Čierne slzy zeme

Dostali sme sa tam, kde sme možno nikdy nechceli byť. Sme v bode, z ktorého návrat je nemožný. To, čo sa teraz deje v mexickom zálive, je katastrofa biblických rozmerov. Vieme o nej len to, čo vyplavia na povrch, okrem odporne zapáchajúcej masy ropy, aj média. A to je len malá časť veľkej skladačky, ktorá so sebou nesie nebezpečenstvo o akom sa nám nesnívalo. Či sa už má jednať o vyliatie celého ložiska do vôd oceánu, katastroficky výbuch obrovského množstva metánu, počítaného na kilometre kubické, alebo roztrhnutie dna a uvoľnenie priechodu ďalším obrovským a zničujúcim tlakom. A tie tam nepochybne podľa vyjadrení expertov sú.

Ak nezastavíme tieto odvážne a hazardné činy páchané na životnom prostredí a neprestaneme ho devastovať tempom ako doposiaľ, môžeme sa v lepšom prípade ocitnúť v tieni bezpečnejších jaskýň.

Do kamenných stien sa naučíme vyrývať obrazy posledných modelov áut, iPhonov, notebookov, alebo oceánov plných ropy a mŕtvych rýb.

Možno to bude posolstvo pre civilizáciu ktorá príde po nás, aby poznala ozajstnú pravdu nášho bezhlavého ničenia zeme, i seba samých. Pomyselná pyramída hodnôt bude niesť na svojom vrchole maketu dvojičiek - WTC, aby navždy pripomínala pravdu posledných dní, spravodlivosť, morálku a špinavú silu moci, aká ovládala tento svet.

Kruté a reálne, ale smutné konštatovanie tejto krátkej epochy moderného človeka!

Kam to smerujeme, čo nás ťahá za hranice tohto nezmyselného diania devastácie planéty a ľudských hodnôt?

Čo sa to stalo, že za pár krátkych rokov prišlo k tak veľkému celosvetovému prepadu vo všetkých smeroch a na všetkých úrovniach?

Ak by tento príbeh, ktorý stojí na podlomených hlinených nohách niekto nazval koncom sveta, poslednými dňami, alebo blížiacou sa apokalypsou, pozerali by sme na neho akoby spadol na hlavu. Poriadne by sme ho zosmiešnili a vyhlásili na blázna či priblblého vizionára, ktorý nevie čo hovorí. Všetko by sme to samozrejme stihli skôr, akoby by sme sa vôbec nad jeho slovami aspoň zamysleli, i keď všetko tomu neuveriteľne nasvedčuje a zapadá do obávaného bodu v čase.

Kto vníma toto dianie otvoreným srdcom, ten musí cítiť, že sa deje niečo veľké...niečo, čo tu ešte nebolo...

K tomu netreba prorokov, vedcov ani politikov, stačí ak necháme voľne pracovať všetky svoje zmysly, nebudeme ich ovplyvňovať a presvedčovať vlastnými potrebami.

Výsledok sa určite dostaví a možno bude šokujúci.

Povodne, ktoré ovládli prevažnú časť sveta, hurikány na miestach kde po nich nebolo ani chýru, suchá, extrémne teploty, zemetrasenia, obrovské kruhové prepady zeme, zosuvy pôdy, topenie ľadovcov...vojny, zmeny klímy, sú ozajstným mementom, že doba začiatku konca sa nebezpečne priblížila a hlavne rapídne zrýchlila. Planéta sa bráni z posledných síl.

Sú tu aj iné, nemenej dôležité fakty, ktoré zaslepujú pravé príčiny nezodpovedného drancovania surovín a životného prostredia.

Je to násilie, rozdeľujúce ľudí a národy, vyvolávajúce agresie, terorizmus, nenávisť...vojny.

Chceme kradnúť kultúru národom, ktorá je ich identickou súčasťou a stáročia si ju chránila ako boží dar. Snažíme sa im vnútiť niečo iné, nepoznané, nechcené. Snažíme sa pomocou zbraní nastoliť poriadok a podsúvame im naše, v mnohom nahnité a nefunkčné spôsoby života a Mc Donaldovské hodnoty, páchnuce prepečeným olejom.

Chceme ich učiť, aby sa správali podľa našich predstáv, pravidiel a meradiel, ktoré si ako národy, rasy a komunity, prirodzene formovali počas stáročí či tisícročí. Chceme meniť človeka a prirodzenosti mu dané. Odsudzujeme všetko čo sa nám na nich nepáči, i keď tomu v mnohom ani nerozumieme.

Hlásali sme a dvíhali ruky za globalizáciu...umelé a neprirodzené miešanie národov a kultúr v záujme práv, slobôd, integrácie. Teraz by sme to najradšej vrátili späť a na tieto prehnané snahy zabudli, pretože nám to nehrá do karát. Priviedlo nás to k zamysleniu, k pohľadu na fakt, že napríklad vo Francúzku, Anglicku, alebo USA sa pomaly musia dožadovať svojich práv domorodí občania? Čo sme chceli panstvo, - to tu skutočne aj máme...!

Radi by sme zmenili vlka na poslušného baránka a možno nám už dochádza, že tento chorý experiment na nás vyceril oveľa nebezpečnejšie tesáky ako by sme čakali.

Zjednocujeme nezjednotiteľné a spájame čo sa spojiť nedá. Všetko niekam patrí, všetko má svoje vopred určené miesto. Ľudia patria tam kde sú ich prirodzené korene, kde sa cítia doma, kde je ich kultúra, zvyklosti, kde sa narodili. Či už sú to ženy v burkach, či sú to ľudia ktorích obživou je tanier plný položivých tvorov, alebo sedia len tak pod palmou s nohami v oceáne a pre svoju obživu chytajú ryby.

Či platia eurom, dolárom, tovarom alebo korením, či žijú v chatrčiach alebo vo vilách v Kalifornii, či drevenici na Liptove. Len v prirodzenosti a vážení si hodnôt toho druhého, v pochopení a prijímaní ho aký je so všetkým čo k nemu patrí, môže byt človek naozaj šťastný. Ak ho vytrhneme, či už priamo alebo nepriamo z tohto nedeliteľného procesu, nikdy nebude šťastný ani on a nikdy nespravý šťastných ani ostatných.

Veľa sme toho podcenili, veľa zanedbali a veľa ľahkovážne premrhali. Či už v oblasti ekológie, vzťahov, alebo necitlivým až agresívnym zasahovaním do života národov, komunít, rás. Chceme porúčať dažďu, vetru, životu i smrti...ale nevieme si rady sami so sebou.

Nie som skeptik ani pesimista, ako sa môže zdať. Tak ako aj iní, ani ja nechcem vymeniť auto za chrbát somára, ani nechcem počúvať zavíjanie gramofónu s medenou trúbou. No bol by som skutočne za to, aby sa zmenila pôvodná, životné prostredie ohrozujúca energia, ktorá toto auto ženie vpred. Aby sa už konečne pohlo to, čo sa malo rozhýbať oveľa skôr. Ekologické, zdroje energií, mali byt pre človeka témou č.1 už pred mnohými rokmi.

Som za pokrok, spravodlivý svet a rozumnú spotrebu darov, už i tak vycucanej zeme. Vidím tento krehký svet taký ako naozaj je. Reálny, bez úprav, bez prifarbenia, - je chorý!

Od ekológie cez problémy národov a rás, cez minulosť a prítomnosť.

Našou arogantnou nadradenosťou, odmietaním prirodzených základov bytia, sme dospeli k mrazivému bodu, v ktorom sa teraz nachádzame.

No väčšinou to už vo svete býva tak, akoby každý národ a každá jeho vláda existovala len počas obdobia svojho vládnutia. Po nej príde ďalšia a všetci začínajú s prízemnou, no prvoradou víziou pri chopení sa moci. Prvoradá potreba je zabezpečenie seba a svojich najbližších. Potom spústa nesplniteľných sľubov a potom zasa nič!

Niet sa čo diviť, že im nezostává čas na hlbšie vnímanie potrieb tohto sveta. Čas riešiť aj viac, ako sú určené linajky mocenských potrieb-chtíčov!

Človek si vytýčil vlastnú líniu po ktorej sa dobrovoľne vydal, no však jej smer, čas ani krivky hodnôt, vzostupov či pádov predtým nepoznal.

Preto nerozumieme reči politikov, vedcov, koncernom, firmám, rôznym mienkotvorným agentúram, ktoré deň po dni chrlia nové a nové informácie, ktoré vzápätí dementujú a menia ako potrebujú. Klamú, zavádzajú, zveličujú ... až nakoniec sa z nich stane bezvýznamná fraška, ktorú už vlastne nevnímame.

Vedecké kapacity uznávané na celom svete, sa k tomuto celosvetovému dianiu stavajú veľmi skepticky. Napríklad Dr. Frank Fenner popredný vedec a mikrobiológ z Austrálskej národnej univerzity povedal nasledovné:

"Druh Homo sapiens vyhynie, možno už behom sto rokov. A veľa ďalších zvierat vyhynie s ním. Je to neodvratná situácia. Myslím si, že je už príliš neskoro sa tým zaoberať. Veľa o tom nehovorím, pretože ľudia sa stále pokúšajú niečo s tým spraviť, ale nie je to dostatočne veľa. Nejaké opatrenia by to mohli trochu spomaliť, ale už je na zemi príliš veľa ľudí. Ľudský druh dopadne pravdepodobne jednako ako početné druhy, ktorých zánik sme videli," prehlásil v rozhovore pre denník The Australian.

Dr. James Lovelock z opačného kúta planéty zasa povedal: „Klimatické zmeny sú nezvratné a povedú ku katastrofe apokalyptických rozmerov. O našom osude je už rozhodnuté. "Než toto storočie skončí, miliardy ľudí zomrú a hŕstka tých, ktorí prežijú, bude žiť v Arktíde, kde podnebie zostane prijateľné."

Tak znie v stručnosti ich fundovaná predpoveď.

Všetko so všetkým teda úzko súvisí. Komu a čomu vlastne veriť? Stávajú sa z nás svoje vlastne obete!