Bernie

Už dávno som nenapísal nič na túto stránku. Nie, že by som prestal písať, ale sústredil som sa výlučne na stránku útulku, pretože som chcel zvýšiť jej čitateľnosť. Som spokojný, nakoľko sa mi to darí. Dnes som sa rozhodol osloviť i vás vo Zvědavci, pretože pociťujem potrebu vykričať do sveta informácie o psovi, ktorý si to zaslúži, čím zvýšim šance na jeho záchranu. Je na čase aby som zmenil štýl môjho písania. To čo som doteraz vytvoril vás podľa vašich ohlasov oslovilo. Ale to je tak asi všetko. Konkrétnej pomoci pre zvieratá som sa dočkal od nepatrného promile čitateľov. Neviem či by som potreboval na ich zrátanie všetky prsty na jednej ruke. Nevadí, asi som mal veľké oči. Preto tá zmena. Je to pokus o nemožné. Rozložím svoj pocit zodpovednosti za život zvieraťa medzi vás všetkých, ktorí si moje články prečítate.

Chcem vám oznámiť, že som sa rozhodol opisovať osudy psov, ktorí už nemajú veľkú šancu na prežitie. Nik o nich nejaví záujem. Takých psov nie je veľa, ale žiaľ vyskytnú sa niekoľko krát do roka.

Nebudem zavádzať, že my psov neutrácame. Niekedy sa tomu nedá vyhnúť. Ale ich počet je naozaj len zanedbateľné necelé percento zo všetkých zachránených psov. Väčšinou sú to psy prestárle, nevyliečiteľne choré a psy ktoré stratili naprostú dôveru v človeka. Pre mňa nie je ťažké získať si ich dôveru. Ťažké je to, aby dôverovali aj iným ľuďom. V opačnom prípade je adopcia nemysliteľná. Pre psa, ktorý strávi v našom zariadení niekoľko rokov to nie je život aj keď je o neho dostatočne postarané. Naša láska ku zachránenému psovi v našom útulku sa prejavuje v tom, že je vo výbornej kondícii a kvalitne osrstený. Čo mu však chýba je teplý dotyk a citová väzba. Nie je v našich silách ani možnostiach venovať sa každému psovi individuálne. Preto vás prosím neviňte ma za to, že sa niekedy rozhodnem k takémuto kroku a utratím beznádejný prípad. Kto je vinný za jeho smrť, je nezodpovedný majiteľ, ktorý sa zbavil zodpovednosti a hodil ju na mňa. Zámerne píšem v jednotnom čísle, pretože jediný kto o tom môže rozhodnúť som len ja.

Máme tu veľmi milého psíka. Volá sa Bernie a je to kríženec pravdepodobne akita inu. Je to veľmi silný pes, ktorý má však veľký hendikep. Má postihnutý zrak. Všetky vyšetrenia nasvedčujú tomu, že je úplne slepý i keď ja mám občas pochybnosti. Bernie je omnoho častejšie pustený na voľno ako iní kotercoví psi. Naučil sa však so svojim postihnutím žiť bez akýchkoľvek problémov. Vie sa perfektne orientovať v priestore a nerobí mu problém ani pohyb po schodoch v oboch smeroch. Je priateľskej povahy a ku ostatným psom nekonfliktný. To však iba do chvíle kým ho iný pes nezačne provokovať. Naši psi si naňho veľmi rýchlo zvykli a začali ho rešpektovať. Bernieho využívam ako policajta. Vždy keď je vo svorke nejaký problém a tí malí krpci sa nevedia vtesnať do kože, vypúšťam Bernieho, ktorý behom niekoľkých sekúnd zjedná nápravu.

Bernie k nám prišiel veľmi netradičným spôsobom. Niekto ho priviazal o bránu neďalekej firmy, ktorá je pod lesom. Pravdepodobne si myslel, že útulok sa nachádza tam. Bol som pásť kozy a všimol som si veľkého cudzieho psa. Zbystril som pozornosť, pretože som sa obával, že by mohol zaútočiť na kozy. Podišiel som bližšie a zistil, že Bernie je uviazaný na dlhej šnúre. Bolo dosť komplikované sa k nemu priblížiť, pretože sa bál a cvakal zubami okolo seba. Hneď som zistil, že niečo nie je v poriadku a môj odhad, že má Bernie problémy so zrakom sa potvrdil. Trvalo mi niekoľko minút, kým som ho presvedčil, že mu nechcem ublížiť a vzal som ho k nám. V prvých dňoch bolo doslova komické, ako pri každom náraze cvakal zubami, ale keď zistil, že mu nič nehrozí, veľmi rýchlo sa upokojil a zvykol na nové prostredie. Už je z neho taký mazel. Vyhľadáva spoločnosť a vie sa odvďačiť za každý prejav lásky.

Dávam mu takýmto spôsobom poslednú šancu na umiestnenie. Bernie nemôže žiť do nekonečna v útulku. Ozve sa niekto? Bernie je 4 ročný pes vhodný do záhrady k domu s dostatočne veľkým výbehom. Vzhľadom k tomu, že má poškodený zrak je veľmi ostražitý a dobrý strážca, ktorý však nemá záujem ublížiť.

Bernie je u nás takmer 600 dní a ja som sa rozhodol, že ho nebudem dlhšie trápiť za mrežami. V prípade, že sa nik nenájde kto by si ho osvojil, ukončím jeho trápenie. Tých dní do jeho prirodzenej smrti by bolo na tisíce. Svojim spôsobom sa delím spolu s vami o zodpovednosť za jeho bytie, alebo nebytie.

Nájde sa niekto kto ho zachráni?