Strasti švédskeho školstva

Reforma školského systému, ktorá sa na Slovensku pripravuje snáď dvadsať rokov, sa pravdepodobne stane čoskoro realitou a kompetentní neprestajne polemizujú, čo vlastne plánované zmeny prinesú. Vraví sa, že múdry sa učí na chybách cudzích, hlúpy na vlastných a preto sa v tomto článku pokúsim priblížiť slovenským čitateľom školský systém Švédska.

Pri porovnávaní oboch systémov, kde nie je na mieste použiť výrazy dobrý a lepší, ale zlý a ešte horší, vychádza ten švédsky v porovnaní so slovenským horšie vo všetkých oblastiach okrem výuky cudzích jazykov - hlavne angličtiny, ktorá má dlhú tradíciu. Tento článok má byť varovaním pred nepremysleným prijímaním cudzích vzorov do toho čo ešte ako-tak doma funguje.

Do roku 1962 bola vo Švédsku uzákonená len šesťročná povinná školská dochádzka. V tomto čase mali iba dve percentá obyvateľstva vysokoškolské vzdelanie a iba osem percent ukončené vyššie ako základné vzdelanie. Základná škola je v porovnaní so slovenskou viac zameraná na praktické a menej na teoretické predmety, nachádza sa v stave permanentnej reformy a je dodnes nedoriešeným, pálčivým problémom krajiny.

Lysenkov homogenizátor

Masívna ideologizácia všetkých stupňov školstva začala za čias Olofa Palmeho, ktorý v rokoch 1968-1969 pôsobil vo funkcii ministra pre vzdelávanie a neskôr dlhodobo ako premiér. Palme podriadil celý vzdelávací proces do posledného detailu ľavicovej ideológii. Hlavným pilierom švédskeho školstva je lamarckisticko-lysenkovská teória prostredia, ktorá tvrdí, že všetky deti sa rodia v podstate rovnako inteligentné a len prostredie v akom sa nachádzajú zapríčiňuje rozdiely v ich výkonnosti vo vzdelávacom procese.

Táto scestná, vedeckými dôkazmi i každodennou skúsenosťou dávno spoľahlivo vyvrátená pseudoteória ostáva i dnes základnou tézou švédskeho školstva a jej dôsledná aplikácia, vyžadovaná úradmi, ho doviedla na hranicu kolapsu, kde takmer prestáva plniť svoju funkciu - poskytovať vedomosti na úrovni požiadaviek dnešnej doby.

Aj keď v školskom zákone nachádzame vetu, že vzdelávací proces sa má prispôsobiť individuálnym schopnostiam žiaka, v skutočnosti je striktne a tyransky podriadený idei rovnosti (rozumej rovnakosti) a kolektivizmu, kde je individualizmus potláčaný všetkými dostupnými prostriedkami a dieťa vychovávané ku podriadenosti kolektívu.

Systém pracuje intenzívne proti akejkoľvek forme vynikania jedincov zo šedivej masy priemeru. V sedemdesiatych rokoch viedol tento princíp ku zrušeniu známkovania s odôvodnením, že zlá známka pôsobí demotivujúco a ponižuje dieťa. Bystrým deťom je upieraný akýkoľvek nadštandard, akákoľvek súťaž je zakázaná.

Rovnakosť v triede sa dá v skutočnosti dosiahnuť jediným spôsobom: prispôsobením sa väčšiny tým najslabším jedincom. Dôsledkom toho sú permanentne zjednodušované osnovy až do takej miery, že absolventi deviatej triedy majú problémy so základnými matematickými úkonmi ako sčitovanie a odčitovanie alebo s porozumením tomu, čo sa píše v dennej tlači.

Denník Expressen už v roku 1997 uskutočnil prieskum medzi niekoľko sto žiakmi deviatych tried, pričom 25 percent z nich malo problémy vypočítať príklady typu 399+4 alebo 237-108. V tomto čase 27 percent žiakov nebolo schopných zvládnuť deviatackú záverečnú skúšku z matematiky - upozorňujem že veľmi mäkko nastavenú.

To ako zúfalo klesá úroveň základného školstva ukazuje krátka anekdota o tom, aké príklady majú deti vypočítať v siedmej triede,ktorá koluje po internete a jasne ilustruje úpadok zideologizovaného školstva:

Rok 1960: Farmár predáva vrece zemiakov za 20 korún.Náklady na pestovanie predstavujú 4/5 ceny. Aký má farmár zisk z 1 vreca?

Rok 1970: Farmár predáva vrece zemiakov za 20 korún. Náklady na vypestovanie sú 16 korún. Buďte tak láskaví a vypočítajte zisk z 1 vreca.

Rok 1980: Farmár predáva vrece zemiakov za 20 korún. Náklady na vypestovanie sú 4/5, čo je 16 korún. Zisk je teda 4 koruny za vrece. Podčiarknite slovo zemiaky a prediskutujte v kolektíve výhody a nevýhody pestovania zemiakov.

Bystrejšie dieťa, ktoré sa dostane do takéhoto systému a nie je vyťažené na úrovni svojich schopností, môže reagovať v podstate dvoma spôsobmi: Buď je frustrované a podriadi sa s tým, že je spriemerované a jeho talent sa nikdy nerozvinie alebo ho obráti nesprávnym smerom - napríklad vyniká v počítačovej kriminalite, v gangu mladistvých a podobne. Záujmové krúžky v rámci školy, kde by deti rozvíjali svoje záujmy, neexistujú. Základné školy sa nezúčastňujú olympiád - v oblasti, v ktorej má Slovensko dlhú a dobrú tradíciu - táto činnosť je povolená až na niektorých gymnáziách.

Základné školy sú smerované ku produkcii homogénnej masy rovnako nevzdelaných jedincov kde je komukoľvek zakázané vytŕčať z davu. A nielen to…

Švédska škola, propagandy stodola

Švédske školy sú od Palmeho čias hlavným úderným sledom v šírení štátnej ľavicovej ideológie. Indoktrinácia začína intenzívne na pedagogických fakultách ktoré produkujú ešte i dnes väčšinou socialisticky, či komunisticky naladených učiteľov a pokračuje viac alebo menej na všetkých stupňoch škôl,najmä však základných.

Denník Dagens Nyheter priniesol v máji minulého roku dva články o tom, že školské učebnice sú plné nepravdivej ľavicovej propagandy. Deti sa neučia, že za súčasný blahobyt vďačia slobodnému podnikaniu a voľnému trhu, ale robotníckemu hnutiu, štrajkom, odborom a, samozrejme, víťazstvu socialistov v roku 1932. V učebniciach chýbajú mená reformátorov ako bol J.A.Gripenstedt, podnikateľov a vynálezcov ako boli napríklad Gustaf de Laval, Alfred Nobel alebo Lars Magnus Ericsson, ktorí postavili základy švédskeho priemyslu.

Falošný obraz reality, ktorý sprostredkujú ideologicky smerované školy, sa prejavuje vo fatálnej neznalosti žiakov o tom ako vyzerá okolitý svet.V prieskume DEMOSKOP, prevedenom v dňoch 16. – 22. februára 2007 odpovedalo 1004 žiakov na otázky kde ukázali šokujúcu nevedomosť:

90 percent opýtaných nevie, čo to bol Gulag, 90 percent opýtaných nevie, aké je najbližšie hlavné mesto Stockholmu, 82 percent si nemyslí, že v Bielorusku je diktatúra, 81 percent si pod pojmom kolektivizácia predstavuje hromadnú dopravu (po švédsky: kolektivtrafik), prácu v kolektíve alebo to, že všetci sa majú rovnako dobre. 40 percent si myslí, že komunizmus zvýšil životnú úroveň vo svete a 22 percent si myslí, že komunizmus je demokratický spôsob existencie spoločnosti.

Tieto desivé výsledky dokazujú ťažký dopad indoktrinácie na švédsku mládež, čo ju robí mimoriadne zraniteľnou voči permanentne pôsobiacej ľavicovej propagande. Zároveň je to príklad ako je vládnuca strana často náchylná ovplyvňovať propagandou štátne školstvo.

Môj vlastný zážitok s ideologizáciou švédskej školy je podobný: keď som pri rozhovore s riaditeľom školy, kam chodia moje deti, vyjadril úžas nad tým, že deti – dievčatá a chlapci bez rozdielu - sa musia učiť šitie ako samostatný predmet, bolo mi vysvetlené, že je to mimoriadne dôležité pre rovnosť pohlaví. Po tom, čo som vyjadril rozčarovanie nad prabiednou úrovňou výuky matematiky, dostal som odpoveď, že podľa zákona švédska základná škola v prvom rade má vychovávať k občianstvu, potom ku kolektivizmu, na treťom mieste ku skupinovej práci a až na štvrtom mieste sú vedomosti. Tie vraj poskytuje až stredná škola.

Dom sa dá možno stavať od strechy-ale za akú cenu!

Slovenské deti sa vo vyšších ročníkoch zédeešiek učia prácu s počítačom. Švédska škola učí šitie - v čase plánov na kolonizáciu Mesiaca, príprave letov na Mars, informačnej revolúcie alebo hľadania alternatívnych energetických zdrojov!!!

Veď rovnosť pohlaví je v 21.storočí je dôležitejšia ako ovládať Windows.

Problematické známkovanie

Hodnotenie štvorstupňovou stupnicou známok sa prevádza až v ôsmej a deviatej triede a známky sú dôležité pre ďalšie umiestenie žiaka na strednej škole pretože prijímacie skúšky tu neexistujú. Vzhľadom na to, že v roku 1995, kedy šéfoval ministerstvu školstva bývalý premiér Göran Persson, boli školy decentralizované a prešli úplne pod správu okresov, neexistujú žiadne centrálne osnovy alebo kritériá na známkovanie. Každá škola učí, čo chce a ako chce a používa iné učebnice. Udelená známka z tohoto dôvodu má so študijnými výsledkami spravidla máločo spoločné.

V deviatej triede žiaci síce absolvujú štátne testy avšak známka z nich nie je pre učiteľa nijako záväznou. Denník Sydsvenskan priniesol sériu článkov, kde bolo kritizované nespravodlivé známkovanie, ktoré sa dá bez nadsádzky nazvať ”paľbou od boku”. Viacerí učitelia dostali za úlohu ohodnotiť jedinú prácu jediného žiaka.

Výsledok sa pohyboval od výbornej po nedostatočnú. Tento denník priniesol aj rozhovor so žiakmi prvých tried stredných škôl v juhošvédskom Lunde, ktorý odhalil naprosto neporovnateľnú úroveň rôznych škôl. Decentralizovaný systém spolu s absenciou konkurencie nespôsobuje iba prepad úrovne vedomostí, ale i zmätok v známkovaní.

Alternatívne školstvo

Vo Švédsku síce existujú súkromné školy, ale tie sú plne financované okresom. Akýkoľvek príplatok za nadštandard je v prostredí rovnostárskej a kolektivistickej štátnej dogmy neprijateľný. Z toho dôvodu existujú tieto alternatívne školy jedine z milosti okresných funkcionárov a sú od nich úplne závislé. Pravidelné útoky z ľavej strany politického spektra proti privátnym školám sa maskujú bojom proti elitárstvu a segregácii, v skutočnosti je dosť transparentné, že sa jedná najmä o boj proti školám s kresťanským zameraním. Je prekvapením že súčasná vláda ktorá sa rada nazýva pravicovou plánuje podstatne obmedziť možnosť domáceho vyučovania ktoré je tiež povolené.

Predstavy štátnych úradníkov,väčšinou presvedčených socialistov, o tom ako má vyzerať indoktrinácia detí dobre zobrazuje dokumentárny film, odvysielaný švédskou televíziou v sérii Existencia, kde výskumníčka v oblasti siekt Margo Ingvardsson v podstate všetky cirkevné školy predstavuje ako sektárske zariadenia na indoktrináciu detí extrémistickými kresťanskými ideológiami. Samozrejme, netýka sa to moslimských škôl, o tých sa môže v krajine iba pošepky. Táto osoba bez škrupulí vyhlásila, že rodičia majú nárok na svoje deti len do začiatku školskej dochádzky, potom výchovnú funkciu preberá škola. Ako jediný argument sektárstva uviedla, že škola náboženského spoločenstva Maranata, ktorá bola daná za príklad vo filme, vyhlasuje Darwinovo učenie len za jednu z teórií.

V prvom rade si treba uvedomiť, že zoskupenia na ľavej strane švédskeho politického spektra (komunisti a zelení) nie sú o nič menej extrémistické a dogmatické ako akákoľvek náboženská skupina, možno okrem amerických konzumentov cyankáli očakávajúcich spásu od mimozemšťanov. V druhom rade je tu vidieť neovládateľnú vôľu socialistov o likvidáciu klasickej rodiny a sektárske vymývanie mozgov vlastnou ideológiou od detského veku.

Bezstresová výchova

Ďalšou zásadou, ktorej je bezvýhradne podrobený vzdelávací proces, je takzvaná bezstresovosťvo výchove. Za stresujúce sa tu považujú veci úplne bežné napríklad na Slovensku: zlá známka, napomenutie učiteľa, nesplnenie želania zo strany rodičov a podobne. Dieťa nesmie byť vystavené akýmkoľvek problémom, nátlaku alebo nárokom. Inak povedané, odchov vo vatičke. Výsledok takéhoto prístupu je podobný ako keď dieťa od narodenia udržiavali v sterilnom prostredí a jeho organizmus zdegeneruje, stratiac prirodzenú obranyschopnosť. Dieťa, ktoré ukončí bezstresovú školu, nemá vyvinuté mechanizmy na riešenie akýchkoľvek problémov, s ktorými sa nevyhnutne stretne v reálnom živote.

Teória prostredia sa uplatňuje i pri výchove k disciplíne. Zariadenia pre deti s poruchami správania (preložené do ľudovej reči: polepšovne) v tom zmysle ako na Slovensku tu neexistujú. Takíto žiaci sú umiesťovaní do tried medzi normálne deti v naivnom očakávaní, že takto zmenia svoje správanie. V skutočnosti nieto lepšieho dôkazu o neplatnosti teórie prostredia. Stačí jediný grázel v triednom kolektíve na to, aby vyrušovaním úplne znehodnotil celý výukový proces.

Švédsky bezstresový učiteľ nemá prakticky žiadne prostriedky na udržanie disciplíny okrem vľúdneho slova, dohovoru, prosby alebo maximálne kontaktovania rodičov. Každý skúsenejší pedagóg vie, že dieťa veľmi rýchle zistí, kde sú hranice respektíve, že žiadne nie sú. Nie je treba veľa fantázie na predstavu ako to v triede potom vyzerá - telefonovanie, chodenie po triede, bavenie sa, šminkovanie sa cez hodiny sú len tie najneškodnejšie formy porušovania disciplíny.V tlači sa pravidelne objavujú správy o násilí na školských budovách alebo voči učiteľom.

Otrasný prípad prehrmel v komunikačných prostriedkoch asi pred dvoma rokmi kedy stav v škole Gustava Adolfa v juhošvédskom meste Landskrona prinútil rektora školy Leifa Paulsona uzavrieť na niekoľko dní školu po odpálení silvestrovskej rakety na chodbe medzi deťmi , pričom došlo ku priamemu ohrozeniu zdravia a životov. Tomuto incidentu predchádzal štrajk deviatich dievčat, ktoré odmietli prísť do školy pretože šikanovanie zo strany niektorých chlapcov sa stalo neznesiteľné. Riaditeľ školy nariadil používať v priestoroch školy výlučne švédčinu, pretože učitelia mali podozrenie, že sú hrubo urážaní v cudzích jazykoch.

Tento zákaz však musel stiahnuť po intervencii úradov ako politicky nekorektný. Školu Gustava Adolfa navštevuje takmer polovica cudzincov z neeurópskeho kultúrneho prostredia, z krajín, kde je násilie na dennom poriadku. Neexistenciu reštriktívnych opatrení si vysvetľujú ako slabosť alebo zbabelosť a podľa toho sa i správajú.

Nie je to však len v cudzincami husto obývaných štvrtiach, kde nastáva neriešiteľná situácia. V juhošvédskom mestečku Sjöbo hrozí 62 percentám deviatakov nedostatočná na záverečnom vysvedčení z niektorého z hlavných predmetov. Riaditeľ školy Lars Falk pre denník Sydsvenskan povedal, že deti nemajú vôbec nijaký systém hodnôt a úplne im chýba motivácia. Na vine nie je ani škola, ani schopnosti žiakov, ale nemožnosť pritvrdenia kritérií. Hlavnými idolmi žiakov sú popové a športové hviezdy, šíriace úpadkovú pseudokultúru a doslova súťažia medzi sebou v tom, kto bude - najhorší. Škola zaslala rodičom varovné listy, no nedostala jedinú odpoveď. Švédsky rodič si pri takejto príležitosti povie: ”Ja platím dane-štát nech sa stará!“

Školy s väčším množstvom problematických detí sa snažia riešiť zlý stav typickým švédskym spôsobom: rukou natrčenou ku štátnemu rozpočtu. Nastáva tak absurdná situácia: čím má škola viac zlých žiakov, tým viac peňazí dostáva! Daňové peniaze sa premrhávajú na veľmi pochybné projekty zvláštnej pomoci s maximálne neistým výsledkom, pričom deti, ktoré by sa aj mohli, či chceli čosi naučiť, sú štátom ekonomicky diskriminované.

Výchova ku zdravému sebavedomiu je dôležitým momentom vo formovaní osobnosti mladého človeka, problémom ostáva vystihnúť zlatú strednú cestu, ktorej pravidlo tu jednoznačne platí. Zatiaľ čo slovenské školy majú tendenciu k lámaniu osobnosti a ničeniu sebadôvery, švédske školstvo vychováva ku prehnanej dôvere vo vlastné kvality. Oba protipóly sú škodlivé. Dobré vedomosti a veľké schopnosti je ťažké uplatniť pri strate sebadôvery. Kombinácia prehnaného sebavedomia s nevedomosťou, či neschopnosťou, je takisto cesta do záhuby.

Trpké ovocie ideológie

Dôsledky ťažkej ideologizácie školstva sa začínajú prejavovať v súčasnosti znížením úrovne stredných i vysokých škôl. Žiaci nepripravení zo základnej školy na to, aby vôbec mohli začať preberať komplikovanejšiu látku gymnázií, musia najprv v mnohých prípadoch absolvovať doučovacie kurzy, akýsi nultý ročník, pričom neostáva čas na dôkladné prebranie stredoškolského učiva.

Podobným spôsobom sa prenáša tento problém na univerzity. Školy všetkých stupňov sú financované štátom podľa počtu študentov a preto i univerzity s vysokým medzinárodným kreditom sú nútené prijímať v súčasnosti študentov, ktorí by ešte pred nedávnom nemali šancu. Denník Uppsala Nya Tidning priniesol v roku 2002 správu, podľa ktorej polovica študentov na uppsalskej technike má tak slabé vedomosti z matematiky, že nemajú šance pochopiť zložité teoretické základy svojich odborov. Takmer 40 percent študentov má tak zlé výsledky že riskujú stratu finančnej podpory v štúdiu.

Môžeme len čakať čo príde čoskoro: inžinieri, ktorí nevedia počítať, lekári, ktorí neovládajú anatómiu, politici, ktorí neovládajú základy ekonómie a histórie. Súčasná švédska pravicová vláda sa snaží presadiť potrebné zmeny ako napríklad známkovanie od šiestej triedy, častejšie štátne skúšky, profilácia stredných škôl, avšak tieto zmeny sa určite neprejavia na súčasnej, stratenej generácii, obetovanej šialenému sociálnemu experimentu. Skrátka, dnešná generácia žne to, čo zasiali jej predchodcovia.

Civilizácie prichádzajú, vzostupujú, kulminujú a odchádzajú. Možno práve degenerácia západného školstva ľavicovou ideológiou bude znamenať posun centra technickej civilizácie smerom ďaleko na východ.

Poučenie z krízového vývoja švédskeho školstva

V internetových debatách sa ma mnohí diskutujúci pýtajú, prečo neodídem zo Švédska, keď som tak veľmi kritický ku švédskemu systému. V tomto článku je odpoveď a zároveň varovanie: je to úplne nekompatibilný školský systém. Po niekoľkých rokoch vo švédskej škole je nemožné preniesť dieťa do školy slovenskej. A to nemám na mysli jazykovú bariéru.

Je isté že slovenské školstvo treba reformovať a ja sa necítim ani najmenej kompetentný uviesť ako to robiť. Tento článok je však varovaním ako to nerobiť. Na záver si dovolím len niekoľko poznámok:

-Neexistuje žiadna pedagogická metóda, ktorá by nahradila usilovnú prácu a intenzívne štúdium predmetov, ktoré je nevyhnutné ovládať na úrovni poznatkov 21. storočia. Ako vhodná metóda pozitívnej motivácie sa ukazuje súťaž: o lepšiu známku, o to kto napíše lepší sloh, kto sa zúčastní a vyhrá olympiádu, kto sa dostane na prestížnejšiu školu vyššieho stupňa. Zároveň však musí existovať i negatívna motivácia: zlá známka a vedomie že pokiaľ nebudeš nič vedieť, ostaneš na periférii spoločnosti.

Vedomosti v obľúbených predmetoch by sa mali prehlbovať v záujmových krúžkoch, slúžiacich na prehlbovanie vedomostí a zručností u talentovaných detí. Znižovanie náročnosti na školách všetkých stupňov je jednoznačne cestou do záhuby, pokiaľ raz začne nikdy sa nezastaví!

-Je treba jednoznačne povedať: nie sme si rovní! Každý z nás prichádza na svet s inými danosťami, ktoré vznikli genetickou kombináciou toho, čo sme zdedili po našich predkoch a kultúry, ktorá nás formuje a čo nás robí neopakovateľnou ľudskou bytosťou v spoločnosti ostatných, rovnako neopakovateľných! Súhrn vlastností, ktoré nazývame inteligenciou je možné pomerne spoľahlivo zistiť už u malého dieťaťa. Vo vzdelávaní je treba preto zabezpečiť čo najväčšiu diverzitu, úplne individuálny prístup by bol možný v rámci domáceho vyučovania.

Deti ktoré vynikajú inteligenciou je treba vzdelávať v zvláštnych zariadeniach pre nadané deti (Projekt Dr.Laznibathovej), podobne deti s problémami pri učení treba oddeliť od priemerných. Preto snaha zrušiť či obmedziť osemročné gymnáziá pre žiakov so schopnosťami učiť sa viac ako priemer je pripravovaná intelektuálna genocída národa. Pokiaľ je o takéto školy zo strany rodičov a žiakov záujem, je treba ich zachovať pre všetkých, ktorí majú potrebné schopnosti a nejaký štátny úradník, platený z ich daňových peňazí, do toho nemá čo hovoriť.

-Vzdelávací proces vyžaduje kľud a tvorivú atmosféru, ktorý nemôže byť rušený jedným alebo niekoľkými grázlami v triede. Učiteľ musí mať po ruke sankčný systém ktorý by mal používať vhodne a s veľkou rozvahou. Dieťa musí vedieť že keď prekročí jasne stanovenú hranicu, nasleduje trest.

V reforme školstva sa rozhoduje o budúcnosti národa.Jej dôsledky sa prejavia až o generáciu ale budú trvalé a v prípade zlyhania ich nebude možné odstrániť ani rýchlo, ani jednoducho. Švédske školstvo je toho príkladom.

Preto je treba zachovať to, čo u nás funguje a vyvarovať sa toho, čo zlyhalo inde.

Článek vyšel 4. října na serveru Pravé spektrum.

Doplnění editora

Autor píše o Švédsku, ale naprosto totéž v modrém platí pro Kanadu. Ještě v době své naivity (prvních deset let pobytu v Kanadě) jsem několikrát navštívil ředitele škol, kde "studovali" moji kluci. Snažil jsem se ho probudit, říkal jsem věty jako "Podívejte, děti vyjdou školu a nejsou schopny pojmenovat jediný strom, jedinou rostlinu, nedokážou recitovat jedinou báseň z pamětí, nevědí nic o literatuře, nic o historii, nic o zeměpise, prostě nic." Dokonce jsem šel tak daleko, že jsem učitelce "matematiky" někdy v době, kdy kluci chodili do páté třídy, přinesl ukázat matematiku pro stejně staré děti z Československa - to bylo ještě před rozdělením a před destrukcí českého školství. Zběžně si učebnici prohlédla a řekla, že tohle se u nich učí až na High School.

Většinou na mě kanadští pedagogové hleděli jako na otravného Marťana. Pokud se vůbec namáhali s odpovědí, bylo to vždycky něco v tom smyslu, že důležité je, aby děti věděly, kde hledat odpověď. Že ji nemusí znát. Bla, bla, bla.

Z dopisu známých vím, že třeba totéž platí také pro Švýcarsko a předpokládám, že v mírných obměnách pro všechny západní státy. Pochopitelně toto není náhodou. Jde o další zbraň hromadné destrukce národů v rukou zakladatelů NWO. Oni potřebují sebevědomé hlupáky, konzumenty povrchní zábavy, lidi bez znalostí historie či zeměpisu.