ECB kupuje Európu

Držím Ti palce, Európa. Z trpkého príkladu USA a FEDu si sa bohužiaľ nepoučila. Možno preto, že to je jeden veľký projekt riadený odniekiaľ z jednej kancelárie. Z ECB sa stáva vládca nad celou Európou, a to pomocou podvodu, ktorým je de facto obyčajné falšovania peňazí. A vkladanie nekrytých peňazí do obehu rýchlosťou 60 mld EURO za mesiac je už celkom veľký podvod. Ako taký podvod vyzerá?

Na začiatku sú samostatné suverénne štáty so samostatnou menou a suverénnymi centrálnymi bankami, ktorým sa pod zámienkou blahobytu, voľného obchodu a ďalších vymožeností vnúti myšlienka spoločenstiev s jednotnou menou. Štáty a jednotlivé vlády zatiaľ trochu frflú, ale za pomocou mediálneho tlaku na tých, ktorí nerozhodujú a za finančnej podpory tým, ktorí áno, sa to stane. To bol krok číslo jedna.

Potom nastáva krok číslo dva. Miesto zodpovednej fiškálnej politiky, podpory regionálneho priemyslu, podpory regionálneho poľnohospodárstva, podpory voľného obchodu, zníženia daní, zníženia administratívy, zníženia výdavkov na obranu, sa stáva pravý opak. Všetko sa zošnuruje nezmyselnými pravidlami, reguláciami, doplní dotáciami určenými zvyčajne len veľkým hráčom. Všetko regionálne sa zničí, zničí sa podhubie vznikajúcich malých a stredných podnikov, aby sa urobil priestor veľkým hráčom vrátane tých správnych bánk.

Krok číslo tri. Dotácie nikomu nevadia, ani tým, ktorí sa k nim nikdy nedostanú. Psychologický efekt výborný. EÚ dáva peniaze = kto dáva peniaze, nemôže byť zlý. Tí, ktorí ich dostanú sú chytení v kruhu bezprácneho života a už vedia, že sa nemusia snažiť niečo “vymyslieť”, aby prerazili a na svoj život si zarobili sami poctivou prácou či svojou hlavou. Všetci si myslia, že EÚ je taký somárik, ktorý dáva peniaze a nič za to nechce. On vlastne je. Teraz nič nechce, lebo on si to vezme až na konci. A všetko. Navyše somárik má úplne neobmedzené zdroje peňazí, pretože nad ním nie je žiadna kontrola a ním vytlačené a do obehu peniaze nemajú žiadne krytie. Môže ich tlačiť, koľko chce.

Krok číslo štyri. EÚ cez vytvorenú sieť skorumpovaných úradníkov (Brusel) začne ovplyvňovať procesy v predtým suverénnych štátoch a to zase cez svojich skorumpovaných lokálnych politikov a ich strany. Banky, ktoré spadajú pod kuratelu vrchného tlačiara (ECB) začnú do systému pod tlakom pchať lacné peniaze, ktoré si predtým ich matka zadarmo vytvorila, takže aj 0% úrokov znamená veľký výnos. To je dobré si zapamätať! Lokálni skorumpovaní politici a strany (pravicové aj ľavicové) začnú viesť nezodpovednú fiškálnu politiku a začnú štát zadlžovať pomocou pôžičiek, ktoré z väčšej či menšej časti rozkrádajú na predražených projektoch, ktoré mnohokrát štát a jeho občania nepotrebujú.

Krok číslo päť. Komerčné banky rovnakým spôsobom zadlžujú a “predlžujú” súkromný sektor, to znamená občanov, podnikateľov a firmy. Keď Vám lokálna banka požičia peniaze na 3-5%, neznamená to, že jej zisk je 3-5% po odpočítaní administratívnych nákladov a zaplatení daní. Lokálna banka de facto “vyperie”, tj. uvedie do obehu nelegálne vytlačené bankovky, ktoré dostane od ECB a o tento zisk sa podelí. Na trhu vzniká pocit ľahkosti bytia, stavia sa, predáva sa a to až do momentu, kedy sa ucho odtrhne, alebo skôr ako to poznáme z posledných rokov, keď spľasne bublina. Tá realitná.

Krok číslo šesť. Keď si skorumpovaný politik, politická strana či vláda vezme pôžičky, aby mohla viesť svoj honosný život na dlh, musí veriteľovi niečo dať do zástavy. Keď to nie je priama privatizácia niečoho, čo nášho veriteľa veľmi zaujíma a na čom začne veľa zarábať (fabriky, letiská, diaľnice, prístavy, lesy, pôda, atď.), čím len zoberie ďalší príjem zo štátnej kasy predtým suverénneho štátu, uspokojí sa s dlhopismi. Štát vydá dlhopisy, ktoré si vezme veriteľ, teda väčšinou banka určená k tejto transakcii. Pod ECB v súčasnosti spadá asi 180 európskych bánk, ktoré sú de facto jej dcérami. A od všetkých týchto lokálnych bánk teraz ECB vykúpi všetky tie dlhopisy, čím si kúpi celú zadlženú Európu. Lebo staré príslovie hovorí, že kto riadi (rozumej vlastní) dlh, riadi (rozumej vlastní) aj dlžníka.

Krok číslo sedem. Prehltnite prášok, sadnite si a v kľude si spočítajte, koľko že musela ECB (a za ňou skrytí vlastníci) vynaložiť peňazí, aby si kúpila celú Európu. Ak Vám vyšli miliardy alebo bilióny EURO, prepadli ste pri skúške. Stálo ju to niekoľko desiatok rokov príprav, náklady na nákup tlačiarní, tlačové farby, tlačové papiere a prevádzku tlačiarní. To je všetko. Tlačia peniaze bez kontroly. A ešte raz, tlačia peniaze BEZ KONTROLY. Nimi tlačené peniaze nemusia byť kryté zlatom, či inými aktívami, takže oni nič neriskujú. Len získavajú. A to budúcnosť nás všetkých.

Kým budú existovať tieto súkromné?!? tlačiarne papierikov, ktorými sú ECB a FED, ktoré budú doslova a do písmena ničiť všetko zdravé, budeme veľmi blízko k niečomu oveľa horšiemu.

Zdroj: Martin Ramboch, Internet