Všedná nedeľa

V dnešnej dobe akčných filmov, plných násilia a brutality, sa nečudujem, že sa objavujú tzv. "úspešní podnikatelia", ktorí sa rozvážajú na drahých autách a správajú sa ako by im patril celý svet. Príkladom toho je príhoda, ktorá sa skutočne stala a bol som jej nepriamym svedkom.

Bol som s manželkou na návšteve u známych. Po nedeľňajšom obede dobre padne pokecať si pri káve. K tomu dobrá slivovička a nedeľné popoludnie prebiehalo k našej spokojnosti. Neviem ako Vy, ale ja potrebujem ku káve cigaretu.

So známym sme si išli zapáliť na balkón. Cigaretu, samozrejme. Z tretieho poschodia obyčajný výhľad na obyčajné ulice v obyčajnú nedeľu. Na bočnej ulici zastali dve autá, nejaké veľké terénne a čierne BMW. Stojac v protismere vodiči spustili okienka a debatovali. Nič neobyčajné, kým za BMW nezastala stará škodovka. Jej vodič asi minútu trpezlivo čakal a potom zatrúbil. Čo sa udialo potom, mi pripadalo ako vo filme. Vo veľmi zlom filme.

Vodič BMW otvoril dvere a vystúpil. Vysoký, zavalitý, oholená hlava. Kráčajúc ku škodovke rozhodil rukami a niečo hovoril. Na tú vzdialenosť nebolo nič počuť, ale z jeho gesta bolo zrejmé, že sa pýta: "No čo sa deje?". Vodiča škodovky som nevidel, stála k nám pravým bokom, takže neviem čo mu odpovedal. Nasledovalo ďalšie gesto znázorňujúce, aby išiel inou cestou. Zrejme nepochodil, lebo sa otočil k zadnej časti BMW, otvoril kufor a keď sa otočil ku škodovke, v rukách mal železnú tyč. Zdvihol ju nad hlavu a z celej sily ňou udrel na prednú kapotu škodovky. Stihol to zopakovať trikrát, kým sa podarilo vodičovi škodovky zaradiť spiatočku a odcúvať do bezpečnej vzdialenosti.

Vodič tereňáku vystúpil aby mal lepší výhľad na divadlo a rehotal sa tak nahlas, že to bolo počuť až k nám. Majiteľ železnej tyče ešte pohrozil päsťou smerom k odchádzajúcej škodovke a vrátil sa k autu. Železná tyč opäť zaujala miesto v kufri, tlesnutím do dlaní sa rozlúčili a obaja na svojich tátošoch zmizli každý opačným smerom.

Stáli sme na balkóne v nemom úžase a nezmohli sme sa na nič. Kým sme sa spamätali, ulica bola prázdna. Aj keby sme sa zmohli na privolanie polície, incident sa odohral tak rýchlo, že by prišli neskoro. A na ŠPZ-ky sme nevideli, autá stáli k nám bokom. Zahasili sme nedopalky a vošli dovnútra.

Vodič škodovky bol asi rád, že vyviazol len s preliačenou kapotou. Nemyslím si, že by to nahlásil na polícii. Veď kto by si chcel rozhnevať "mocných"? Neviem, čo by sa bolo stalo, keby vodič BMW bol majiteľom strelnej zbrane, alebo ju aspoň mal pri sebe. Stal sa prípad, že chlap z balkóna strieľal na auto pred domom len preto, že si majiteľ auta dovolil zatrúbiť.

Vnútri sme rozoberali celú situáciu, ale ku konkrétnym záverom sme neprišli. Nevedeli sme ani povedať, čo by sme robili na mieste vodiča škodovky. A tak sme aspoň spoločnými silami dorazili fľašku slivovice, poďakovali sa za príjemné strávenie všednej nedele a odišli domov.

K jednému záveru sme sa predsa len dopracovali. A to k tomu, že svetoznáme "Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí" dostáva obmenenú podobu "Keď sa dvaja rozprávajú, tretí utekaj!".