Bibi a Evet

Povolebná situácia v Izraeli bola pre tlačové agentúry taká zaujímavá, že kvôli nej zabúdali na každodennú kritiku Hamasu. Predminulý týždeň sa dokonca stala málo uveriteľná vec, spravodajstvo z izraelsko-palestínskeho konfliktu ignorovalo raketový útok z Gazy na Sderot!

Zachvátil vari už aj tlačové agentúry antisemitizmus? No už sa zdá byť všetko v poriadku, Benjamim Netanjahu je designovaným premiérom, agentúry už zase prinášajú správy o palestínskych rachetliach v Negevskej púšti.

Vojnový štváč a expanzionista Netanjahu je človek úzko spätý s americkou neokonzervatívnou klikou, ktorej kazisveti práve pre neho vypracovali plán destabilizácie Blízkeho východu. Len čiastočná realizácia tohto šialeného plánu spravila z Iraku peklo. Dnes sa Netanjahu vyhráža Iránu. Samozrejme, v USA je už iná situácia, ale kto by si na to vsadil? Netanjahu je človek, ktorý zlikvidoval mierový proces z Oslo. Vdova po Rabinovi Netanjahua obvinila z „vytvorenia situácie, ktorá viedla k zavraždeniu Jicchaka Rabina“. Netanjahu sa vyslovil za opätovnú okupáciu Gazy, za rozširovanie osád na Západnom brehu.

Tento človek zostaví budúcu izraelskú vládu. Ale s kým? Situácia na izraelskej politickej scéne je veľmi komplikovaná. Tak veľmi, že si to priznávajú dokonca aj v samotnom Izraeli. Variantov možného vývoja je niekoľko. Najrozumnejšou (samozrejme s ohľadom na výsledky) by bola koalícia Likud, Kadima a Strana práce. No tu je samozrejme problém s ambíciami Bibiho a Cipi. Ľudové príslovie vraví, že na smetisku môže byť šéfom iba jeden kohút. V politike je to veľmi podobné. O post šéfa na smetisku kohúty vždy zvádzali neľútostné boje, občas sa dokonca stane, že ten boj vedie kohút proti sliepke.

Pravdepodobnejšou je teda pravicová koalícia Likudu, Jisrael Bejtejnu a náboženských strán v čele so stranou Šas. Netanjahu je tvrďas, ale na Avigdora Liebermana nemá.

Izraelský historik a expert na fašizmus Zeev Sternhell Liebermana už dávnejšie označil za "najnebezpečnejšieho politika v dejinách štátu Izrael". Hádam ani neprekvapí, že sa tento akademik a mierový aktivista stal terčom teroristického útoku izraelských fašistov. Ešte menej prekvapí, že o tomto útoku sa naša verejnosť nemala šancu zo slovenských médií dozvedieť, veď načo aj, keď teroristický útok nespáchali Palestínčania. Vyslaná spravodajkyňa mienkotvorného denníka dala v tej dobe prednosť čitateľom zmieneného denníka určite bližšej téme.

Samozrejme, medzi predvolebnou veľkohubou rétorikou a povolebnou politikou je vždy rozdiel. Konkrétne kroky sú rozhodujúce. Nie je dôležité čo, kedy a kde Evet Ľvovič natáral, ale akú konkrétnu politiku bude vo vláde presadzovať. Činy, nie slová sú dôležité. (Rovnaké meradlo odlišujúce činy a slová by sme hádam mohli mať aj na iných, od Iránu až po Slovensko.)

No táto koalícia je ohrozená postojom náboženských strán, ktoré majú odpor k Liebermanovi a jeho voličom. A samozrejme naopak. To je zas problém, ktorého je Lieberman v skutočnosti iba vrcholom ľadovca. Izrael doplatil na svoju paranoidnú politiku strachu z arabského demografického nebezpečenstva. Bezhlavá podpora tzv, židovskej imigrácie mala oddialiť dobu, v ktorej bude v Izraeli viac Arabov ako Židov. Výsledkom je, že namiesto arabského demografického nebezpečenstva je tu ruská katastrofa. Izrael v snahe udržať si "židovský" ráz, podporoval imigráciu Židov a takzvaných Židov, ktorí ale vôbec neboli židmi. Ale to je ich problém, je na nich, ako sa s ním vyrovnajú. Každopádne, keby sme nehľadeli na následky, bolo by úsmevné sledovať, či náboženské strany dajú prednosť svojim „zásadám“, alebo pohodlným vládnym kreslám.

Je jedno, aká bude nová izraelská vláda. Pri tomto zložení Knesetu je to „aký čert, taký diabol“. Akákoľvek bude, veľa optimizmu nevyvolá.

Izrael už nie raz dokázal, že z kritiky medzinárodného spoločenstva si nič nerobí. Jedine USA majú aký taký vplyv na izraelskú politiku. No tento vplyv nedokážu využiť. Čo aj s novým riaditeľom, riaditeľstvo zemegule už dopredu avizovalo podporu akejkoľvek izraelskej vláde. Na tom nie je nič prekvapujúce, tak to bolo vždy. Horšie je, že USA schvália akejkoľvek izraelskej vláde akúkoľvek politiku. (V jednom málo vtipnom vtipe sa dokonca hovorí, že USA by Izraelu schválili i bombardovanie Detroitu.) Pritom by celkom stačilo, keby vláda USA okrem domnelých záujmov Izraela občas prihliadla aj na medzinárodné právo, záujmy amerických občanov a (prepytujem) obyčajnú ľudskú slušnosť. Tam mala doposiaľ každá americká administratíva obrovské rezervy. Dôrazné slovo z Washingtonu by napríklad mohlo spôsobiť, že Memšala by aspoň Evetovi Ľvovičovi zostala zatvorená. No to slovo určite nepríde.

Článek vyšel 1. března na serveru jetotak.sk.