Cigarety a farizejstvo

Priznám sa bez mučenia. Som fajčiar a to tuhý. Fajčím kde sa dá. A čo je najhoršie, nie je to pre mňa záležitosť nejakej frajeriny, mne to ozaj chutí. Fajčím už viac ako štvrť storočie. Za ten čas som skúšal prestať s týmto zlozvykom veľa krát. Obvykle mi to vydrží pár týždňov, najdlhšie obdobie bez cigariet som mal tri mesiace. Veľa ľudí pokrúti hlavou, ako to že som začal znova fačiť po troch mesiacoch?

Pre mňa je dôležitým zistením, že prekonaním toho najhoršieho obdobia - čo je zhruba prvých sedem dní, kedy telom lomcujú fyzicky nepríjemné procesy - tak všetko ešte len začína. Prvé dni človek prežíva eufóriu z toho, že sa mu podarilo prestať, začína vnímať intenzívne okolité vône, ľahšie sa mu dýcha. Na druhú stranu akosi nevie, čo robiť s prázdnymi rukami, začína sa prejavovať orálna fixácia a je snaha obhrýzať ceruzky, perá a všetko čo sa dostane pod ruku. Po určitej dobe prejde aj to. V tú chvíľu by si každý myslel, že už to má za sebou a predsa nie je možné, aby rozumný človek začal fajčiť znova.

Tu si treba uvedomiť, že z fajčiara sa už nikdy nestane nefajčiar. Vždy to bude presne ako s alkoholikom, bude iba abstinujúci fajčiar. Na to aby človek nezačal piť alebo fajčiť znova, treba obrovskú silu vôle a presvedčenia. Zo začiatku jej má každý dosť. Postupom času ale akosi začína opadať. Začínajú prichádzať podvedomé reflexy, po mesiaci alebo dvoch automaticky pri káve siahate po cigarete, snívajú sa vám sny, ako fajčíte, skrátka váš mozok na podvedomej úrovni kričí po cigarete. Vnímate všetky podnety okolo seba súvisiace s cigaretami - najmä letáky a bilbordy. Každá z takýchto reklám vám zapína v mozku určité podmienené reflexy, až slintáte ako Pavlovov pes. Kupodivu napríklad návšteva zafajčeného podniku mi len posilní odpor ku fajčeniu a oslabí túžbu po cigarete.

Čo má ale fajčenie spoločné s farizejstvom? Fajčenie ako také nič. Farizejské je správanie sa štátu k fajčiarom. Neustále vám hovoria, poraďte sa s odborníkom, ten vám pomôže. Zabúdajú dodať, že to nie je zadarmo. Kúpte si nikotínové žuvačky alebo náplaste - pomôže vám to pri odvykaní - svietia nadpisy na plagátoch. Fajn, jeden balíček nikotínových žuvačiek stojí 20 európskych peňazí a spotrebujem ho za deň. Každý fajčiar keď zbadá tú cenu, radšej sa otočí a zamieri do trafiky. Veď fajčiari odvádzajú štátu obrovské dane. To už je naozaj taký problém aby štát prispel na nikotínové žuvačky takou sumou, aby nestáli viac ako cigarety? Radšej schvália bezcenný zákon o nápisoch na cigaretách, na ktoré aj tak každý zvysoka kašle. V záujme politikov skrátka nie je to, aby ľudia prestali fajčiť. V záujme štátu snáď aj áno, to by ho ale nesmeli riadiť úplatní politici. Pokiaľ by politici mali ozaj záujem o zdravie svojich občanov, prečo nezakážu predaj cigariet (a fajčenie) práve tak ako to je napríklad s marihuanou? Sám ako silne závislý fajčiar takémuto rozhodnutiu zatlieskam. Pretože ak nie sú dostupné cigarety na každom kroku, aj keď ma prepadne slabá chvíľka, tak ju prekonám. Len nesmú byť všade prítomné.

Akékoľvek reči o obrovských stratách na dani z cigariet neprijímam ako relevantné. To by platilo iba vtedy, ak by si začali všetci strkať ušetrené peniaze do pančuchy. Tomu ale neverím. Skôr by tie peniaze využili pre seba na nákupy, šport, zábavu. Čo sú určite lepšie vynaložené peniaze ako vypustiť ich do vzduchu. Financi to veľmi dobre vedia. Prečo teda ešte stále fajčenie zakázané nie je? Odpoveď je jednoduchá - tabakové koncerny a tabakové lobby s obrovskými financiami na úplatky všade kde je to potrebné. Úplatní politici, ktorí s radosťou tieto úplatky prijmú. A pritom sa ešte farizejsky tvária ako najväčší odporcovia tabaku.

Rozhodol som sa, že už nebudem podporovať týchto podvodníkov. Začal som abstinovať s cigaretami. Trasú sa mi ruky aj nohy. Krúti sa mi hlava. Nie je mi dobre. Ale vydržím. Už len preto, aby som si dokázal, že nepotrebujem cigarety. A že nepotrebujem neschopnú vládu s jej neschopnými zákonmi.