Zlatá dobrá koruna vs. globalizácia

Keď som mal pred zavedením eura v peňaženke stovku, mal som dobrý pocit že nie som bez koruny. Teraz, keď mám v tej istej peňaženke tu istú hodnotu v eurách, mám pocit, že nemám ani deravý groš. Nie len koruna, ale aj vlastná identita sa nám vytratila. Hodnota peňazí, sa po zavedení eura akosi zmenila,... alebo znevážila?...

Veľakrát nám ani len nepríde, že za kávu ktorú sme práve dopili v starom známom esprese, zaplatíme v priemere 1.20 €, čo je vlastne po starom 36 Sk. Ak bude stáť 1.25 €, ani si tú päťku neuvedomíme. Ak necháme čašníkovi, aj s tringeltom, 1.50 €, je z toho 45Sk na osobu. Neviem, ale 90.-Sk, sa mi už zdá za dve kávy dosť a prinajmenšom i neprehľadné. Porovnateľný je napr. benzín, či nafta. Pri pohľade na cenník, sme sa dokázali v sekunde zorientovať aj z idúceho auta. Ak sú na ňom teraz , napísané minipísmenkami akési drobné, vôbec si ten rozdiel neuvedomíme. Pritom sa jedná o tie isté koruny, ktoré sme si pred nedávnom tak veľmi a s patričnou úctou strážili. Podobných rozdielov je na každom kroku. Vôbec nemusíme chodiť ďaleko, stačí zájsť do najbližšieho obchodu pre chleba, alebo rohlíky.

Ide tu o psychologický moment veľkých svetových hráčov a celé mi to pripadá, ako podvod komunistov v roku 53.

Obdivujem starých ľudí, ako sa v tom dokážu vyznať, ako si zvykli, či zvykajú.

Stará dobrá koruna, ktorej sme sa v záujme globalizácie šmahom ruky zbavili, bola predsa len ohybnejšia a hlavne, viac naša.

Jej hodnota, teda hodnota bankoviek a drobných, bola presne stavaná naším potrebám. Reálne nám určovala hodnotu tovaru, rozdiel cien, výhodnosť či nevýhodnosť kúpy a to aj letmým pohľadom medzi regále. Vedeli sme, že 9 Sk nie je desať ani osem. No takých 0.30€- 0.35€ ani nezaregistrujeme, i keď sa jedná o rozdiel 1.50.-Sk. Keď som mal v peňaženke 3000.-Sk, mal som nemalý obnos a vedel som čo s nimi. Keď vyberiem teraz z bankomatu 100€ , rozkotúľajú sa ani neviem kam.

Myslím, že euro je dobré pre určitú vrstvu ľudí, ktorí naozaj „zarábajú“. Tí ostatní, ktorých je prevažná väčšina, môžu stískať svoje európske drobné hlboko vo vreckách a namýšľať si, že tam niečo majú.

A práve preto, chcem odkázať bratom Čechom.

Držte si svoju korunku, ako najdlhšie to len pôjde. Ona je totiž o.i. aj identitou národa, menou, ktorá bola stavaná pre vaše potreby tak, ako ju bežný človek potreboval a potrebuje používať v každodennom živote. Na svoje národné platidlo, treba byt patrične hrdý! Nedajte sa zviesť vidinou Európy a jej €čka, tá možno neprežije ani toľko čo starý režim.

Ak si nostalgicky spomenieme na Marku, Šiling, Frank či Gulden, všetci si predstavíme národ, kultúru, vôňu zeme a ľudí. Pocit radosti z cestovania, poznávania, objavovania. K cestovaniu patrila vždy aj určitá nervozita, nedočkavosť, zvedavosť a samozrejme i výmena peňazí. To vytváralo ten ozajstný, pravý pocit z prichádzajúceho poznávania nepoznaného.

A o toto nás euro, ako aj celá globalizácia pripravila! Tie krásne pocity, nám boli ukradnuté aj bez referenda skôr, ako nám to celé pomaly ale iste začína dochádzať.

Nie všetko je totiž zlato čo sa blyští, nie všetko staré musí byt zlé.

Tak, ako nie všetko, čo pochádza z terajšej „€-centrály“ je dobré!