Koniec prázdnin

Končia sa prázdniny a  nám sa opakuje už po niekoľkýkrát rovnaký scenár. Žalostné telefonáty, vydieranie smrťou psíka v prípade jeho neprijatia do nášho zariadenia a neutíchajúci plač detí. O čo ide?

V niektorých rodinách býva takmer pravidlom, že splnia deťom ich túžobný sen a umožnia im aspoň cez

Prázdninová hračka

Aj tento rok sme už zaznamenali niekoľko príjmov šteniatok, ktoré boli venované deťom len na spestrenie ich prázdninového obdobia. Čo je však zarážajúce, niektoré k nám prišli vo veľmi zlom výživnom stave a bez veterinárneho preukazu. Na otázku, prečo nie je šteňa očkované, som dostal aj takúto odpoveď: "Načo, veď sme ho chceli len na niekoľko týždňov". Keď mám pravdu povedať, s takými ľuďmi už ani nekomunikujem a s manželkou sa pravidelne hádame, kto pôjde k bráne  šteňa vyzdvihnúť. Niektorí pravdepodobne cítia, že sa zachovali nepekne a posielajú so šteňaťom svoje nešťastné deti. Niekedy je mi veľmi zle, keď vidím tie deti plakať. Je to pre mňa naozaj odporný pocit.

Každé ráno sa modlím, aby som sa v priebehu dňa nedostal do kontaktu s blbcom. Žiaľ, málokedy sú moje prosby aj vypočuté. Je denným pravidlom, že sa vždy niekto nájde, kto ma vie svojimi názormi na chov psíka, alebo naše zariadenie vytočiť. V očiach mnohých ľudí je pes len hračkou na spestrenie svojho nudného života a nie živý tvor, ktorý má dušu. Nanešťastie takýto prístup k živému zvieratku vštepujú i svojim deťom. O našom zariadení sa vyjadrujú ako o zlatej bani pre moju rodinu. To ma až tak netrápi i keď nemajú pravdu. Závisť považujem totižto za svoje spoločenské ohodnotenie. V poslednej dobe však zisťujem, že som mimoriadne náchylný k agresivite, keď sa dozvedám ako tie šteniatka niekoľko týždňov trpeli, kým sa nedostali k nám.

V prípade, že by sme psíkov z akýchkoľvek objektívnych príčin odmietli prijať, boli by utratení. Môžem s určitosťou povedať, že nie humánnym spôsobom. Niektoré šteniatka nemajú ešte ani tri mesiace. Väčšinou si ich pseudochovatelia zadovážia na trhu, burzách, alebo cez inzerát vo veku necelých šiestich týždňov. V jednom prípade pociťujem potrebu sa s vami podeliť o príbeh, ktorý ma skoro vykoľajil zo svojej už i tak narušenej psychickej rovnováhy.

Aj tento rok pred prázdninami sme tu mali záujemcu o šteniatko. Vybral si, ale keď sa dozvedel, že treba zaň uhradiť veterinárne náklady za očkovanie cca 300,- až 500,- Sk, odišiel. Nemal som mu to za zlé, pretože som radšej, keď sa potencionálny majiteľ prejaví skôr, ako by malo byť neskoro. Hneď vysvetlím.

Ľuďom, ktorým sa požadovaná čiastka zdá privysoká, veľmi nerád zverujem našich tulákov. Dospel som k názoru, že v dnešnej dobe, ktorá je opantaná materialistickým vnímaním sveta a všetko sa točí len okolo peňazí, je táto finančná položka aspoň akou takou zárukou, že si šteniatko budú ľudia vážiť. Napokon budú mať dostatok peňazí na jeho obživu a veterinárnu starostlivosť. Vychádzam s predchádzajúcich skúseností, že čo je zadarmo si ľudia väčšinou nevážia. Česť výnimkám! Som presvedčený, že práve tieto výnimky mi nemajú za zlé môj postoj a neobviňujú ma z ľahkého bohatnutia.

Ten pán ma však prekvapil, keď nám na konci prázdnin priniesol šteňa a  chcel zaň  peniaze. Vraj ho kúpil deťom na hranie a zaplatil zaň len 100,- Sk. Túto vetu vyriekol dosť uštipačným tónom a dal mi jasne na vedomie, že sa dá "zohnať šteňa" podstatne lacnejšie, ako u nás. Nezabudol podotknúť, že to bude pre mňa výhodný obchod. Šteniatko nebolo ešte ani raz odčervené a o očkovaní spomínaný majiteľ nemal ani potuchy. Keď som od neho žiadal, aby prispel na jeho očkovanie aspoň 300,- Sk, rozhodol sa, že ho pred očami našich detí usmrtí lopatou. Neviem, ako by ste sa zachovali vy, ale ja som ho skoro prizabil. Niekedy z môjho správania mávam veľa nepríjemností, ale ten pocit mi stojí za to. Som si kvôli tomu takmer istý, že sa s tým človekom viac nestretnem. I keď aj to je diskutabilné. Ohlasy ľudí na moje správanie sa rôznia, no môžem vás ubezpečiť, že je väčšina naklonená na moju stranu.

Viem, že svojim správaním svet a ľudí nezmením, pretože ľudská bezohľadnosť a hlúposť je niektorým z nás daná geneticky. Jedna moja známa mi napísala list s citátom J.W., s ktorým sa plne stotožňujem. Musím ho však napísať v pôvodnom znení, pretože nechcem uraziť umelca takého formátu, skomolením jeho myšlienky: "Blb se nedá změnit. Kto se jako blb narodí, jako blb i zemře".

Aby som strastiplný príbeh toho šteniatka neskončil tak trápne, musím vám oznámiť, že sme mu našli nového pána, ktorý sa ani len nepozastavil nad tým, že treba očkovanie uhradiť a prispel nám skromnou čiastkou i na prevádzku útulku. Takýto ľudia ma vedia presvedčiť, že svet ešte nie je tak skazený a dodajú mi chuť do ďalšej práce.

Ďalším dôvodom pre utratenie psa je jeho pohlavie. Ľudia nás doslova bombardujú svojimi žiadosťami o prijatie ich sučky do nášho zariadenia. Je pre mňa nepochopiteľné, že je to jediný dôvod, pre ktorý sa chcú zbaviť svojej spoločníčky. Niekedy je dokonca cítiť z tých ľudí aj ľútosť nad svojim rozhodnutím a v niektorých prípadoch mi nedá veľa námahy, aby som ich presvedčil na sterilizáciu pohlavných orgánov. Niektorí ľudia ani nevedia, že niečo také je možné a sú radi, že som im poradil. V takomto prípade sa im snažím sprostredkovať tento úkon u nášho zmluvného veterinára za prijateľnú cenu. V dnešnej dobe, keď existuje niekoľko spôsobov, ako zabrániť  nežiaducemu oplodneniu, sa mi zdá tento dôvod ako nezmysel. Pripadám si, ako keby tí ľudia zaspali dobu a žili v stredoveku. Sú však prípady, keď je moje presviedčanie márne. Čo je na celej veci úplne absurdné, títo ľudia sa ma snažia dostať do pozície vinníka, zodpovedného za smrť ich spoločníčky v prípade, keď im ju odmietnem prijať.

Koniec prázdnin

Čo k tomu dodať? Sám niekedy neviem, čo si mám o tom všetkom myslieť. Keď nad tým tak uvažujem, mávam pocit, že som extrémista. Zachraňujem zvieratá a pritom zápasím s veternými mlynmi. Veď koľko zla sa denne napácha na ľuďoch v mene takzvaného dobra. O násilných trestných činoch ani nehovorím. Týranie bezbranných detí, ktoré sú bez svojho pričinenia prinajlepšom "odložené" do detských domovov a my nezúčastnení sme voči týmto prejavom ľahostajní. Budeme sa niekedy zamýšľať nad utrpením zvierat?

Mám priateľa, ktorý je presvedčený, že nikto nemá právo povyšovať človeka nad ostatný život.  Uznáva teóriu, pri ktorej všetci na tejto planéte sme si rovnocenní. Keď som to skoro vzdal, dokázal ma presvedčiť, že moja práca má zmysel. Som vďaka nemu presvedčený, že je mojou prvoradou povinnosťou zachraňovať najmä tých, ktorí sa nevedia zachrániť bez nášho pričinenia. Zvieratá nikdy nedostanú šancu, aby sa zachránili samé, pretože sa nevedia vyjadriť nám blízkym jazykom.

Druhý priateľ ma zas neustále nabáda, aby som sa snažil o tom písať. Vraj ľudia časom pochopia, že konajú zlo. S ním až tak nesúhlasím. Písanie o tom všetkom je zbytočné, ak nezačneme my, ľudia sami od seba. Ja osobne som presvedčený, že tí bezcitní ľudia, o ktorých sa zmieňujem vo svojich poviedkach, sa k týmto stránkam ani nedostanú. Možno však raz pochopia, že to čo spravili svojmu nemému priateľovi bolo nesprávne. No určite nie preto, že niekde niečo čítali. Vychádzam zo svojej skúsenosti, že už som zaznamenal pri mojej praxi prípady, keď ľudia zostali z ničoho nič opustení. Vtedy si spomenuli, že mali priateľa, ktorý ich nadovšetko miloval a zo svojej vôle nikdy neopustil. Už poučení a bohatší o nové poznanie si prišli pre zvieratko z útulku.

Možno sa pousmejete nad mojim konštatovaním, ale mne osobne žiadna žena v živote nedala toľko lásky bez toho, že by očakávala opätovanie. Žiaden človek nemal pre mňa toľko pochopenia a trpezlivosti bez toho, že by mi niečo vyčítal. Človek ma nikdy nemiloval tak, ako pes. Pritom sa nedá povedať, že by som nebol milovaný ľuďmi.

A ruku na srdce, kto z nás sa niekedy neprehrešil voči svojmu psovi. Naše chvíľkové prešľapy vie vydržať len pes.