USA začínajú vyvíjať nátlak na Slovensko

Dňa 7. júla priniesol denník SME článok, v ktorom sa okrem iného píše: „Zahrnutie Slovenskej národnej strany do novej vládnej koalície na Slovensku bolo zbytočné a výnimočne neuvážené, vyhlásil dnes (t. j. 7. júla tohto roku) demokratický poslanec amerického Kongresu Tom Lantos, člen výboru pre medzinárodné vzťahy. Lantos tvrdí, že na budúci týždeň požiada Kongres, aby odsúdil účasť strany v koalícii, keďže SNS si zaslúži novú a demokratickú Európu". SNS pod vedením Jána Slotu má v slovenskej vláde tri ministerské posty. Zákonodarca maďarského pôvodu, ktorý ako jediný člen amerického Kongresu prežil holokaust, dúfa, že Slovensko napraví "veľmi vážnu chybu" pri zostavovaní koalície. "Bol to zbytočný a výnimočne neuvážený krok a Spojené štáty dajú najavo svoje pohoršenie," povedal Lantos novinárom počas návštevy v Maďarsku.“

Mocnej židovskej loby v USA netrvalo dlho presadiť, aby exekutíva USA začala poslušne konať v jej intenciách. Už 13. júla navštívil prezidenta SR Gašparoviča veľvyslanec Spojených štátov amerických v SR Rodolphe M. Vallee, aby ho informoval, že „americká vláda bude sledovať dodržiavanie ľudských práv a práv menšín na Slovensku“. Zdá sa, že slovenský prezident sa zachoval ako prezident suverénneho demokratického štátu a kontroval, ako o tom informoval jeho hovorca TASR, požiadavkou, „aby si USA pri tej príležitosti všímali aj konanie zástupcov menšín smerom k stabilite Slovenska“.

O deň neskôr navštívil americký veľvyslanec dezignovaného premiéra SR Fica, u ktorého intervenoval vo veci slovenského vojenského kontingentu v Iraku, ktorý sa nová vládnuca garnitúra rozhodla stiahnuť.

Toľko k faktografii posledného vývoja slovensko–amerických vzťahov. Ostáva len vysvetliť fakty historickej povahy, ktoré tvoria pozadie tohto stavu a bez ktorých ich nie je možné pochopiť.

S požiadavkou „monitorovania“ dodržiavania ľudských a menšinových práv na Slovensku ako prvá vyrukovala Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá sa nedostala do vládnej koalície napriek tomu, že prejavila maximálnu pružnosť i ústretovosť a bola ochotná vstúpiť do vládnej koalície s akýmkoľvek zoskupením politických subjektov (tzv. pravica i tzv. ľavica) s výnimkou Slovenskej národnej strany, ktorá obdobne tiež vylučovala spoluprácu s SMK. Keď sa stalo zrejmým, že SMK po ôsmich rokoch vypadne z vládnej koalície, kam sa dostala na nátlak USA a niektorých kruhov EÚ, ihneď ubezpečila svoje kádre na vedúcich a riadiacich postoch, že im v prípade ich odvolania z funkcií poskytne právnu pomoc. Súčasne začala hrať druhý akord svojej politickej hry, ktorý sa dá vyjadriť nasledovne: Buď nás zoberiete do vlády a potom budeme dobrí a relatívne, alebo formálne lojálni, alebo vás zdiskreditujeme po celom svete.

Pritom SMK po svojom vstupe do vlády pred ôsmimi rokmi urobilo na ministerstvách a v iných orgánoch verejnej moci, ktoré malo pod kontrolou, razantné a hlboké kádrové zmeny. Napríklad sa verejne zabávalo na tom, ako sa na ministerstve Životného prostredia SR, ktoré riadil plodný (manželsky i mimomanželsky) bonviván László Miklós, za noc po jeho nástupe pomaďarčovali na dverách kancelárií vo veľkom vizitky s menami.

Veľkú oporu v presadzovaní svojich zámerov má SMK tradične u židovskej loby, ktorá hrá významnú rolu pri formovaní americkej zahraničnej politiky a tiež napríklad v orgánoch socialistickej internacionály. Táto kooperácia má hlboké historické korene súvisiace s výnimočným postavením židovstva v bývalom Uhorsku. Neprekvapuje, že dezintegrácia Rakúsko–Uhorska po prvej svetovej vojne bola prinajmenej židovstvom v Uhorsku, ktoré sa v jeho rámci domohlo privilegovaného postavenia, ktoré nemalo obdobu v celej Európe, prijímané s nevôľou a odporom. Zatiaľ čo sa Masaryk v Čapkových Hovoroch s TGM chválil tým, že židovstvo sa stavalo k jeho zahraničnej akcii počas prvej svetovej vojny priaznivo, alebo aspoň neutrálne: „... světový tisk je zčásti řízen nebo financován od Židů (ktovie kým sú riadené a financované masmédiá v súčasnosti – pozn. J. D); znali mne z Hilsnerovi aféry a teď se odvděčili tím, že psali o naší věci sympaticky, nebo aspoň slušně. Politicky nám to hodně pomohlo.“ Najmä uhorskí židia neskrývali voči Masarykovi dešpekt a odpor (demokracia sem, humanita tam). Dobre to ilustruje príhoda, ktorú opísal Gejza Medrický v svojich pamätiach Minister spomína: „Náš najbohatší spolužiak, syn milionára, ruky plné hrubých zlatých prsteňov, nazval svojho psíka Masaryk a na ulici vykrikoval: ΄Masaryk, komm her! Masaryk, gyere ide.' Zatvorili ho za to vari na tri týždne. (O niekoľko rokov sa stal komunistickým tajomníkom v Lučenci).“

História často vrhá dlhé tiene ďaleko do budúcnosti. Zdá sa, že Slovensko bude so svojím uhorským dedičstvom zápasiť ešte veľmi dlho.

Tento článek autor poslal původně Britským listům, ale panu Čulíkovi se zdál (cituji) "příliš hodně rasistický a nacionalistický". Podle pana Čulíka jsou (opět cituji) "výroky o spiknutí celosvětového židovstva trochu přitažené za vlasy".