Rozhovor s Robertem Fiskem

Pamatam sa na jednu domovu prehliadku v Bagdade hned po tom, ako bol chyteny Saddam. Bolo to same rozvalovanie dveri kopancami, same vykrikovanie a same jeb tu a jeb tam. O par metrov dalej niekto nasprayoval na mur tento odkaz nie volnou rukou, ale popocou sablonky: “americki vojaci utekajte domov skor, ako sa z vas stane mrtvola v ciernom vreci zahodena niekam do rieky alebo do udolia.” Takto Robert Fisk popisuje vo svojej poslednej knihe (The great War for Civilisation The Conquest of the Middle East, ktora vysla pod talianskym titulom Cronache mediorentali vo vydavatlstve Il Saggiatore, 35 euro) jednu z mnohych epizod, ktore prispeli k neuspechu exportovania demokracie zbranami. Tato kniha napisana korespondentom dennika The Independent z Bejrutu je ovocim sestnastrocnej prace a takmer nepretrziteho putovania medzi Jeruzalemom, Bagdadom, Kabulom a ostatymi symbolickymi miestami Blizkeho Vychodu, nachadzajucimi sa na rozhrani vsetkych konfliktov, ktore pocas poslednych troch desatroci rozvracali tu cast sveta.

Tvrdite ze Usa vtrhli do Iraku s umyslom zmenit mapu Blizkeho Vychodu prave tak, ako to spravili anglicania generacie vasho otca pred osemdesiatimi rokmi. Na akom bode sa nachadza tento proces?

Ich projekt bol neuspesny. Amerika vpadla do Iraku len s ideologiou “exportovat demokraciu zbranou”, bez planu na povojnove obdobie. Ak ides do vojny kvoli narodnym zaujmom mozes zvitazit. Ak sa vsak zucastnis konfliktu z ideologickych motivov, tak prehras. A ak napadnes z ideologickych motivov Blizky Vychod, kde je vacsina populacie muslimskou, tak prehras dvojnasobne. Pocas druhej svetovej vojny, v 1941, pretym ako bol napadnuty Sovietsky Zvaz nemcami, prvy minister Churchill zalozil v Londyne komitat na preskumanie postoja k zaujatiu v pripade vitazstva rusov a obsadenia Nemecka. Spravil tento tah styri roky pred koncom konfliktu. Americania sa o nic podobneho nepokusili, ani len styri dni pred padom Bagdadu. Dnesnym nebezpecenstvom je to, ze sa cela oblast rozhori, a ze USA sa uzavru do noveho izolacionismu ako bol ten Wilsonov po prvej svetovej vojne.

Vasa kniha nie je knihou “diplomatickych dejin”, vo vasom rozpravani je obetiam dana dolezita uloha. Kto su ti ludia, ktori takzvanu “vojnu proti terorizmu” znasaju?

Bush a Blair prehlasili, ze 11. september zmenil svet. To nie je pravdou - su to oni, ktori zneuzili 11. september k ingorovaniu rezolucii /OSN*/ (ako tych o Palestine), a medzinarodnych dohod (ako tych Zenevskych). A k odhlasovaniu suboru zakonov “v stave nevyhnutnosti” v USA, Velkej Britanii a inde. Guantanamo a Abu Grahib su najevidentnejsimi symbolmi tohto zvratu hodnot. Ak prijmeme tieto zmeny, tak Al Quaeda vyhrala, pretoze sa jej podarilo znicit slobodu nasich spolocnosti.

Obete z masa a kosti tejto vojny vsak ziju na Blizkom Vychode a z velkej vaciny su muslimske. Ich domy a ich zivoty su nicene zbranami vyrobenymi u nas na Zapade. V konecnom dosledku sa vsetci stavame obetami klamstiev (ako toho o exportovani demokracie) malej skupiny mocnych. Vsetci sme ovladani tym, co ja nazyvam “ministersvom strachu”.

Co predstavuje trest smrti pre Saddama Husseina?

Totalne pokrytectvo. Saddam Hussein je urcite monstrum – je zodpovednym za smrt stovky tisicov ludi- ale jedna sa o nase monstrum. Vytvorili sme ho my, lenze pocas sudneho procesu mu nebolo dovolene hovorit o svojich byvalych vztahoch so Spojenymi Statmi – co mu poskytli plyn, ktory Saddam pouzil na vykonanie niektorych zo svojich masakrov- pretoze proces, ktory viedol k trestu smrti sa tykal masakru v Dujail, co s plynom nemal nic spolocneho. Aka nahoda.

Citajuc kapitoly vasej knihy venovane Afganistanu to vyzera tak, ze dnesne chyby anglicanov su take iste, ako tie, co urobili sovieti takmer pred tridsiatimi rokmi. Ako je mozne, ze anglicania sa nenaucili vobec nic z historie?

V 1980, ked vpadli do krajiny rusi, zucasnil som sa tlacovej konferencie vedenej na leteckej zakladni v Bagrame jednym sovietskym generalom, ktory povedal ze prave cistia hory od poslednych zbytkov zbojnickych band. V 2002 som sa vratil na to iste miesto, tentokrat na prejav generala spojenych statov. Ten oznamil, ze coskoro budu posledne zvysky odporu talibanov vymetene prec z hor.

Z jednej strany ked sa da do pochodu vojenska masina, je tazke ju zastavit. Z druhej strany afganci – ktori kazdodenne znasaju civilne obete Zapadom vedenej polovacky na Bin Ladena- cakaju, ci je Zapad schopny im pomoct. Ak pridu k uzaveru ze nie, tak znicia cudzinecke jednotky. Uprednostniac vladu talibanov pred zkorumpovanou vladou prezidenta Karzaia.

Ste velmi kriticky k stylu, ktorym sa media zaoberaju konfliktmi. Kritizujete i BBC, ktora je tu u nas takmer mytusom.

Ich pracou by malo byt kontrolovat, i vzdorujuc a vyzyvajuc, autoritu, vlady, a nie jednoducho fungovat ako ich hovorca. Pozri na tento clanok (Fisk vytiahne prvu stranku Los Angeles Times zo 16. novembra 2005), hovori o Iraku a o Al Zarkawim. Zdrojmi su : clen vlady hovori ze… vladne zdroje oznamuju ze… podla americkej uradnej moci… urad antiterorizmu si mysli ze … jordanska vlada prisla k uzaveru ze … . A pozri sa na tlacove konferencie CNN. Novinar chce polozit otazku osloviac prezidenta “pan prezident”, a Busch, akokeby sa obracal na priatela, odpoveda “ povedz John”. Mnoho novinarov ma strach vzdorovat moci. Zvlast v narode, ktory je “vo vojne proti terorizmu”.

Cim je islamsky terorizmus dnes?

Nepouzivam slovo terorizmus. Jedna sa o vyraz uzivany mimo temy mocnymi, ktorym zaciname byt posadnuti, stracajuc tak zo zorneho uhla skutocny problem: existuje jedna Al Quaeda, ktora nas znovu zasiahne. Velka zmena nastala po druhej svetovej vojne. V minulosti sme si mohli dovolit dobrodruzstva v zahranici, mohli sme poslat nase vojska do Korey a byt si isti ze ziadny korejcan nepride vyhodit do vzduchu londynske metro, mohli sme ist do Vietnamu a byt si isti, ze ziadny vietkong sa nevyberie do Washingtonu, kde sa necha vybuchnut. Teraz sa toto vsetko zmenilo a nemozeme si byt isti ani vo velkej Britanii, ani v USA, ani v Taliansku. Mozu prist k nam. A urobia to. Pretoze ludia, ktorych dediny su bombardovane v Afganistane si isti byt nemozu, a tak istymi si nemozeme byt ani my: toto je rovnitko, ktore nam priniesli Bin Laden s Al Quaedou.

Článek Quel fuoco amico contro la democrazia Un'intervista con il giornalista Robert Fisk, in Italia per presentare il suo libro "Cronache mediorentali" (Il Saggiatore) vyšel 8. listopadu v italských novinách Il Manifesto. Z italštiny přeložila Helena Burilova - děkuji.