ich povacsinou velmi silne religiozne citenie bolo znasilnene onou mokvavou leprou sionismu. Presne tak, ako miliony sovietskych obcanov verilo v uslachtilost komunizmu, tak vy ste sa nechali nainfikovat o uslachtilosti sionizmu. Komunizmus padol aj napriek tomu, ze to bol product rovnakej dielne, z ktorej vzisiel aj sionizmus.

Komunizmus zlyhal pretoze POPIERAL VIERU.

Sionizmus prekvita lebo ZNASILNIL VIERU.

Koniec sionizmu, a ja len verim, ze tomu bude skor, nez bude neskoro, pride az vtedy, ked svet vcitane vacsiny Zidov a ti su v tomto ocistovacom procese nahlavnejsou silou, konecne pochopi, akeho netvora tato znasilnena viera priniesla na svet.