Rozmanitosť a multikulturalizmus

Článek na Zvědavci (https://zvedavec.news)

URL adresa článku:
https://zvedavec.news/komentare/2003/12/747-rozmanitost-a-multikulturalizmus.htm

Všetci vieme, že svet sa stáva čoraz menší. Umožňujú to objavy, vynálezy a progres. Mnohé medzinárodné korporácie, ktoré mali len nedávno v zahraničí malé zastúpenia sa dnes stávajú skutočne medzinárodnými. Ich jedinou zástavou a lojalitou je profit. Sú nad národom, kultúrou, rasou, morálkou, zdravím, životným prostredím, čímkoľvek... Globálna koncentrácia obrovského bohatstva sa stala ťahačom, ktorý nahromaďuje obrovskú moc a váhu ako snežná guľa, ktorá sa mení na lavínu. Globalisti vládnu médiám, ktoré sú pretkané korporáciami a ktoré tiež sa stali skutočne medzinárodnými. S nimi kontrolujú demokracie, v ktorých ľudia nevedia rozpoznať slobodnú tlač od kontrolovanej.

Tvrdím, že každý národ má právo uchovať si svoje dedičstvo, svoju kultúru, svoju politickú a ekonomickú suverenitu - nechcem zakazovať spievanie kresťanských kolied na školách, nechcem aby moje deti boli pri prijímacích skúškach znevýhodňované len preto, lebo nepochádzajú z menšín, nechcem aby sa raz prebudili so zistením, že hovoria nesprávnym jazykom - slovenčinou.

Tak ako kedysi, aj dnes ma vedia iné kultúry nadchnúť. Viem sa zapáliť a čítať hodiny o kultúre arabskej, moslimskej, dokážem stráviť veľa času nad cestopismi z Číny, Indie a vlastne zo všetkých kútov sveta. Vždy som sa divil obvineniam, že moja vášeň k iným kultúram vychádza z xenofóbie a strachu voči nim. Snažil som sa poskladať kúsky mozaiky a zistiť kde je teda chyba. Veď ja sa ich predsa nebojím a v žiadnom prípade neprechovávam k Číňanom, Indom, Francúzom a iným národom negatívne pocity. Prečo by som aj mal? Mali by sme mať skôr obavy z tých, ktorí nás inštitucionálne nútia prechovávať k určitým etnikám pozitívne pocity. Vravia nám - toto si budete myslieť o tomto etniku, takto sa k nemu budete správať a takéto pocity prechovávať. Nedovolia iný názor, iný náhľad než ten, ktorý sami vytvorili a ktorý im z rôznych príčin vyhovuje. Pritom sa paradoxne prehlasujú za tolerantných a demokratov a nás ostatných sa snažia vyčleniť na okraj spoločnosti. Má to však háčik.

Tieto názory zdieľa väčšina spoločnosti. A tak sa stalo, že obvinili z rasizmu väčšinu - vraj tu je tzv. mäkký rasizmus a VŠETCI sme rasisti. (teda tuším vyše 80%). Zjavnú nelogickosť tejto očividnej propagandy nemôže zakryť ani protirečivá kampaň, ani hory televíznych šotov a reklám, ani stovky koncertov a vystúpení. Kampaň LPR nám vravela presne to - jej mottom bolo: "Nesúďte celok, ale jednotlivcov." V poriadku, s tým nemám problém. Problém je v tom, že v reálnom živote vyše 95 % Rómov spĺňa všeobecne prijaté predstavy.

Vzápätí nám však ten istý leták, ktorý nás nabáda posudzovať Rómov jednotlivo a nie ako celok vraví: 80% Slovákov sú rasisti. Nuž vskutku citlivé posúdenie jednotlivcov.

Občas mám zmiešané pocity nad tým, čo je skutočným cieľom takejto propagandy: pomôcť menšinám alebo rozoštvať proti sebe menšiny a majoritné obyvateľstvo a negatívne pocity a incidenty, ktoré takáto propaganda nevyhnutne vyvolá využiť na zavedenie prísnejšej legislatívy? Je to bludný kruh v ktorom si len málo ľudí uvedomí, že cenzorské zákony a obmedzujúca legislatíva je cieleným výsledkom vládnej propagandy.

Vráťme sa však ku krásam rozmanitosti, ako sa nám to snažia liberáli vykresliť. Domnievam sa, že budovanie McDonaldov a kokakoly na každom rohu ulice sveta neškodí len zdraviu občanov, je to uniformita, nie diverzita. (rozmanitosť) Je to unikultúrne, nie multikultúrne. Podporovanie masívnej imigrácie do západných národov nie je multikultúrne. Národy, z ktorých imigranti prišli ponúkajú skutočne iné kultúrne prostredie. Zapojac ich do jednej chaotickej masy nestvorí rozmanitosť ale zničí pôvodnú kultúru národa, do ktorého prišli. Nič neničí tak jedinečnosť kultúr ako globalizácia. Pozrite sa na televízne programy slovenských televíznych staníc a dostanete obraz o tom, čo je to globalizácia. Spýtajte sa ľudí na ich obľúbených hercov a zistíte čo je to globalizácia. Prejdite sa námestím a všímajte si nápisy, choďte do Polusu a dostanete lekciu z globalizácie.

Ničí jedinečné genetické dedičstvo a charakter tých ľudí a jedinečného národa, ktorí stvorili. Je skutočne pre Nemcov dobré to, aby boli Turci vo väčšine v ich vlastnej krajine? Je dobré prerobiť Nemecko na krajinu cudzincov na úkor pôvodných obyvateľov? Je dobré urobiť z časti Ameriky repliku Mexika?

Globalisti sa pokúšajú, aby sme počúvali tú istú hudbu, jedlo rovnaké jedlo, žili rovnakým spôsobom. Oni sú nepriatelia skutočnej rozmanitosti, nepriatelia slobody.

Ako môžu ľudia v Zurichu alebo Bruseli rozhodovať o tom, čo je dobré pre ľudí v Kašmíre alebo na Slovensku? Čím väčšia vláda, tým menej slobody. Skutočná sloboda pochádza od malej vlády a nie globálnej. Musíme žiť v harmónii so svojou krajinou, svojou kultúrou a svojimi ľuďmi.

Z hrdiel politikov, mimovládnych organizácií, ktorých záujem je skutočne nielen mimovládny ale aj mimonárodný, hercov, novinárov počúvame slová ako rozmanitosť alebo ešte lepšie "v rozmanitosti je naša sila" alebo "jednota v rozmanitosti." Na začiatku sa ľudia tomu smiali a neverili, že taká očividná hlúposť sa môže ujať. Ujala sa a viac... Kňazi nového svetového poriadku nám kážu nové pravdy, učia nás novým ideálom.

V najelementárnejšom zmysle slova, čím viac majú jednotlivci v skupine spoločné, tým je skupina harmonickejšia. A naopak, čím väčšie sú rasové, náboženské a kultúrne rozdiely, tým väčšia disharmónia. V Írsku napríklad sledujeme chronický zápas medzi Škótmi a Írmi alebo náboženské trenice medzi katolíkmi a protestantmi. Je rozmanitosť v Severnom Írsku jeho silou alebo je zdrojom ľudského utrpenia a bolesti?

Relatívne homogénne Írsko a Škótsko sú ďaleko menej sporné ako etnicky a nábožensky rozdielne Severné Írsko. Ďalším príkladom je krvavý konflikt v bývalej Juhoslávii, národa, ktorého rozmanitosť bola držaná pokope vládou sovietskeho Ruska. Po páde komunizmu bola pretrhnutá etnickou nenávisťou a konfliktmi. Bola rozmanitosť jej sila? Vo všetkých týchto štátoch a mnohých iných ani masívna hora propagandy neurobila nič na oddialenie katastrofy rozmanitosti.

Veľká časť vojen, ktoré sa vo svete vedú či už občianskeho alebo medzinárodného charakteru sú poháňané etnickou rozmanitosťou. Dokonca aj v agrárnom národe ako Rwanda sa kmeňová rozmanitosť nahromadila do najväčšej genocídy od konca Studenej vojny. Konflikty, ktoré som spomenul: Írsko, Juhoslávia a Rwanda boli všetky poháňané etnickými rozdielmi oveľa menej dramatickými ako sú rozdiely medzi hlavnými rasami.

Ak ktorákoľvek krajina by mohla slúžiť ako vzor rasovej rozmanitosti, je to Brazília, ktorá dosiahla taký stupeň rozmanitosti, aký egalitárski politici by radi videli aj v našej vlasti. V krajine je množstvo Indiánov a mesticov (miešancov), Afričanov a európskej menšiny. Aké harmonická, prosperujúca a bezpečná je Brazília? Napriek tomu, že je to krajina bohatá na zdroje, je značne chudobná, nevzdelaná a ničená epidemickým násilím. Rio de Janiero, najznámejšie mesto Brazílie a prekrásna metropola má 6000 vrážd za rok. Za posledných 10 rokov si vytrpela 60 000 vrážd, čo je viac ako straty Američanov vo vojne vo Vietname. Ak chcete monument oslavujúci rozmanitosť, tu je - desaťtisíce hrobov, ponurý recitál harmónie rozmanitosti.

Nútená rasová integrácia, "rozmanitosť vo vyučovaní" sprevádza úpadok každej spoločnosti, ktorá sa touto cestou vydala. Spôsobuje zníženie školských štandardov, zvýšenie kriminality, následný odchod všetkých slušných ľudí a ďalšie zhoršovanie. Ako príklad uvediem Gymnázium Jura Hronca v Bratislave, na Novohradskej ulici. Rozhodnutím politikov sa z tohto prestížneho gymnázia (je tu možnosť získať medzinárodnú maturitu v anglickom jazyku) stane pomník rozmanitosti. Rozhodnutím vlády sa tu od budúceho roka začína projekt súčasťou ktorého je zriadenie rómskej triedy s vyučovacím jazykom rómskym a anglickým. Ďalšia fáza projektu predpokladá prísun Rómov zo štátov východnej Európy na Slovensko na štúdium na tomto gymnáziu. Myslíte, že povesti, prestíži a kvalite tohto gymnázia prospeje takéto rozhodnutie?

Nie sú to len naše kultúrne tradície, ktoré sú pod paľbou. Je to naše presvedčenie, naše každodenné životy, naša budúcnosť. Chybná a pomýlená propaganda nás poúča o strachu z "inakosti". Bola to však rovnaká propaganda, dokonca jej rovnakí zástancovia, ktorí v 60 - tych rokoch v USA tvrdili, že Amerika si zmenou imigračnej politiky nezmení svoj dominantný demografický štatút. Pozrite sa na dnešnú Ameriku, pozrite sa na jej školstvo, najmä v mestách, kde sa rozmanitosti darí najviac.

Naše vlády sa problém nepokúšajú riešiť, záujem našich vlád o problém siaha len po direktívy Európskej únie, stokrát opakovaná lži a názory spoza oceánu prezentované z úst mimonárodných (rozumej mimovládnych) organizácií. Ak by ich problém zaujímal, nečerpali by vedomosti z organizácií, ktorých pracovná náplň je nenávisť na plný úväzok. Nenávisť k nášmu národu, nenávisť k našej kultúre, nenávisť k väčšine, nenávisť rasová, nenávisť etnická. Nie sú to ľudia, ktorí zdieľajú naše hodnoty, našu kultúru a naše tradície napriek tomu, že mnohí pochádzajú z tohto národa. O ich šéfoch to platí v menšej miere. Slovo tradície je im v skutočnosti nielen cudzie, ale dokonca protivné. Nepovedia vám to otvorene, ich činy však hovoria za nich.

Prvotným znakom rozmanitosti je odcudzenie a strata zmyslu spolupatričnosti. Ľudia žili v homogénnych spoločnostiach, zdieľali spoločné hodnoty a názory s ľuďmi okolo seba.

Bez homogenity nemajú ľudia v spoločnosti zmysel pre vlastnú identitu a stávajú sa "rozmanitými." Mladí ľudia hľadajú vzory a nachádzajú ich vo falošnom svete médií. Médií, ktoré ich učia o lákavom svete homosexuálov, lesbičiek a tí, ktorí hlásajú o rodine sú buď extrémisti alebo zastaralí spiatočníci. Rozmanitosť však nefunguje ani v Amerike. Ľudia sa inštinktívne cítia lepšie pri svojom druhu, pri "svojich". Len tak možno totiž vysvetliť v New Yorku štvrte ako Litle Italy (Malé Taliansko), China Town (Čínske mesto) a mnohé ďalšie, v ktorých sa zoskupujú komunity, ktoré zdieľajú spoločné hodnoty, ktorých spája spoločná história, kultúra a identita.

Politici sa však o budúcnosť svojich detí báť nemusia, pretože zákony rozmanitosti sa ich nikdy nedotknú. Rozmanitosť je pre mnohých spôsob ako sa dostať hore, ako spraviť kariéru. Bohatí vedia, že rozmanitosť je hlúposť a nikdy by svoje dieťa nedali do školy, ktorá má vysoké percento Rómov. Myslia si: "Je to hlúposť ale predsa nezatiahnem do toho seba a svoju rodinu. Použijem svoje bohatstvo a vplyv na to, aby som sa izoloval. Prečo by som sa mal strachovať o ostatných, keď nemusím. Naša civilizácia sa potápa, ja však mám záchranný čln." Ich verejne hlásané pravdy pre nás všetkých prestávajú platiť za prahom ich vlastného domu. Herci, novinári a všetci vykričaní zástancovia globalizácie, rozmanitosti a multikulturalizmu sa nemusia báť, že ich deti budú trpieť rozmanitosťou a multikulturalizmom. Ani jeden z nich nedá svoje dieťa na Gymnázium Jura Hronca do jednej triedy s maďarskými a rumunskými Rómmi aby sa učili rómštinu.

Našou prvoradou úlohou je schopnosť rozoznať propagandu od pravdy, šikovne podsunutú správu od reality, schopnosť vytvoriť si na veci vlastný názor na základe zdravého rozumu, na základe vlastného pozorovania a analyzovania sveta, na základe múdrostí našich otcov, inak sa utopíme v mori banalít, ktorých jediným cieľom je zakryť pravdu a odvrátiť našu pozornosť od vecí dôležitých.

Podobne to vyslovil aj Huxley alebo Orwell. Zatiaľ čo sa Orwel obával, že raz budú zakázané knihy, Huxley vyslovil názor, že nebude dôvod ich zakazovať, pretože tu nebude nikto, kto by ich chcel čítať. Orwel sa obával, že pravda bude pred nami ukrývaná, Huxley tvrdil, že pravda sa utopí v mori banalít. Orwel napísal, že všetci budeme zajatcami vlastnej kultúry, Huxley sa obával, že naša kultúra sa stane bezvýznamnou. Orwel sa obával, že nás nakoniec zničí to, čo nenávidíme, Huxley naopak tvrdil, že nás zničí to, čo milujeme. Pravda je najskôr kombinácia oboch názorov.

Zamyslime sa nabudúce, keď nám budú chcieť nahovárať veci tak zjavne nelogické, ako sú tie o rozmanitosti a multikulturalizme.

Převzato ze stránek Proti prúdu.

Článek byl publikován 11.12.2003


© 2024-1999 Vladimír Stwora
Článek je možno dále šířit podle licence Creative Common.