Vánoce v útulku - příběh druhý - o psech

Po predošlej zime som bol presvedčený, že nás už nič vážnejšie nemôže prekvapiť. Žili sme v domienke, že máme dostatok skúseností z predchádzajúceho zimného obdobia. Odstránili sme všetky nedostatky, ktoré by mohli ohroziť chod útulku. Mali sme omnoho lepšie technické vybavenie na prípravu a uskladnenie krmiva, kvalitnejšie zateplené koterce a psíkov vo výbornej kondícii. Ani vo sne ma nenapadlo, že život nám môže priniesť ešte nejedno prekvapenie. Druhé Vianoce v našom útulku neboli o nič menej dramatické, ako prvé. Všetkému predchádzala udalosť, ktorá sa odohrala ešte v lete.

Z kapacitných dôvodov, nakoľko sme boli preplnení, boli sme nútení umiestňovať aj niekoľko psov do jedného koterca. Nemohli sme si dovoliť inú možnosť, ak sme nechceli prebytočné zvieratá utrácať. Tento problém riešime takmer denne. Vždy sa snažíme, aby psi, ktorí sú spolu ustajnení v jednom koterci, boli vyrovnanej fyzickej konštitúcie a povahy. Je to nesmierne dôležité, aby sa psy zbytočne nenapádali a v prípade vzniknutej vzájomnej bitky boli na tom približne rovnako. Niekedy sme ich mali pohromade aj po štyroch. Psy sú síce zvieratá pôvodom žijúce vo svorke, ale potrebujú určitý priestor, ktorý nesmie byť stiesnený. Každý slabší pes by mal mať možnosť úniku. Našťastie máme dostatočne veľké koterce a v čase núdze môžeme na kratší čas použiť i túto možnosť. Nepísaným pravidlom, ktoré dodržiavame, je ustajňovanie zvierat podľa pohlavia.

Už sme mali nášho Zika. V minulosti som sa zmienil, že je to pes, ktorý stráži v našej neprítomnosti celé zariadenie. Tak, ako je nekompromisný voči cudzím ľuďom, tak aj voči všetkému živému, vrátane psov. Je to pitbull. V zariadení sme mali aj sučku rovnakého plemena. Keď dospela, nebolo možné jej spoločné ustajnenie s inými sučkami. Jednoducho bola veľmi dominantná a neprispôsobivá k iným psom. Od šteňaťa bola pripravovaná na zápasy. Kupodivu, k Zikovi prejavovala náklonnosť. Možno to bolo spôsobené rovnakou príslušnosťou k rase, pretože pochádzala z prostredia, kde žilo veľa pitbullov pohromade. Rozhodol som sa, že ju ustajním spolu s ním do jedného koterca i napriek riziku, že môže dôjsť k nežiaducemu oplodneniu. Náhoda je blbec a stalo sa to, čo som nechcel. Vzhľadom k tomu, že prišla k nám značne podvýživená a chorá, po vyliečení nejavila vonkajšie príznaky ruje. Došlo k spojeniu. I napriek tomu, že sme vyvolali hormonálnou injekciou prerušenie gravidity, výsledok bol opačný. Essy zostala kotná. Šteniatka sa narodili začiatkom novembra už novému majiteľovi. Pri adopcii som ho upozorňoval na prípadný pôrod, ale on nedbal a prijal ju za svoju. Je to veľmi dobrý človek. Rozhodol sa, že ich odchová a potom privezie k nám do útulku. Vôbec nemal skúsenosti s odchovom šteniat a pri svojom rozhodnutí nevedel, na čo sa podujal. V kútiku duše som dúfal, že ak sa narodia, tak maximálne jedno, alebo dve šteniatka. Murphyho zákon zaúradoval ešte raz a bolo ich sedem.

Spomínaný pán býval s manželkou v dvojizbovom byte a šteňatá mali celý čas pod stolom v kuchyni. Po šiestich týždňoch to vzdal a priviezol ich predčasne k nám. Vôbec som sa mu nečudoval, pretože i tak podali s jeho pani heroický výkon. Zima bola v plnom prúde a my sme ich ustajnili v kuchyni, ktorá slúži pre nás ako sociálne zariadenie a šatňa zároveň. Z finančných dôvodov nemáme vyriešený odchov šteniat v zimnom období a využívame ochotu našich dobrovoľníkov. V prípade, keď nie je iná možnosť, sú ustajnené v našej budove, kde je relatívne teplo. V tom čase nám priviezli aj osemtýždňové šteňa labradora, ktoré bolo z rodinných dôvodov umiestnené v našom zariadení. Nik nemohol tušiť, že i napriek tomu, že bolo očkované, prepukne u neho parvoviróza. V priestore 4x5m sa tiesnilo pätnásť šteniat. Šteniatka pitbullov neboli ešte očkované. Hneď v prvý deň sme ich dali zaočkovať. Pri takej koncentrácii zvierat, ako je u nás, je veľmi dôležité, aby boli všetci psi očkovaní. Dva dni po príchode šteniatok prepukla choroba u labradora. V priebehu osemnástich hodín uhynulo. Zahájili sme určité opatrenia, ale nákaze sme už nedokázali zabrániť. O niekoľko dní sa prejavila parvoviróza i u ostatných šteniat.

V týchto prípadoch máme jasné pravidlá a liečba šteniat neprichádza do úvahy. Do tohto obdobia sme mali jediný prípad takéhoto ochorenia a nákazu sme zachytili ešte v karanténe. V zime nie je možné umiestňovať šteňatá do karantény, pretože by zahynuli na podchladenie.

Bolo mi veľmi ľúto ľudí, ktorí tie šteniatka doslova vypiplali i za cenu zdevastovaného bytu. Rozhodol som sa šteňatá liečiť. Chovateľ, ktorý zažil niečo podobné vie, že som sa pokúsil o takmer nemožné. Po porade s veterinárnym lekárom sme zahájili liečbu, ktorá si vyžadovala nepretržitý dozor a neustálu starostlivosť. S manželkou sme sa dali na boj. Náš veterinár odišiel na plánovanú dovolenku a pri odchode mi naznačil, že som blázon. Bol presvedčený, že prežije maximálne jedno. V tom čase sme mali v objekte i ďaľšie šteňatá a aby som bol k nim spravodlivý, rozhodol som sa, že ich budem liečiť všetky. Bolo ich dohromady štrnásť. Bola to nesmierne namáhavá práca, ktorá nemala konca. Okrem šteniat sme sa museli starať o 100%-tnú hygienu spojenú s dezinfekciou a vonku sme mali ďaľších sedemdesiat psíkov. Najsmutnejšie bolo, že nám každý deň uhynulo jedno šteňa. Kritický stav trval štyri dni. Na piaty deň nám už nič neuhynulo. Bol to Štedrý večer.

S manželkou sme sa rozhodli, že aspoň ona pôjde cez Vianočné sviatky so synom domov a pripraví mu normálny štedrovečerný deň, spojený so slávnostnou večerou a nádielkou pod stromčekom. Boli to moje najsmutnejšie Vianoce. Snáď jedinou náplasťou na moju boľavú dušu bolo, že neuhynulo v ten deň ani jedno šteňa. O ôsmej večer som z údivom videl pred bránou svojich najbližších. Rozhodli sa stráviť štedrovečernú "pohodu" so mnou. Bol som im za to nesmierne vďačný. Prvý krát som jedol kapra so šalátom na kolenách.. I darček som si našiel pod ozdobnou vetvičkou. Celú noc sme sa s manželkou striedali pri šteniatkach a modlili za každé jedno. Zo štrnástich šteniat prežilo desať a uhynul len jeden pitbull. Bol to psík, ktorý mal zdravotné problémy od svojho narodenia a bol z vrhu najslabší. Ostatné tri šteniatka boli veľmi slabé, pretože ich niekto s ďaľšími štyrmi vyhodil v najväčších mrazoch na ulicu. Možno bol presvedčený, že sa niekto nad nimi zľutuje a príjme ich v čase sviatkov do svojho príbytku. Našťastie sa našli ľudia, ktorí ich pozbierali po ulici a doviezli k nám. Zo siedmich sa nám podarilo zachrániť štyri šteniatka, ktoré by čakala krutá smrť podchladením. Liečba trvala ďaľších desať dní. Rok 2000 sme privítali v kruhu našich zverencov a dokázali nemožné.

Nikdy nezabudnem na údiv v očiach nášho veterinára, keď sa vrátil z dovolenky. Bol to pocit na nezabudnutie. Ale i tak nebyť jeho správne naordinovanej liečby, nie som si istý, či by ich toľko prežilo.

Od minulých Vianoc pracujem len na tom, aby sme mali možnosť vybudovať zateplené koterce a najmä karanténu. V zimnom období je záchrana zvieraťa veľmi závislá od teploty jeho ustajnenia. Koľkokrát sa k nám dostane i dospelý pes na pokraji svojich fyzických možností. Niekedy je značne podvýživený, prechladnutý a vyčerpaný. V takom prípade teplá strava nestačí. Z hľadiska priorít je vybudovanie zateplenej karantény v našom zariadení na prvom mieste. Čo dodať na záver. Nezostáva nám nič iné, len dúfať, že tieto Vianoce nás ničím podobným neprekvapia.

V tomto období už začínajú vyznievať z úst významných i bezvýznamných ľudí rôzne vinše k sviatkom. Mojim jediným želaním je, aby si pri tejto príležitosti spomenul aspoň jeden z nich na našich spoluobyvateľov planéty, ktorí nedostali dar reči od Boha. Určite by nám mali čo povedať. Je najvyšší čas, aby sme ich prestali prehliadať. Príjemné prežitie sviatkov Vám prajem aj v mene našich zverencov.