Je „extrémizmus“ nebezpečný?

V súčasnosti sa v médiách stretávame veľmi často s pojmom "extrémizmus". Týmto pojmom sú označované javy alebo udalosti, ku ktorým majú negatívny vzťah najmä masmédiá. Je ale "extrémizmus" naozaj taký nebezpečný, ako ho médiá vykresľujú? Zamyslel sa vôbec niekto nad týmto výrazom, alebo len bezducho preberáme pojmy tak, ako nám ich médiá predkladajú?

Treba si uvedomiť jednu vec. Extrém alebo extrémizmus je jednoznačne slovo významovo neutrálne. Je to matematický pojem, ktorý vyjadruje krajnú odchýlku od ostatných hodnôt. Skúsme si to ukázať na praktickom príklade. Zoberme si skupinu osôb a pozrime sa na ich farbu vlasov. Prevažovať budú povedzme rôzne odtiene hnedej. Jedna osoba ale má vlasy úplne blond a druhá osoba úplne čierne. Títo dvaja ľudia sú v danej skupine extrémom. To isté platí aj o správaní, ideológii a politických názoroch. Z toho aj logicky vyplýva, že extrémizmus nemusí automaticky znamenať kriminálne konanie. Je to len určitá odchýlka od bežných (lepšie povedané mainstreamových) názorov. Táto odchýlka (alebo extrém) ale funguje na obe strany - ako v plusových, tak aj v mínusových hodnotách.

Opäť uvediem niekoľko príkladov. Vezmime si bežného občana. Je primerane hrdý na svoju vlasť, teší sa z úspechov športovcov rodnej krajiny, je rád ak sa podarí vlasť pozitívne reprezentovať a darí sa jej aj ekonomicky. Toto si môžeme zobrať ako priemernú hodnotu. Extrémom do jednej strany potom budú nacionalisti, ktorí na prvom mieste zdôrazňujú vlastný národ a oslavujú národný cit. Na druhej strane, len s opačným znamienkom, budú kozmopoliti, ktorí národ ako taký neuznávajú. Ukážkovým príkladom opačného extrému je Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play, ktorá sa vyjadrila na adresu postupu slovenských futbalistov na majstrovstvá sveta nasledovne: "Futbal vôbec nesledujem a snažím sa nestavať svoju identitu na úspechoch iných, či štátnej príslušnosti, preto mi to je viac-menej jedno. Futbalistom však gratulujem a veľmi im to prajem, musí to byť pre nich významná udalosť." (Zdroj: Čo hovoria na postup slovenských futbalistov osobnosti?). Prečo teda tento výrok nie je označovaný ako extrémistický?

Negatívny nádych výrazom "extrémista, extrémizmus" dali masmédia. Je to vďaka tomu, že slovo "extrémizmus" obvykle spájajú s negatívnymi výrazmi, napr. "útok pravicových extrémistov, extrémisti ozbrojení tyčami, extrémisti napadli, extrémisti sa pobili" atď. Takýmto negatívnym nálepkovaním totiž úspešne ovplyvňujú vnímanie podávanej udalosti. Počas vojny v Juhoslávii boli napríklad pojmom "extrémista" označovaní aj ľudia, ktorí sú proti zabíjaniu ako takému.

Je teda extrémizmus naozaj problémom? Musíme si uvedomiť, že čím väčší extrém, tým menej ľudí pritiahne. Zasa ak to zoberieme opačne, určitý extrém bude stále existovať. Predstavme si ale, že sa nám podarí zlikvidovať všetky myšlienky a ideály nacionalistických strán. To sa už aj čiastočne podarilo, pretože nacionalizmus má aj horšie formy ako tie, ktoré dnes sú považované za extrém - napríklad šovinizmus, xenofóbia. Potom sa stanú extrémom myšlienky a názory, ktoré sú dnes ešte bez problémov akceptované. A práve toto považujem za omnoho nebezpečnejšie.

Článek vyšel před časem na serveru svornost.org