Pohled z Haify

Minka a ostatni,

pravdu povediac som forum nenavstivila velmi dlho, ale ked sa ma dnes Tana v sukromnom maily pytala, co pridem na stretnutie, pochopila som,ze som asi nieco zmeskala, a tak som zacla patrat... Pri tej prilezitosti som nasla aj Vas mail, Minka a inych, ktori z daleka sledovali co sa tu deje. Tak na zaver, par postrehov z Haify, ciste osobnych a iste je, ze kazdy to vidi inac...

Je to neuveritelne, ale je "po tom". Trvalo mi par dni (2-3) sa posadit a napisat. Popisat tie nenormalne dni sa ani neda. Samozrejme kazdy to znasa inac, ale nemyslim, ze sa dalo tym nebyt ovplyvneny. Mne sa pri kazdej sirene stiahlo cele vnutro a ziadne "logicke" tvrdenia mojho mozgu nefungovali. Niekedy som automaticky „vypla“ telefon niekomudo ksichtu (hoci bolo mozne ho vziat sebou) a "letela" do nasej kupelne, ktoru sme premenovali na "najbezpecnejsie" miesto nasho bytu.

Tam ma cakalo male radio so sluchatkami, ktore v mierovej dobe sluzi na "masirovanie" a HAIFSKA stanica, ktore okrem sireny vysielala ihned reportaz kde a co spadlo . Casto nebolo treba cakat na radio, lebo "bumy" sa ozvali predtym ako to niekto stihol komentovat…Proste celkom surrealisticke sceny. Sice nezvykam sledovat "fiction" filmy, ale myslim,ze by sa to celkom vyrovnalo. Obcas (nie casto) sa mi podarilo presvedcit Pufiho vypadnut aspon na weekend.

Tak sme boli dva krat na noc u dcery v Tel Avive a dva krat u syna. Prist do Tel Avivu bol pocit ako cestovat do zahranicia (100 km…) ulice plne ludi, na rozdiel od vymretej Haify, vsade plno smejucich sa deti, proste normalne letne prazdniny o ktorych sa na severe nedalo ani snivat. Aj v Tel Avive som cumela kazdy chvilu do internetu sledovat o kolko siren v Haife "som prisla".

Teda ziadne vazne vypnutie to nebolo. Na jeden weekend sa mi podarilo presvedcit prist k dcere aj najstarsieho syna so svojou rodinou, ktori tiez byvaju v dosahu rakiet. Maly dvojrocny Itamar si neuvedomujuc pospevoval vlastne stvorenu pesnicku so slovami " …zist do krytu, zist do krytu…" Stvorrocny Omer nevedel vecer zaspat a vysvetloval mi, ze sa boji "bumov". Akych bumov ?, pytam sa naivne - odpoved znela : "Tych co prichadzaju pred sirenou a robia dieru do zeme…" To bol vysledok zazitku, ktory prezili u druhej babicky, ked v jeden piatok padlo nedaleko jej domu predtym ako niekto stihol pustit sirenu…. Osem rocny Jonatan sa ma v druhy den vojny pytal, ci u nas uz bol "vycvik" a so zarmutkom konstatoval,ze u nich este ziadna sirena nebola a nemohol sa jej dockat.

To bolo v druhy den. O par dni neskor mi povedal,ze by bolo dobre, keby Nasrala vystrelil raketu rovno hore, aby spadla na neho sameho….

Tak ked sme boli spolu v Tel Avive – 2 dni – sme sa snazili trochu "uzivat" a hlavne priniest deti na ine myslienky. Muzeum, divadlo, more a bazen sa tomu trochu pricinili.

Neviem preco to vsetko popisujem, ale asi je to sucast "terapie", vcera sme sa stretli 6 bab v kaviarni a kazda vysypavala svoje zazitky z posledneho mesiaca.

Ja som cely mesiac, az na 2 dni, nepracovala, kedze moje pracovislo je plne benzinovych nadrzi a robili tam len v noci tie najsurnejsie veci. Ked ma moj sef v pondelok zavolal, ze v utorok sa normalne robi, ani som si to nevedela predstavit. Ticho bolo este velmi neiste, strach sa este nestratil a znelo mi to uplne surrelaisticke. Ale "prikaz" je prikaz a v nadeji,ze vedia co hovoria, som zase po mesiaci nastavila budik na 5:30 a zacla tzv. Normalny zivot.

Aby som si dokazala, ze je to tak, hned v utorok, po praci, podvecer sme sa vybrali k moru skontrolovat ci ostalo na mieste a po dlhej dobe som mohla zas chodit . Snazila som sa nemysliet na to, kde sa ukryjem, ked bude sirena (ako po cely mesiac, ked som musela niekam vyjst, na nakup a pod…) Ked som volala Mariku, ci sa neprida a som jej referovala,ze ani neverim, ale kracam boso po piesku pri mori, hned ma upozornila,aby som davala pozor, ved tam, na juh od Haify padali rakety a snad su tam nejake nevybuchnute zvysky….Radio som si sice vzala, ale na usi som ho nedala a uvedomila som si, ze lepsie je konecne pocuvat morske vlny co prichadzaju k brehu ….Tak som uz treti den v praci, zo sledovania sprav, novin, internetu som sa este nevyliecila a musim povedat, ze to nevyzera moc dobre. Pred touto vojnou som sa snazila vobec nesledovat spravy, teraz sa mi to este nedari. Je to prilis cerstve .

Moj nazor na tuto vojnu ani nevyjadrim, nic to nemeni na veci a este teraz mi idu slzy ked vidm obrazy desiatok mladych chlapcov, ktori nestihli ani poriadne zit. Dvaja z pilotov helikoptery co bola zostrelena, zanechali tehotne zeny. Atd atd atd…. Zial vojny nevedu zeny, asi by ich bolo menej….

Tak dufam,ze som to neprehnala, ale mozte kludne vynechat par riadkov...

Zuzka

dobry den pan stwora,

nieco podobneho, ako zvedavec existuje aj pre emigrovanych zidov/zidoviek z byvaleho Ceskoslovenska ako platforma/forum. Ja som moderator toho fora.

moj dopyt sa tyka mozneho uverejnenia jedneho prave uverejneneho prispevku v tom fore v zvedavci. je to hlas jednej zeny z haify. Usudte sami a dajte mi tak, alebo onak vediet. Prilozil som to ako attachment.

Prajem vam este pekny den - stein55