Krátky rozhovor s Petrom Fussom o jeho výstave „Achtung!“

Prvá samostatná výstava Petra Fussa v  Galérii Nod v  Prahe trvala iba 30 minút. Bola zdemolovaná a  zatvorená.

Predstavujeme krátky rozhovor s  Petrom Fussom o  vzniknutej situácii.

O  čom je výstava „ACHTUNG!”?

Historická skúsenosť je často zdrojom stereotypného myslenia o  tom, čo sa v  súčasnosti deje okolo nás.

Význam, aký prisudzujeme symbolom tkvie hlboko v  našej historickej pamäti. Povedomie o  histórii, pamäť o  nej, má priamy vplyv na naše vnímanie reality.

Další obrázky

Pamäť o  II. Svetovej vojne, o  holokauste, o  nepredstaviteľnej tragédii židovského národa spôsobuje, že vo väčšine miest vo svete sa slovo „Žid“ spája so slovom „obeť“. Takže Dávidova hviezda okrem pochopiteľného spojenia s  náboženským a  národnostným symbolom vyvoláva v  pamäti obraz Holokaustu.

Dávidova hviezda sa stala symbolom obete, trpenia a  prenasledovania. Nepripúšťame si v  mysli, že sú na svete miesta, kde Dávidova hviezda nesie so sebou úplne iné pocity: že sú miesta, kde Dávidova hviezda je chápaná ako svastika.

Vo veľkej miere historická pamäť, pamäť o  tragédii židovského národa a  historické spojenie „Žid - obeť“ spôsobuje, že je pre nás ťažké pripustiť si fakt, že Židia v  Izraeli dávno používajú rasistickú politiku segregácie a  diskriminácie.

Židia zatvárajú Palestínčanov v  getách a  enklávach, obháňajú ich múrom, búrajú palestínske domy, bránia slobodne sa pohybovať. Ostatná ofenzíva izraelskej armády v  pásme Gazy trvala 3 týždne a  priniesla viac ako 1400 obetí palestínskej národnosti, v  tom viac ako 430 detí a  viac ako 100 žien. Na izraelskej strane zahynulo 19 osôb, z  toho štyria izraelskí vojaci boli zabití paľbou z  vlastných radov.

Počas tejto ofenzívy porušila izraelská armáda mnohokrát medzinárodné normy, nedovolila evakuovať ranených civilistov, nedovolila udeliť pomoc raneným, dôsledkom čoho časť z  nich ich následkom podľahla.

Je ťažké pochopiť a  zmieriť sa s  faktom, že židovský národ, ktorý bol ťažko skúšaný hitlerovcami, sa dnes uchyľuje k  použitiu podobných metód. A  ospravedlnením použitia týchto metód nemôže byť heslo boja proti terorizmu.

Neobávaš sa, že stále žijú ľudia, ktorých sa priamo dotkla tragédia Holokaustu a  môže ich zabolieť použitie archívnych záberov a umiestnenie Dávidovej hviezdy v  takom kontexte, v  akom ju umiestňuješ ty?

To nie sú archívne zábery. Základom k  mojim prácam poslúžili obrázky z  filmu „Schindlerov zoznam“ Spielberga a „Pianista“ Polanského.

Dôležitejšie od toho, či niekoho zabolí takéto predstavenie Dávidovej hviezdy je otázka, ako je vôbec možné, že ľudia, ktorí si pamätajú nápisy „Nur für Deutsche“, dnes súhlasia a  akceptujú existenciu ciest, na ktorých vstup je určený iba pre Izraelčanov a  Palestínčanom nie je dovolené po nich chodiť. Ako ľudia, ktorí si pamätajú múry geta, za ktorými zatvárali Židov, dnes akceptujú a  súhlasia na obháňanie Palestínčanov múrmi. Ako ľudia, ktorým zabíjali blížnych iba preto, že sa narodili ako Židia, dnes ospravedlňujú vraždenie žien a  detí iba preto, že sa narodili ako Palestínčania? Ako ľudia, ktorí okúsili do čoho vedie nacionalizmus a  rasizmus, dnes v  demokratických voľbách hlasujú za stranu Náš Dom Izrael, hlásajúcu rasistické heslá, ktorá získala 15 mandátov v  Knessete, a  jej líder sa stal ministrom zahraničných vecí?

Neobávaš sa obvinení z  antisemitizmu?

Som odporcom antisemitizmu. Neprijímam útoky na židovský národ. Mnohokrát som už kritizoval prejavy antisemitizmu a  postavil sa proti nim. Budem to robiť naďalej. Neznamená to jednak, že budem mlčky súhlasiť a  nebudem kritizovať útoky rasovej segregácie, akú páchajú Židia. Bridí sa mi antisemitizmus a  bridí sa mi akýkoľvek prejav rasizmu. Príliš často je vo verejnej diskusii pod zámienkou vojny s  antisemitizmom tlmená kritika židovskej politiky. Bývalý izraelský prezident Moše Kacav bol obvinený zo znásilnenia a  sexuálneho obťažovania svojich pracovníčok. Bude aj kritika voči jeho konaniu základom pre obvinenia z  antisemitizmu?

Ako okomentuješ to, čo sa stalo počas otvorenia výstavy?

Pricestoval som do slobodného štátu, ktorý má povesť najtolerantnejšieho a  otvoreného k  rôznorodým názorom zo všetkých štátov bývalého komunistického bloku. Do štátu, v  ktorom je možné vysloviť vo verejnej diskusii slobodne svoj názor na témy, ktoré sú v  iných štátoch tabu, trebárs právo na interrupciu, vzťah ku kresťanskej viere, politike, alebo vlastných národných čŕt. Moja výstava ukázala hranicu slobody prejavu a  práva na kritiku v Čechách. To je smutné.

Správanie predstaviteľov židovskej obce na vernisáži bolo trpkým vyústením mojej výstavy. Tí ľudia svojim správaním ukázali, že sú Židmi, ktorí používajú nacistické metódy nie iba tam, na palebnej čiare, v  Izraeli a  pásme Gazy, ale taktiež tu, v  slobodnom európskom štáte. Nacisti delili umenie na také, ktoré akceptujú a  na také, ktoré v  ich vnímaní nemá právo existovať. To isté robili ľudia z  pražskej židovskej obce. A  urobili to spôsobom, na aký by boli nacistické úderky hrdé. Židia, ktorí sa objavili na vernisáži, boli plní nenávisti a  agresie. Ničili práce, vyhrážali sa, že podpália galériu, kmásali ľuďmi, ktorí prišli na výstavu, štvali psa, ktorého priniesli so sebou. Nacisti pomenovali Poliakov počas okupácie „polnischien schweine“, také isté vyjadrenia padali z  úst tých agresívnych mužov v  jarmulkách.

Keď sa Bulhari cítili urazení prácou „Entropia” Dávida Černého vystavenou v  Bruseli, neprišli a  nezničili tú prácu, ani nepáchali akty násilia proti ľuďom, ktoré si tú prácu pozerali. Zaprotestovali a  časť práce, ktorá sa týkala Bulharska, zostala zahalená. Takto sa v  civilizovanom svete riešia problémy. Nie krikom, nie agresiou, nie útokom na každého, kto predstavuje iný uhol pohľadu.

Čo sa stalo s  prácami, ktoré si ukazoval na výstave?

Boli zničené. A  to, čo sa nepodarilo zničiť ihneď, zobrali tí ľudia so sebou. Ukázalo sa, o  čom som nevedel skôr, že budova, v  ktorej sa nachádza galéria Nod a  kultový pražský klub Roxy, je prenajatá od židovskej obce. Ony usúdili, že pokiaľ sú majiteľom budovy, môžu ničiť a  vziať so sebou práce prezentované na výstave. Myslím si, že zodpovedné české úrady mali zareagovať a  zabezpečiť vrátenie zhabaných umeleckých diel tými ľuďmi a  taktiež náhradu materiálnych strát. Ak sa tak nestane, neprekvapí ma, ak v  budúcnosti turistom, ktorí sa sadnú v  pražských kaviarňach patriacich Židom, bude zakázané hovoriť na témy, ktoré Židia neakceptujú. A  turistom, ktorí pricestujú do Prahy autami, bude hroziť ich strata iba preto, že na nich budú mať nalepené nálepky z  nápismi „PEACE. NO WAR. FREE PALESTINA”.

Obrázky z ničení výstavy

Článek Krótka rozmowa z Peterem Fussem o jego wystawie "Achtung!" vyšel na serveru galeriazerozer.blogspot.com. Překlad z polštiny Peter Matunak. O akci jsme se také stručně zmínili ve zprávičce "Polská svině," častovali členové židovské obce nepřítomného umělce, zatímco svévolně strhávali ze stěn jeho exponáty a šlapali po nich