Krátky rozhovor s Petrom Fussom o jeho výstave „Achtung!“
Článek na Zvědavci (https://zvedavec.news)
URL adresa článku:
https://zvedavec.news/kultura/2009/05/3137-kratky-rozhovor-spetrom-fussom-ojeho-vystave-achtung.htm
Prvá samostatná výstava Petra Fussa v Galérii Nod v Prahe trvala iba 30 minút. Bola zdemolovaná a zatvorená.
Predstavujeme krátky rozhovor s Petrom Fussom o vzniknutej situácii.
O čom je výstava „ACHTUNG!”?
Historická skúsenosť je často zdrojom stereotypného myslenia o tom, čo sa v súčasnosti deje okolo nás.
Význam, aký prisudzujeme symbolom tkvie hlboko v našej historickej pamäti. Povedomie o histórii, pamäť o nej, má priamy vplyv na naše vnímanie reality.
Pamäť o II. Svetovej vojne, o holokauste, o nepredstaviteľnej tragédii židovského národa spôsobuje, že vo väčšine miest vo svete sa slovo „Žid“ spája so slovom „obeť“. Takže Dávidova hviezda okrem pochopiteľného spojenia s náboženským a národnostným symbolom vyvoláva v pamäti obraz Holokaustu.
Dávidova hviezda sa stala symbolom obete, trpenia a prenasledovania. Nepripúšťame si v mysli, že sú na svete miesta, kde Dávidova hviezda nesie so sebou úplne iné pocity: že sú miesta, kde Dávidova hviezda je chápaná ako svastika.
Vo veľkej miere historická pamäť, pamäť o tragédii židovského národa a historické spojenie „Žid - obeť“ spôsobuje, že je pre nás ťažké pripustiť si fakt, že Židia v Izraeli dávno používajú rasistickú politiku segregácie a diskriminácie.
Židia zatvárajú Palestínčanov v getách a enklávach, obháňajú ich múrom, búrajú palestínske domy, bránia slobodne sa pohybovať. Ostatná ofenzíva izraelskej armády v pásme Gazy trvala 3 týždne a priniesla viac ako 1400 obetí palestínskej národnosti, v tom viac ako 430 detí a viac ako 100 žien. Na izraelskej strane zahynulo 19 osôb, z toho štyria izraelskí vojaci boli zabití paľbou z vlastných radov.
Počas tejto ofenzívy porušila izraelská armáda mnohokrát medzinárodné normy, nedovolila evakuovať ranených civilistov, nedovolila udeliť pomoc raneným, dôsledkom čoho časť z nich ich následkom podľahla.
Je ťažké pochopiť a zmieriť sa s faktom, že židovský národ, ktorý bol ťažko skúšaný hitlerovcami, sa dnes uchyľuje k použitiu podobných metód. A ospravedlnením použitia týchto metód nemôže byť heslo boja proti terorizmu.
Neobávaš sa, že stále žijú ľudia, ktorých sa priamo dotkla tragédia Holokaustu a môže ich zabolieť použitie archívnych záberov a umiestnenie Dávidovej hviezdy v takom kontexte, v akom ju umiestňuješ ty?
To nie sú archívne zábery. Základom k mojim prácam poslúžili obrázky z filmu „Schindlerov zoznam“ Spielberga a „Pianista“ Polanského.
Dôležitejšie od toho, či niekoho zabolí takéto predstavenie Dávidovej hviezdy je otázka, ako je vôbec možné, že ľudia, ktorí si pamätajú nápisy „Nur für Deutsche“, dnes súhlasia a akceptujú existenciu ciest, na ktorých vstup je určený iba pre Izraelčanov a Palestínčanom nie je dovolené po nich chodiť. Ako ľudia, ktorí si pamätajú múry geta, za ktorými zatvárali Židov, dnes akceptujú a súhlasia na obháňanie Palestínčanov múrmi. Ako ľudia, ktorým zabíjali blížnych iba preto, že sa narodili ako Židia, dnes ospravedlňujú vraždenie žien a detí iba preto, že sa narodili ako Palestínčania? Ako ľudia, ktorí okúsili do čoho vedie nacionalizmus a rasizmus, dnes v demokratických voľbách hlasujú za stranu Náš Dom Izrael, hlásajúcu rasistické heslá, ktorá získala 15 mandátov v Knessete, a jej líder sa stal ministrom zahraničných vecí?
Neobávaš sa obvinení z antisemitizmu?
Som odporcom antisemitizmu. Neprijímam útoky na židovský národ. Mnohokrát som už kritizoval prejavy antisemitizmu a postavil sa proti nim. Budem to robiť naďalej. Neznamená to jednak, že budem mlčky súhlasiť a nebudem kritizovať útoky rasovej segregácie, akú páchajú Židia. Bridí sa mi antisemitizmus a bridí sa mi akýkoľvek prejav rasizmu. Príliš často je vo verejnej diskusii pod zámienkou vojny s antisemitizmom tlmená kritika židovskej politiky. Bývalý izraelský prezident Moše Kacav bol obvinený zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania svojich pracovníčok. Bude aj kritika voči jeho konaniu základom pre obvinenia z antisemitizmu?
Ako okomentuješ to, čo sa stalo počas otvorenia výstavy?
Pricestoval som do slobodného štátu, ktorý má povesť najtolerantnejšieho a otvoreného k rôznorodým názorom zo všetkých štátov bývalého komunistického bloku. Do štátu, v ktorom je možné vysloviť vo verejnej diskusii slobodne svoj názor na témy, ktoré sú v iných štátoch tabu, trebárs právo na interrupciu, vzťah ku kresťanskej viere, politike, alebo vlastných národných čŕt. Moja výstava ukázala hranicu slobody prejavu a práva na kritiku v Čechách. To je smutné.
Správanie predstaviteľov židovskej obce na vernisáži bolo trpkým vyústením mojej výstavy. Tí ľudia svojim správaním ukázali, že sú Židmi, ktorí používajú nacistické metódy nie iba tam, na palebnej čiare, v Izraeli a pásme Gazy, ale taktiež tu, v slobodnom európskom štáte. Nacisti delili umenie na také, ktoré akceptujú a na také, ktoré v ich vnímaní nemá právo existovať. To isté robili ľudia z pražskej židovskej obce. A urobili to spôsobom, na aký by boli nacistické úderky hrdé. Židia, ktorí sa objavili na vernisáži, boli plní nenávisti a agresie. Ničili práce, vyhrážali sa, že podpália galériu, kmásali ľuďmi, ktorí prišli na výstavu, štvali psa, ktorého priniesli so sebou. Nacisti pomenovali Poliakov počas okupácie „polnischien schweine“, také isté vyjadrenia padali z úst tých agresívnych mužov v jarmulkách.
Keď sa Bulhari cítili urazení prácou „Entropia” Dávida Černého vystavenou v Bruseli, neprišli a nezničili tú prácu, ani nepáchali akty násilia proti ľuďom, ktoré si tú prácu pozerali. Zaprotestovali a časť práce, ktorá sa týkala Bulharska, zostala zahalená. Takto sa v civilizovanom svete riešia problémy. Nie krikom, nie agresiou, nie útokom na každého, kto predstavuje iný uhol pohľadu.
Čo sa stalo s prácami, ktoré si ukazoval na výstave?
Boli zničené. A to, čo sa nepodarilo zničiť ihneď, zobrali tí ľudia so sebou. Ukázalo sa, o čom som nevedel skôr, že budova, v ktorej sa nachádza galéria Nod a kultový pražský klub Roxy, je prenajatá od židovskej obce. Ony usúdili, že pokiaľ sú majiteľom budovy, môžu ničiť a vziať so sebou práce prezentované na výstave. Myslím si, že zodpovedné české úrady mali zareagovať a zabezpečiť vrátenie zhabaných umeleckých diel tými ľuďmi a taktiež náhradu materiálnych strát. Ak sa tak nestane, neprekvapí ma, ak v budúcnosti turistom, ktorí sa sadnú v pražských kaviarňach patriacich Židom, bude zakázané hovoriť na témy, ktoré Židia neakceptujú. A turistom, ktorí pricestujú do Prahy autami, bude hroziť ich strata iba preto, že na nich budú mať nalepené nálepky z nápismi „PEACE. NO WAR. FREE PALESTINA”.
Článek Krótka rozmowa z Peterem Fussem o jego wystawie "Achtung!" vyšel na serveru galeriazerozer.blogspot.com. Překlad z polštiny Peter Matunak. O akci jsme se také stručně zmínili ve zprávičce "Polská svině," častovali členové židovské obce nepřítomného umělce, zatímco svévolně strhávali ze stěn jeho exponáty a šlapali po nich
Článek byl publikován 6.5.2009
Článek je možno dále šířit podle licence Creative Common.