Pomalý rozpad dolárového systému

10/30/06 "Information Clearing House" – Americký dolár je kaput. Dôvera k mene hrdzavie deň za dňom.

Ako uviedla správa z The Sydney Morning Herald, „Austrálsky minister financií, Peter Costello, vyzval východoázijských bankárov, aby včas oznámili svoje úmysly zbaviť sa amerického kapitálu, a aby tak robili postupne. Centrálne banky v Číne, Japonsku, Taiwane, Južnej Kórei a Honk Kongu investovali obrovské zahraničné rezervy do amerických vládnych obligácií a pomohli tak podoprieť americký dolár a znížiť úrokové miery,“ povedal Costello, ale „stratégia sa mení.“

A naozaj, mení sa. Svet sa spamätal a odkláňa sa od zelených papierikov, ktoré sú v súčasnosti utopené v 8,3 biliónovom dlhu.

Centrálne banky chcú teraz znížiť svoje dolárové rezervy a zároveň čo najmenej uškodiť svojím ekonomikám. A to bude dosť zložité. Ak sa rozpredaj rozbehne, vyvolá vlnu zbavovania sa meny.

Podľa Costellových vyjadrení je však malá šanca, že k zbavovaniu dôjde postupne; ide vraj len o falošný optimizmus. Ak dôjde k dolárovej inventúre, bude to ako lavína.

Už v septembri sa objavili prvé známky o tom, že dolár má problémy. Trhový deficit bol na hodnote 70 miliárd, ale Čistý zahraničný nákup obligácií len na slabých 33 miliardách. To znamená, že naši hlavní obchodní partneri od nás viac nenakupujú späť za náš dlh, čo vyvoláva tlak na znižovanie hodnoty dolára. Federálny rezervný systém (centrálna banka U.S.A.) má dve možnosti: buď podstatne zvýši úrokové miery alebo nechá spadnúť menu. Vzhľadom na krehkosť umelo vysokých cien bytov a blízkosť polčasových volieb neurobil Systém ani jedno.

O mesiac neskôr, v októbri, bol trhový deficit na 69,9 miliardách a potom, bez varovania, sa stal zázrak. Čistý zahraničný nákup obligácií vystrelil na historické maximum 116,8 miliárd a pokryl tak schodky oboch mesiacov do posledného haliera.

Náhoda.

Ťažko. To sa buď centrálne banky rozhodli naplniť svoje trezory dolármi alebo Federálny rezervný systém (a jeho bankoví spojenci) skúpil svoje vlastné dlhy, aby nás preplavil cez voľby.

To je presne ten druh hókusov-pókusov, na ktorý sme všetci čakali, keď Greenspan pred rokom v marci zastavil vydávanie správy o M-3, a tým tak obostrel zdroj peňazí závojom nepreniknuteľnej tmy.

Máme veriť, že skeptické centrálne banky sa zrazu rozhodli zdvojnásobiť nákup vládnych obligácií, zatiaľ čo verejne plačú nad slabosťou dolára a hrozia diverzifikáciou?

To by bola hlúposť

Podľa Wall Street Journal sa riaditeľ čínskej centrálnej banky Zhou Xiaochuan jasne vyjadril, keď povedal: „Myslím si, že toho máme dosť.“ Čína v súčasnosti vlastní doláre a štátne dlhopisy v hodnote 1 biliónu (tisíc miliárd).

“Dosť?“

Zahraničný obchod Spojených štátov ročne vykazuje záporné saldo obchodnej bilancie v hodnote 200 miliárd dolárov. Ak toho majú dosť, sme nahratí. Nakoniec, na zničenie dolára netreba rozpredaj, stačí ak obchodní partneri prestanú byť ochotní nakupovať v rovnakej miere ako doteraz.

Samozrejme, každý vo Washingtone si bol vedomý, že deň zúčtovania sa blíži. Tak bol systém nastavený od úplného začiatku. Celé je to súčasťou pochabého projektu „vyhladovať šelmu“ a presunúť bohatstvo národa do rúk západných plutokratov. To je dôvod, prečo sa Federálny rezervný systém a Biely dom v zahmlievaní pravdy vzájomne podporovali; starostlivo kalkulovali postup ako vrhnúť krajinu po hlave do katastrofy.

Administratíva nikdy nevytvorila systém financovania 400 miliónového znižovania daní alebo 35 percentnej expanzie federálnej vlády. Vyskočili výdavky na obranu a takisto bezkonkurzné zmluvy pre priateľov Bushovho klanu. Zároveň došlo k závratnému zníženiu úrokových mier , s cieľom sprístupniť čo najviac peňazí ľudom, ktorí inak nespĺňali tradičné kritéria na získanie hypotéky. A keby nebolo dosť pažravej márnivosti, bezohľadného a nadmerného míňania a nerozvážnych pôžičiek, Federál to zaklincoval zdvojnásobením peňažnej zásoby v priebehu siedmych rokov; dokonalý recept na hyperinfláciu.

Takže, ktorý z týchto krokov nebol zámerný?

Finančná kríza, ktorej teraz čelíme, bola dopredu naplánovaná. Jej cieľom je zničenie pracovného hnutia, rozšliapnutie strednej triedy, zrušenie nemocenského poistenia, lekárskej starostlivosti a sociálneho poistenia, redukovanie nášho zahraničný dlh o 50 až 60 percent a zároveň vynútenie jeho reštrukturalizácie, privatizácia všetkých verejných majetkov a zdrojov a vytvorenie nového režimu uťahovania si opaskov, čo prinesie viac bohatstva bankovým a korporačným organizáciám.

Počas období neoliberalizmu dochádza pravidelne k využívaniu nečestných politikov, ktorí svojimi rozhodnutiami prispejú k vytvoreniu enormného, neudržateľného dlhu, takže bohaté elity národa sa môžu dostať k vládnutiu. Tak to funguje všade. Je to forma korporačnej kolonizácie, ibaže tento krát sa obeťou stali staré dobré Spojené Štáty.

„Fáza dopadu“

Richard Daughty sa vo svojom článku „Fáza dopadu“ správne domnieval, že Federálny rezervný systém a Ministerstvo financií už obsadili rozhodujúce funkcie svojimi ľuďmi. Tak napríklad:

„Pán Paulson, tajomník Ministerstva financií, je teraz hlavou Pracovnej skupiny finančného trhu (ktorá bola založená Prezidentským príkazom 12631), a trvá na tom, aby sa ich mítingy organizovali častejšie, konkrétne každých 6 týždňov!“

Celá Pracovná skupina bola vytvorená ad-hoc, pre prípad možných ekonomických havárií, ale teraz sa pravidelne schádza každých 6 týždňov. A navyše, Paulson nariadil náčelníkovi štábu Jomovi Wilkinsonovi, aby „dozrel na vytvorenie Veliaceho centra ministerstva financií za účelom kontroly svetových trhov. Toto Centrum má slúžiť i ako operačná základňa v prípade krízy“! (Wall Street Journal). Svetových! Americká vláda chce dozerať na svetovú ekonomiku z dôvodu očakávania krízy. Uf!“

Doughty neustále vraví: „Toľko zmätku vyvolávajú určite blížiace sa otrasy, zachytené Global Europe Anticipation Billetin, v čísle 8, správou, ktorú mi poslal Phil S. Pripomína, že minulý rok v máji predpovedali „fázu akcelerácie“ v ekonomike, ktorá mala podľa nich začať v júny a „bude trvať maximálne 6 mesiacov“, čo sa aj v skutočnosti stalo. Tvrdili, a tvrdia i dnes, že „fáza dopadu začne v novembri 2006“ a že to bude „výbušná časť fáza krízy“.

Táto „fáza dopadu“ má začať každú chvíľu a má byť „obdobím, v ktorom séria vážnych kríz zamorí celý systém. Má trvať 6 mesiacov až rok a priamo zasiahne finančných hráčov a trhy, vlastníkov investičných schém so stabilnými dolárovými výnosmi, penzijné fondy a strategické vzťahy v Spojených štátoch na jednej strane a vzťahy s Európou a Áziou na strane druhej.“ (Richard Daughty, „Fáza dopadu“ Kitco.com)

Predpovede sú samozrejme málokedy spoľahlivé a Daughtyho scenár môže znieť pre mnohých až príliž apokalypticky. Ale ak prijmeme predpoklad, že znižovanie daní, expanzia federálnej vlády, zdvojnásobenie peňažných zásob, 10 biliónov v obchode s nehnuteľnosťami, neboli len „úprimnými chybami“ z entuziazmu, potom sa musíme domnievať, že toto celé je šialený plán na zničenie základných kameňov súčasného ekonomického systému, plán na totálne pretvorenie spoločnosti.

Doma to vyzerá tak, že tento plán zahŕňa tiež spustenie policajného štátu.

Pred pár týždňami Bushova administratíva prijala Military Commissions Act of 2006 (Zákon o vojenských komisiách), ktorý prezidentovi umožňuje zatknúť a mučiť kohokoľvek si zmyslí bez obvinenia. Takisto, bez vedomia väčšiny Američanov, Bush do zákona pridal predpis, ktorý, podľa senátora Patricka Leahyo, dovolí prezidentovi jednostranne vyhlásiť výnimočný stav. Zmenou v The Insurrection Act of 2007 (Povstalecký zákon) Bush v podstate zvrátil zákon Posse Comitatus, ktorý bráni prezidentovi rozmiestniť vojsko po Spojených štátoch. Zákon John Warner Defense Authorization Act of 2007 (Zákon schválenia obrany), umožnuje Bushovi prebrať kontrolu nad Národnou gardou, ktorá bola vždy v kompetencii guvernérov jednotlivých štátov. Takto má Bush absolútnu moc nad všetkými ozbrojenými zložkami v krajine. Nastala situácia, ktorej sa ústava zámerne snažila vyhnúť. Sen administratívy o militarizovaní krajiny pod rukou jednej autority sa slnil, napriek tomu, že verejnosť o prevrate ani len netuší.

Medzinárodne, pokles dolára spôsobí, že americký dlh sa zredukuje úmerne s percentuálnou stratou dolára vo vzťahu s tou ktorou menou. Pre Spojené štáty úžasná vec. Najprv Federál natlačí nekryté bankovky za účelom nákup hodnotných zdrojov a tovarov a potom si zabezpečí zľavu poklesom kurzu. Víťazstvo pre Washington, hoci nevedomí zahraniční veritelia prídu o svoje ťažko zarobené zisky. Je nepravdepodobné, že ich úrokové miery budú mať veľký vplyv na Ministerstvo financií alebo Rezervný systém.

Ďalšej kríze, ktorá sa má rozbehnúť počas roka 2007, čelí dolár doma. 10 biliónová bublina na trhu s nehnuteľnosťami rýchlo stráca paru, čo vyvoláva strmý pád HDP. Bytový priemysel prechádza najstrmším poklesom za posledných 30 rokov. Nehnuteľnosti boli jediným svetlým miestom v inak pochmúrnej ekonomike. So spomaľovaním tohto trhu a poklesom cien, 600 miliardové výdaje vyťažené v roku 2005 sa rýchlo vyparia, čo spôsobí celkové spomalenie ekonomiky. (Spotreba tvorí až 70 % HDP)

Podľa vlastných kalkulácií Federálneho rezervného systému; „Celková hodnota bytového majetku v Spojených štátoch sa medzi rokmi 1999 a 2006 zdvojnásobila z 10,4 na 20,4 bilióna dolárov. (Times Online“) Ak sú tieto hodnoty presné, potom môžeme povedať, že americký rast nie je ničím iným ako rozšírením dlhu. Zdá sa, že je to naozaj tak. Mzdy stagnujú od sedemdesiatych rokov, 3 milióny výrobných pracovných miest bolo odsunutých do zahrančia, úspory sa scvrkli pod nulu a osobný dlh rastie. Stali sme sa majetkovou spoločnosťou, a keď teraz náš majetok začína v princípe strácať hodnotu, máme problém. Keď dôjde k poklesu cien nehnuteľností v roku 2007, môžeme očakávať totálne rozbehnutie recesie. A ak ceny energií opäť porastú (boli znížené kvôli voľbám?), bude to o to horšie.

Takže, ako recesia ovplyvní dolár?

Kapitál nepodlieha lojálnosti. Nasleduje trh. Keď rušný americký spotrebný trh upadne, zažijeme rovnaké problémy ako kdekoľvek inde. 3 milióny stratených pracovných miest, 200 tisíc vysoko platených hi-tech pracovných miest presunutých do zahraničia, daňové výhody pre veľké korporácie robiace biznis mimo Štátov; to sú všetko znamenia, že papaláši si v Amerike už vrecká napchali dosť, teraz je na rade Ázia a Európa. Stagnujúci spotrebný trh by mohol oslabiť dolár ešte viac, čo by Američanov prinútilo začať opäť šetriť, ale (a tu prichádza prekvapenie) ani Federálny rezervný systém, ani Ministerstvo financií v skutočnosti netrápi, či nominálna hodnota meny klesne alebo nie.

V skutočnosti im ide o to, aby si dolár udržal pozíciu svetovej rezervnej meny. To umožní Rezervnému systému naďalej tlačiť peniaze, určovať úrokové miery a kontrolovať globálny ekonomický systém. V súčasnosti dolár predstavuje 66 % menových rezerv v centrálnych bankách po celom svete, čo predstavuje nárast o 10 % v priebehu jedinej dekády. Dolár sa stal medzinárodnou menou, de facto monopolom. Toto je cieľom globalistov a americkej vládnucej elity, ktorá sníva o jedinom systéme, dolárovom systéme, ktorého my máme byť súčasťou.

Takže, ako títo plutokrati prinútia ostatné národy, aby naďalej používali dolár, zatiaľ čo ten padá na dno?

Odpoveďou je ropa.

Pokiaľ je ropa denominovaná v dolároch, centrálne banky budú nútené hromadiť tieto „okupačné potvrdenky“ bez ohľadu na ich hodnotu. Je to to isté ako oprieť im zbraň o čelo. Budú používať naše dlhom zamorené prachy, lebo inak ich autá nebudú mať na čo jazdiť, ich traktory a továrne dodýchajú, ich ekonomiky domelú. Je to také jednoduché.

Amerika nemôže udržať svoj status superveľmoci bez kontroly globálneho ekonomického systému. To znamená, že naviazanosť ropy na dolár a naopak, sa musí zachovať. Bushova klika to berie ako existenčný fakt, od ktorého záleží budúcnosť americkej vládnúcej triedy. Do roku 2020 bude 60 % svetovej ropy pochádzať z Blízkeho východu. Bush urobí všetko, čo je v jeho moci, aby kontroloval zdroje Kaspickej panvy, tým rozšíril hegemóniu amerického dolára a vydláždil tak cestu k novému americkému storočiu.

Článek The Dollar’s Full-System Meltdown vyšel na serveru informationclearinghouse.info 30. listopadu. Překlad Dan - děkuji.