Odpovede z Juhu na globálnu hospodársku krízu

Súčasná ekonomická kríza ohrozuje reálnu ekonomiku a ak nebudú prijate rázne a účinné opatrenia okamžite, bude trestať drvivú väčšinu národov sveta a to najmä v odvetviach najviac znevýhodnených a zanedbaných.

Medzinárodná konferencia politickej ekonomiky v meste Caracas, Venezuela končí týždeň trvajúce diskusie a analýzy záverečnou deklaráciou, ktorá vytyčuje rad návrhov s cieľom rozvíjania myšlienok a aliancii Latinsko Amerických vlád.

Tento text sa zaoberá témami ako je bankový systém, nové finančné architektúry, sociálnou pomocou v núdzi a finančnými inštitúciami. Všetky problémy boli analyzované s ohľadom novej ekonomickej situácie vo svete.

Medzinárodná politická ekonomika: odpovede z Juhu na globálnu hospodársku krízu.

Záverečné Prehlásenie

V dňoch 8., 9., 10., a 11. októbra 2008 sa v Caracase zúčastnili akademický a výskumný pracovníci z Argentíny, Austrálie, Belgicka, Kanady, Chile, Južnej Kórei, Kuby, Ekvádoru, USA, Francúzka, Veľkej Británie, Mexika, Peru, Uruguaje a Venezuely medzinárodnej konferencie politickej ekonomiky. Konferencia zhodnotila, že situácia sa výrazné zhoršila v posledných týždňoch. Opakované krízy na finančných trhoch v kľúčových krajinách sa veľmi rýchlo preniesli do celosvetového meradla s nesmiernym dopadom na svet.

Zranitelnos meny, finančná nevyváženosť a silné recesie ukazujú, že dnes už mýtus o cnosti deregulácii trhov a robustnosť a spoľahlivosť súčasných finančných inštitúcii sa nezakladá na pravde a spochybnili základy dnešného kapitalistického systému.

Ani obrovské štátne intervencie, ktoré boli pozorované v posledných týždňoch na upratanie zlých akcii, ani masívny verejný dlh nie sú reálnymi alternatívami k riešeniu krízy. Dynamika dnes podporuje vznik nových koncentrácii kapitálu, pri chýbajúcej opozícii zo strany ľudí. Perverzným spôsobom sa uvažuje s reštrukturalizáciou len vybraných odvetvi. Tieto kroky by mohli viest k nebezpečenstvu návratu autoritatívnych sklonov  fungovaniu kapitalizmu. Toto je znamenie veľmi regresívne spolu s rastúcou diskrimináciou a rasizmom voči migrujúcim populáciám z Juhoafrických krajín a zo severu. Zároveň, ak zostanú súčasné trendy reštrukturalizácie kapitalizmu, s obrovskou produktivitou, systém bude mať nesmierne sociálne náklady a ešte viac môže zasiahnuť krehkú udržateľnosť životného prostredia.

Na základe týchto poznatkov vidíme ako nevyhnutné, reformovať medzinárodnú a finančnú architektúru. Ako možnú a prijateľnú alternatívu treba brat do úvahy post – kapitalistickú cestu Venezuely. Takzvaný socializmus 21 storočia.

V kritických okamžikoch ako je tento by mala spoločnosť, národné a regionálne politiky, stanoviť priority v oblastiach sociálnych vydajov, prírodných zdrojov a produktivity. Štáty by mali zaviesť okamžité finančné opatrenia, nariadenia na ochranu uspor. Ďalej stimulovať produkciu a zaviesť kontroly pohybu kapitálu, na rozdiel od súčasného nekontrolovaného stavu. Zároveň bude najviac kľúčové v tejto súvislosti rozvíjať regionálnu obchodnú integráciu vyváženým spôsobom a tým prispieť k zlepšeniu schopnosti priemyslu, poľnohospodárstva, energetiky a infraštruktúry. Iniciatíva ako je ALBA a Banka Juh by mali rozšíriť rozsah svojich činnosti a upevniť ich perspektívu smerom k väčšej integrácii alternatívy ktorá zahrňuje nové spoločné meny, s vyhliadkou na nové globálne finančné štruktúry. Zaručiť životaschopnosť Juhu v medzinárodnej deľbe prace.

V celosvetovom meradle potom ma pokračovať dôkladná reforma finančného menového systému, ktorá by mala spočívať v dôkladnej ochrane úspor, presunu investícii do prioritných potrieb ľudí. Je potrebne pochopiť že systém centrálnych dávok určených na ďalšie špekulácie prehlbuje ekonomické prepady a postihuje predovšetkým najviac znevýhodnene krajiny a odvetvia. Reforma tiež muší vytvárať nové ekonomické inštitúcie ( mnohostranné) na nových základoch, ktoré budú mat právomoci a nástroje aby zasahovali proti anarchii špekulácii a mať možnosť ochraňovať základne princípy trhu a financií v dotknutých krajinách.

Na základe tejto analýzy a úvahy, medzinárodná konferencia politickej ekonomiky „ Odpoveď Juhu na celosvetovú finančnú krízu“ dospela k nasledujúcim záverom a odporúčaniam :

Začnime s nasledujúcou charakteristikou ekonomickej situácie:

1. Sme v nebývalej situácii celosvetového dosahu. Hospodárska a finančná kríza sa prehlbuje a v posledných dňoch dramaticky zrýchľuje. Ďalší budúci vývoj je ťažko predvídateľný a môže sa meniť od jedného dňa k druhému veľmi dramaticky.

2. Tato kríza mala svoje epicentrum v pôvodných USA a ich burzových trhoch. V súčasnosti však prešla do globálnej celosvetovej krízy, ktorá ovlivnuje cely finančný systém a zamoruje v stúpajúcej tendencii systém produktivity. Kríza má tiež konkrétne dopady tak v západnej ako aj východnej Európe.

3. Na rozdiel od pôvodných očakávaní, že Latinská Amerika by mohla vyviaznuť z náručia krízy, že je voči takejto kríze dostatočne obrnená, dnes sa už objavujú príznaky krízy aj tu. Dnes už vieme, že môžeme očakávať dlhodobé zhoršenie zahraničného obchodu, ako aj veľmi silne finančné šoky v krátkych časových horizontoch za sebou.

4. Čím väčšmi je previazaný medzinárodný bankový systém a akciové trhy tým sa stáva krehkejším.

Sme si dobre vedomý že v krízach ako je táto sú vždy víťazi a porazený. Napriek tomu

je našou úlohou prijať také opatrenia, aby sme zaistili dobré životné podmienky a pravá naším ľuďom a všetkým občanom. Nie je naším cieľom poskytovať úľavy a výhody pre bankárov zodpovedajúcim sa za krízu ako sa to deje v USA a Európe.

Na základe tejto situácie a jej rýchlej eskalácii sa domnievame, že je nutne vykonať nasledujúce odporúčania k prijatiu opatrení, z ktorých niektoré budú vykonávané prostredníctvom naliehavých politických rozhodnutí na najvyššej úrovni. Za účelom bezprostrednej realizácie navrhovaných zmien bude zvolané mimoriadne zasadnutie prezidentov štátov Latinskej Ameriky a Karibiku UNASUR

Navrhované riešenia:

• V rámci zabráneniu zrútenia medzinárodného finančného systému by sa mali štáty v regióne okamžite ujať vedenia bankových systémov vo forme kontroly, alebo kontrolných zásahov. Prípadne znárodniť tento systém bez náhrady, podľa vzoru z Ekvádoru, kde nová ústava zakazuje štátu vyrovnávať dlhy súkromných spoločnosti
• ( článok 290 A-7 ústavy - „zakazuje znárodnenie súkromných dlhov“)
• Účelom týchto opatrení je zabrániť úniku kapitálu do zahraničia, prevodom finančných prostriedkov z pobočiek na svoje materské banky a zabráneniu neposkytovania úverov z fondov ktoré tieto banky dostavajú.
• Zrušiť systém off shore v bankovom systéme každej krajiny, ktorý vytvára veľmi nebezpečný štíť reguláciám a kontrolným organom a zároveň spôsobuje problémy s likviditou
• Musí byt posilnený bankový dohľad a zavedené prísne regulačné opatrenia ktoré urobia transparentnou reálnu situáciu v bankovom systéme . Napríklad, množstvo skutočných uspor  obyvateľstva v systéme.( bankovníctvo ma mať formu verejnej služby)Jedno z týchto opatrení ma garantizovat veľkosť minimálnej národnej investície do aktív likvidity v systéme ( koeficient domácej likvidity)
• V prípade že banka požiada o pomoc, štát musí náklady na výpomoc získať následne nazad a to z majetku banky, alebo opakovane z majetku akcionárov a manažérov banky ( v žiadnom prípade nie z úspor obyvateľstva)
  
  Chýbajúca koordinovaná menová politika vedie k vojne „ konkurenčná devalvácia“, ktorá zvyšuje účinky krízy, rozpútava rivalitu medzi našimi ekonomikami a dokonca ohrozuje integračný pokrok v štruktúrach UNASUR. Preto by sme mali dať jasný signál jednotnej menovej dohody Latinskej Ameriky , ktorá dovolí lepšie obrniť našu makro ekonomiku. Teda, systém kompenzácii základných platieb založený na vlastnom menovom koši , ktorý dovolí každej latinskoamerickej krajiny zásobiť sa dostatočným množstvom likvidity, k odtrhnutiu sa od logiky krízy doláru.
• V rovnakom rámci je budovanie inštitúcii pre ochranu ekonomiky, ktoré vyžaduje väčšiu koordináciu medzi centrálnymi bankami, prekonávajúc dogmatizmus neo liberalizmu omnoho lepším vedením správy a vhodnými medzinárodnými rezervami. V tomto ohľade je dôležité pokročiť v návrhu Fond Juhu ako alternatíva k MMF s dostatočnou likviditou.
• Ak sa využijú k expanzii i prebytky rezerv jednotlivých krajín, ktoré umožnia vytvoriť dodatočné platby do systému ( regionálne pravá čerpania) a existencia spoločného Fondu Juh, môžeme okamžité oživiť prostriedky ktoré boli uložené k prenocovaniu do Banky Juh so zaručením demokratického fungovania, nemusíme kopírovať postupy medzinárodných kreditných finančných organizácii. Banka Juh má byť srdcom transformácii už existujúcich bankových sieti latinskoamerickej rozvojovej banky orientovanej na obnovu základných výrobných prostriedkov pri dodržovaní ľudských práv. Je dôležité v krajinách ktoré túto banku ratifikovali zaviesť kontrolu výmeny , chrániť rezervy a zabrániť odlivu kapitálu.
• Súčasné je dôležité, z dôvodu krízy aby krajiny zvážili odklad splácania svojho štátneho dlhu. Toto opatrenie sa zameriava na prechodnú dobu počas krízy, aby sa zabránilo vyčerpaniu financií z týchto krajín. Krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku sa musia poučiť z toho čo sa deje v Európe, kde každá krajina sa snaží vyriešiť svoju situáciu na vlastnú päsť a preto my musíme posilniť integračné mechanizmy alternatívneho vývoja v regióne.

Sociálna pohotovosť

Navrhujeme vytvoriť mimoriadny Regionálny Sociálny Fond, aby bola zaistená okamžitá potravinová a energetická sebestačnosť, ako aj riešenie akútnych problémov s migráciou .Tento fond by mohol pôsobiť v rámci Banka Juh, alebo Banka ALBA

V súlade so zásadou žiadna pomoc pre bankárov, a ÁNO, pomoc pre náš ľud je potrebné udržiavať verejný rozpočet na sociálne vydaje a jeho prípadné navýšenie ešte pred dopadom medzinárodnej krízy na našich ľudí. Priority sú: Poistenie, zamestnanie, príjmy univerzálnej zdravotnej starostlivosti, vzdelanie.....bývanie atd.

Finančné organizacie

Medzinárodná finančná kríza ukázala že spoluvinu na tomto úpadku nesie Medzinárodný menový fond, Svetová banka a IDB (netuším čo tá skratka znamená) s nadnárodnými bankármi, ktorý spôsobili kolaps a jeho súčasné desivé následky. Vierolomnosť týchto inštitúcii je viac ako jasná. Je to príležitosť pre krajiny nášho regiónu nasledovať príklad Bolívie a vystúpiť z ICSID a tiež vypočuť volanie Venezuely, aby krajiny Latinskej Ameriky opustili MMF a Svetovú banku a začali pomáhať budovať novú medzinárodnú finančnú architektúru.

Caracas 11. 11. 2008-10-16

Článek Declaración final de la Conferencia Internacional de Economía Política vyšel na serveru telesurtv.net 12. října. Překlad Canario.

Dodatok: Poprosím o zhovievavosť s prekladom, ktorý je naozaj voľným prekladom, vzhľadom na fakt že sa tam vyskytuje množstvo ekonomických termínov a k tomu je to španielčina latinoamerická, robili mi niektoré výrazy problémy. Dúfam že to pochopíte. Ďalej pokladám za nutne upozorniť , že článok je krátený. Odpustil som si prekladať začiatočné ódy na socializmus a pod. A ešte k skratkám. Niektoré som rozlúskal, niektoré nie. Canario.